Keď Lee Wulff umrel, moderátor programu Sunday Morning televízie CBC Charles Kurault povedal: „ Lee Wulff bol pre muškárenie tým, čím Einstein pre fyziku.“
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Lee Wulff, bol jeden zo svetovo najznámejších a najuznávanejších športových rybárov, rovnako ako autor, lektor, výtvarník a filmár. Narodil sa v roku 1905 v meste Valdez na Aljaške. „Zrejme už tam sa začala moja rybárska kariéra,“ povedal svojho času Wulff. „Za našim domom bol malý pstruhový potok. Tam sme chodili chytať na ohnutý špendlík. Nástrahou bol kus slaniny.“
Za tri doláre...
Otec Wulffa sa snažil zbohatnúť počas zlatej horúčky, keď sa mu to nepodarilo, v roku 1915 sa presťahovali do Brooklynu v štáte New York. Odtiaľ mladý Lee podnikal letné rybárske výpravy. Potom odišiel študovať inžinierstvo na univerzitu v Stanforde, kde získal titul bakalára. Zároveň v sebe objavil umelecké sklony. „Uvedomil som si, že by som sa chcel stať umelcom. Robiť niečo, čo by mi umožňovalo komunikovať s ľuďmi všetkých vekových kategórií na celom svete.“
V Paríži študoval v triedach viacerých známych umelcov a po roku sa vrátil domov. Pracoval ako riaditeľ reklamnej umeleckej agentúry v New York City. Stále sa však popri práci venoval chytaniu pstruhov v potokoch a riekach v New Jersey a Catskills. Za tri doláre a päťdesiat centov chytal v Catskills týždeň. „Potreboval som ich na benzín, syr, mlieko, chlieb a na stan, v ktorom som prebýval.“ Nebolo to dlho predtým, ako nadobro skoncoval s kariérou komerčného umelca. Lee Wulff bol potom umelcom na voľnej nohe, spisovateľom, filmárom a lektorom.
Muškárska škola
Založil rybársky tábor na Newfoundlande, kde na vlastnom plavákovom lietadle objavoval nové rieky a jazerá Labradoru, ktorý je súčasťou Newfoundlandu. Začal sa venovať lovu veľkých tuniakov modroplutvých a padlo tu aj niekoľko svetových rekordov. Bol aj vynikajúcim poľovníkom a ako prvý ulovil na Newfoundlande lukom soba karibu a losa.
O niekoľko rokov spolu so svojou manželkou Joan založili na hornom toku rieky Beaverkill muškársku školu a školu nahadzovania. Bol ozaj majstrovským muškárom. Spopularizoval kratšie jednoručné prúty. Dovtedy sa používali hlavne veľké a masívne obojručné prúty, ktoré „prišli“ z Británie. Ukázal, že atlantické lososy sa dajú chytať aj na menšie a jemnejšie náčinie. Bol neúnavným novátorom, vymyslel a sám si v roku 1931 ušil prvú modernú muškársku vestu.
Bol pravidelným komentátorom časopisu Fly Rod&Reel a dlhoročným zástancom zachovania rybolovu a zdravého životného prostredia. Pracoval tiež ako viceprezident a riaditeľ Atlantic Salmon Federation. Okrem výroby ocenených filmov o rybárčení a love zveri, bol Wulff autorom ôsmich kníh.
Osudný let
Umrel v roku 1991 vo veku 86 rokov. Potreboval si predĺžiť leteckú licenciu, a tak len rutinne letel so svojim jednomotorovým lietadlom. Havaroval v blízkosti hraníc štátov Pennsylvánia a New York. Vyšetrovateľ oznámil, že Lee Wulff zomrel na základe masívnych poranení hlavy. Ľudia, ktorí poznali jeho samotného a jeho pilotné schopnosti tvrdia, že najprv musel umrieť, až potom sa lietadlo zrútilo. Nikdy sa to však už nedozvieme.
Pre tých z nás, ktorí sa niekedy zamysleli nad muškárením, nie je Lee Wulff neznámy. Keď o ňom čítam, pripomína mi, ako by som mal život žiť v plnom rozsahu. Tí z nás, ktorí muškárime, máme šťastie, že si Lee Wulff vybral tiež muškárenie ako jednu z jeho vášní.
Nepochybne je dobre známy najmä kvôli jeho sérii mušiek „Wulff“. Boli to prvé mušky s krídelkami zo srsti. Ako prvé tri to boli Gray Wulff, White Wulff a Royal Wulff, čo bol vlastne upravený „Royal Coachman“ (kráľovský kočiš).
Zručný viazač
Lee Wulff bol aj mimoriadne zručným viazačom. Nepoužíval zveráčik, aj tie najmenšie mušky dokázal naviazať držiac háčik v ruke.
Tak ako za sériu múch „Wulff“ by sme mu mali byť vďační za „chyť a pusť“. Už v roku 1936 rád hovorieval - „ryba je príliš cenná na to, aby si ju chytil len jedenkrát“. Vtedy sa myšlienka „chyť a pusť“ vlastne zrodila. Lee nemal rád ani rybie liahne. Pôvodné druhy by sa mali vytierať voľne, rovnako ako žiť. Nemali by sa rodiť v betónových nádržiach. Presadzoval tiež myšlienku, že my všetci sme zodpovední za budúcnosť života rýb a športového rybolovu.
Môžeme skutočne uznať, že ľudia ako bol on, neprichádzajú každý deň. Musíme ďakovať a oceniť, že si vybral práve muškárenie ako vyjadrovací prostriedok, ako náplň jeho umeleckej tvorby. Zanechal po sebe množstvo informácií a inšpirácií, z ktorých dodnes čerpajú generácie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
