Svoj jig som nahodil k protiľahlému brehu, priamo pod konáre jedle. Prúd tam bol veľmi silný, hneď som preklopil cievku a urobil dve otočky navijakom, aby som nezachytil. Vtom prišla obrovská rana do prúta a ja som si uvedomil,
že v tej chvíli si píšem svoje súkromné rybárske dejiny, pretože mám na udici svoju zatiaľ najväčšiu lososovitú rybu...
nezadaný
28.11.2008 (12/2008)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tento rybársky sen sme začali plánovať rok dopredu. Najskôr som zavolal kamarátovi Tonymu Čápovi, ktorý je rybárskym sprievodcom v Kanade už 14 rokov. Dohovorili sme si spolu stretnutie, na ktorom sa Tony zaujímal, aké druhy lososov chceme loviť. Moja odpoveď bola jednoznačná – keď už do Kanady na ryby, tak na najväčšie lososy nazývané king.
Týmto rozhodnutím nebol Tony príliš nadšený, pretože king migruje do riek ako prvý. Jeho lov je spojený s jarnými termínmi, kedy sú hladiny riek zdvihnuté z topiaceho sa snehu a sú veľmi ťažko chytateľné. Tony si však vedel poradiť a našu výpravu naplánoval na prelome júla a augusta. Ťah kingov v riekach na severe Britskej Kolumbie sa začína totiž neskoršie kvôli veľmi tuhej zime.
Sklamanie na rieke Sqamish
Konečne nadišiel deň, keď som vystúpil z lietadla vo Vancouvri a začal si užívať svoj sen. Hneď pred letiskom nás čakal Tony so svojím karavanom. Po občerstvení sme vyrazili asi
180 km na sever k rieke Sqamish, kde mal práve prebiehať ťah najmenšieho lososa pink. Tieto ryby mali byť tie pravé na to, aby sme si odskúšali techniku lovu lososov.
Keď sme dorazili na miesto, bola už tma. Prespali sme blízko rieky a ráno vyrazili do miestneho obchodu s rybárskymi potrebami zakúpiť si povolenku a nástrahy na lososy. Boli sme prví zákazníci a začali sa vyzvedať u majiteľa obchodu, ako to na rieke vypadá.
Ten nám však pokazil náladu, pretože nám oznámil, že lososy v rieke sú, ale loviť sa nedá kvôli obrovskému množstvu vody z topiaceho sa snehu. Naše sklamanie bolo obrovské a nebolo ani posledné.
Celú situáciu zachránil až Tony, ktorý sa zachoval ako správny sprievodca a rozhodol, že pôjdeme až priamo na sever krajiny, kde sa sneh pre nižšie teploty roztápa pomalšie a na riekach by sa malo dať chytať. Po obede sme teda vyrazili na cestu dlhú 1 800 km. Túto vzdialenosť sme išli takmer dva dni, pretože rýchlostné limity sú v Kanade veľmi nízke a Tony nechcel z bezpečnostných dôvodov karaván nikomu požičať.
Kanadské bottom bouncing
Po dvoch dňoch sme dorazili do mesta Terace, ktoré je vstupnou bránou do lososového raja. To tvrdil Tony, ale realita bola iná. Zastavili sme opäť pri rieke a vybrali sa poobzerať po okolí, či sa tu lovia nejaké ryby. Prišli sme k obrovskej tôni, kde chytalo asi 25 rybárov, bolo cítiť blízkosť veľkomesta. Rozhodli sme sa, že to tu vyskúšame, pretože sa tu lovili lososy Sokey. Tento úsek rieky nám však neprirástol k srdcu, chytalo sa tu totiž spôsobom, ktorý Kanaďania nazývajú bottom bouncing. Montáž tvorí iba háčik s bavlnkou a spolu so záťažou sa nahadzuje do prúdu. Keďže tento druh lososa nereaguje na žiadne nástrahy, jeho lov spočíva v podsekávaní. Za popoludnie sme ulovili 4 kusy pre našu kuchyňu, ale tento spôsob lovu nebolo to, za čím som do Kanady prišiel.
Tony mal v zálohe ďalšiu rieku, Kitemat, ktorá bola vzdialená asi 260 kilometrov. Na nové miesto sme dorazili až večer. Vzali sme si len muškárky a vyrazili k rieke. Od tejto chvíle to bola pravá Kanada, akú poznáte z fotiek v časopisoch. Asi po šiestom nahodení prišiel záber na mušku a ryba si to zamierila okamžite do prúdu, kde sa niekoľkými výskokmi snažila zbaviť háčika. Môj parťák bol na tom rovnako, a tak sme zdolali dva lososy pink súčasne. V ten večer sme ich každý ulovili asi päť. Okamžite z nás opadla neistota zo zle investovaných peňazí a času.
Písal som si súkromne rybárske dejiny...
Druhý deň ráno sme si vzali aj prúty na prívlač, pretože v rieke sa mali vyskytovať aj lososy king, ktoré by sme na muškárkach neudržali. Šli sme asi dva kilometre dole po prúde k tôni, cez ktorú bola zvalená obrovská jedľa. Na prúte som už mal naviazanú 30-gramovú jigovú hlavu a namiesto gumenej nástrahy som na ňu pridal marabu perie ružovej a fialovej farby, preto som na tomto čarovnom mieste nahadzoval ako prvý.
Svoj jig som nahodil k protiľahlému brehu, priamo pod konáre jedle. Prúd tam bol veľmi silný, hneď som preklopil cievku a urobil dve otočky navijakom, aby som nezachytil. Vtom prišla obrovská rana do prúta a ja som si uvedomil, že v tej chvíli si píšem svoje súkromné rybárske dejiny, pretože mám na prúte svoju zatiaľ najväčšiu lososovitú rybu. O tom, že je to vysnívaný king, som sa hneď presvedčil, lebo ryba šla okamžite do výskoku. Potom klesla ku dnu a viac som ju už neuvidel. Ryba vôbec nediskutovala a šla stále dole po prúde. Na nejaké otočenie ryby s ľahkým navijakom Ryobi a silónom 0,28 mm nebola nádej. Stále som dúfal, že si to losos rozmyslí a vyrazí proti prúdu. Nestalo sa tak. Keď som videl, že sa king blíži ku koncu tône, za ktorou nasledovali prudké kaskády, rukou som zadržal cievku, prút sa ohol na maximum a king zmizol v prúde.
Tento deň stál za to!
Moju „depku” z neúspešného súboja rozptýlil vzápätí Pavel, ktorý zasekol krásnu rybu. Mal šťastie, že to bolo na začiatku tône a mohol sa s ňou hrať po celkom dlhom brehu. Svoj súboj vyhral a zdolal krásneho lososa chum (losos psí). Potom nám nabehli na lovisko lososy pink, ktoré boli úplne všade a brali doslova na hod, takže sme si užili aj prívlač aj lov na muchu.
V blízkosti miesta, kde som ráno stratil trofejného kinga, sa začala večer ukazovať ďalšia pekná ryba. Neváhal som a nahodil na to isté miesto, ako ráno, kde teraz vyskočil ďalší king. Asi na piate nahodenie som pocítil záber, nasledoval zásek a ryba spoznala, že niečo nie je v poriadku. Tentoraz som nepostupoval ako pri zdolávaní veľkého potočáka, ale od začiatku sa snažil dostať rybu z prúdu do vracáku,
ktorý sa točil pri brehu. To sa mi aj podarilo.
Po chvíli som zbadal v priezračnej vode obrovského kinga a celý som sa rozklepal. Ryba sa ešte niekoľkokrát pokúsila dostať späť do prúdu a pri divokých výskokoch sa snažila zbaviť háčika, ale márne. Táto ryba mi bola súdená. Zdolal som lososa kinga dlhého 106 cm a 13 kg ťažkého. Večer, keď sme končili lov, som si hovoril, že ak mal byť toto môj najlepší deň v Kanade, tak stál za to!
Klenot medzi riekami
Na druhý deň sme sa dohodli, že zmeníme miesto a posunieme sa o 380 km na severozápad k hraniciam Aljašky. Túto vzdialenosť sme šli celý deň a k rieke sme prišli až večer, pretože posledná časť cesty viedla lesnými úsekmi po nespevnenej vozovke. Okamžite po príjazde k rieke Meziadin sa ma zmocnili pocity objaviteľa. Táto rieka bola klenotom medzi riekami.
Už z diaľky troch kilometrov bolo počuť hukot na sútoku riek Nass a Meziadin, kde sme mali ráno rybárčiť. Večer sme začali s prípravou nástrah na lov kingov. Boli to ikry lososa sockey, ktoré sa konzervovali ružovým boraxom a vkladali do červenej sieťky, aby prežili útok kinga. Meziadin mala byť vyvrcholením celej výpravy do Kanady.
Ráno okolo nás prechádzal ranger, ktorý potvrdil, že dole na sútoku lososy sú. Neváhal som ani minútu a začal pripravovať tvrdší prút Penn Ocean Fighter s multiplikátorom a silónom Platil s priemerom 0,60 mm. Potom sme vyrazili k rieke. Cesta viedla cez vresovisko a močiare, kde sme narazili na medvedí trus, z ktorého sa ešte parilo. Pri zostupe k rieke sme videli medveďa čierneho, ktorý pred nami vyliezol na strom. Čo ma však šokovalo najviac, bola drevená ceduľa, na ktorú indiáni uhlíkom napísali – „Pozor, v okolí sa vyskytuje nebezpečný grizly s mláďatami!“ To sa človek bál ísť aj na záchod. Pocit bezpečia zvyšoval Tony s veľkokalibrovou brokovnicou na ramene.
Môj nútený ranný kúpeľ
Keď sme dorazili na miesto, bol som uchvátený scenériou: silný prúd dvoch riek sa rozbíjal o útes, z ktorého sme chytali. Neváhal som a na háčik bez protihrotu navliekol sieťku s ikrami a nahodil ju proti prúdu. Záber prišiel okamžite, len čo nástraha klesla medzi ryby. Len čo som zasekol, losos vyštartoval po prúde priamo do kaskád. Mal však smolu, dotiahol som brzdu a skúšal, čo prút a silón vydržia.
Pár minút sme sa takto preťahovali, no potom si to losos rozmyslel a vyrazil proti prúdu. Nepochopiteľne bojoval s prúdom
a dotiahnutou brzdou navijaka, ktorú sa mu darilo pretáčať. O chvíľu však zmenil taktiku a šiel priamo na mňa. Zaskočilo ma to a nestíhal som domotávať metre povoleného silónu. Ryba ma obišla a mierila priamo do kaskád. Nestačil som sa otočiť a keďže som stál po pás v prúde, losos mi podrazil nohy a nasledoval nútený ranný kúpeľ, pri ktorom mi voda natiekla do broďákov. Našťastie, prúd nebol taký silný a podarilo sa mi opäť postaviť na nohy. Lososa som zdolal a bola to naozaj krásna ryba – 110 cm a 15 kg.
Podal som prút Pavlovi a šiel si vyliať vodu z broďákov. Lososy boli stále na mieste a Pavel okamžite po nahodení zasekol veľkú rybu. Na brehu sme lososovi namerali 116 cm a
17 kg. Na tomto mieste sme zostali ešte dva dni a situácia sa opakovala. Lososy tam boli stále a ustavične atakovali naše nástrahy – ikry, plandavky, či voblery. Každá radosť sa však jedného dňa končí.
To som ešte nevidel...
Nastal čas na návrat do Vancouveru, kde nás ešte čakal lov jesetera na rieke Fraser. Cesta nám trvala štyri dni vrátane zastávok na rybačku na menších riekach, kde sa nám podarilo chytiť niekoľko sivoňov, dúhakov a potočákov. Najväčší sivoň mal 60 cm a zabral na rapalu.
Predposledný deň ráno o ôsmej sme stáli na dohovorenom mieste, kde nás vyzdvihli dve lode. Nasledoval rýchly presun do miest s členitým dnom, kde náš sprievodca Gord predpokladal výskyt jesetera. Nastražili sme štyri prúty. Ako nástraha nám poslúžili ikry, malé sladkovodné úhory a morské červy. Po desiatich minútach prišiel prvý záber. Pavel neváhal a zasekol. To, čo sa dialo vzápätí, som ešte nevidel. Ryba Pavlovi narovnala ruky, špička prútu zmizla pod hladinou a brzda multiplikátora sa pretáčala. Nasledoval tvrdý súboj, ktorý trval 46 minút. Jeho úspešným vrcholom bol jesetera dlhý 175 cm s hmotnosťou 46 kg!
Zmenili sme miesto, znovu nahodili a teraz bol rad na mne! Po chvíli sa jeden z prútov ohol a nasledoval zásek. Opakoval sa scenár, ktorý prežil Pavel, ale s tým rozdielom, že po 46 minútach sa mojej rybe vôbec nechcelo z vody. Tak sa naša loď musela nechať ťahať po prúde rieky. Dlhý, 112-minútový súboj korunoval jeseter s mierami 205 cm a 65 kg. Potom sme ulovili ešte štyri jesetery, ich dĺžka však nepresiahla 170 cm.
Ak by som mal stručne charakterizovať rybolov v Britskej Kolumbii, tak je to určite krajina neobmedzených možností. A to som nenavštívil more, ktoré patrí medzi najlepšie loviská halibutov na svete. Veľa záleží aj na sprievodcovi, s ktorým sa na ryby vydáte. Ak by ste si tam plánovali výlet s tým, že si prenajmete auto a precestujete si všetko sami, tak si určite nezachytáte veľké ryby, ktoré v Britskej Kolumbii dozaista sú.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
