Čím sa viacej ochladzuje, tým som častejšie na rybách. Muškársky prút nahradí moje obľúbené a spoľahlivé prívlačové Shimano. Ak nejdem na čln s parťákom, tak volím brodenie po pás vo vode. Dlhé roky som chodil na starý Váh pod piešťanskú Sĺňavu. Teraz už môžem o tomto fantastickom mieste prezradiť všetko. Voda tam totiž už je aj nie je. Po vypustení jazera pred dvomi rokmi sa pod priehradou vytvoril niekoľko metrov vysoký a niekoľko sto metrov dlhý pás naplaveného štrku. Tam, kde bola niekoľkometrová jama, je teraz kamenný ostrov. Škoda, bývalo to skutočne fantastické miesto. Profesorská voda. Chodili tam výborní a najmä odvážni vláčkari...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prístup k vode
K priehradnému telesu sa dá dostať z oboch strán, ale prístup od Ratnoviec je pre šoférov lepší. Príjazd po vale je zakázaný a pod valom vedie popri jazere štrková cesta. Zaparkovať sa dá asi 50 metrov od hrádze a svoje auto môžete vidieť takmer z každého miesta pod ňou. Z druhej strany je to problematické, pretože sa tam nachádzajú hospodárske budovy Povodia Váhu a museli by ste si celý sersan peši preniesť cez hrádzu.
Pre cyklistov a motorkárov je to z Piešťan bližšie, ale vjazd do objektu býva v poslednom období otvorený len v lete, respektíve počas cyklistickej a korčuliarskej sezóny. Z tohto dôvodu si väčšina rybárov zvykla jazdiť z ratnovskej strany.
Následky vypustenia jazera
Po vypustení jazera pred dvomi rokmi sa pod priehradou vytvoril niekoľko metrov vysoký a niekoľko sto metrov dlhý pás naplaveného štrku. Tam, kde bola niekoľkometrová jama, je teraz kamenný ostrov. Škoda, bývalo to skutočne fantastické miesto. Profesorská voda. Chodili tam výborní a najmä odvážni vláčkari. Brodiť v noci potme po pás vo vode a nad sebou mať obrovské betónové segmenty priehrady a niekoľko miliónov kubíkov vody – to vyvoláva rôzne pocity. Hádam každému príde na um, že čo ak to rachne. Myslím, že by ma našli najskôr až v Gabčíkove...
Nie každému sa podarí tento strach prekonať. Boli tam so mnou kamaráti, ktorí sa ma celú dobu držali za rameno. Dosť mi to prekážalo pri love, ale vydržal som. Nechcel som ich zbytočne stresovať. Teraz potrvá pravdepodobne zopár desiatok rokov, kým sa nánosy odplavia a miesto nadobudne aspoň čiastočne pôvodný charakter. No možno sa mýlim a mimoriadne veľká voda zmetie všetko.
Meniace sa prúdy
Prietok vody tam nie je stály a rovnaký. Vždy tečie voda úzkym rybovodom, ktorý je na pravej strane dolu prúdom. Často býva plný konárov a veľakrát pochybujem o jeho funkčnosti. Na ľavej strane je prítok regulovaného potoka Dubová. V porovnaní s rybovodom je trošku silnejší. Na jeseň sa z neho vyplavujú vodné rastliny, ktoré v ňom rástli celé leto.
Tretím prítokom, ktorý má vplyv na prúdenie vody, je prepad malej vodnej elektrárne medzi kanálom a starým korytom Váhu. Elektráreň využíva výškový rozdiel medzi dvoma hladinami a keďže ide o krátku vzdialenosť, spenená voda tadiaľ doslova letí a hučí. Elektráreň nebýva pustená vždy.
Tieto tri prítoky vytvárajú Pod Jazom zložitú sieť prúdov a prúdikov, ktorá sa neustále mení. Ak je priehrada plná, tak vodári púšťajú vodu vrchom, cez klapky. Aj vtedy sa dá ešte brodiť, ale len ak sú pustené maximálne dve. V tomto prípade sa úplne menia všetky obvyklé prúdy a voda tečie úplne inak. Skrátka Pod Jazom prúdi voda z dvoch až štyroch smerov a niekedy prekvapí aj tých, čo tam chodia celú večnosť.
Prekážky pri love neprekážajú
Je logické, že Pod Jazom je veľmi dôležité, kam sa rybár postaví. Pod priehradou je vybetónovaný asi 15 metrov široký pás, súbežný s hrádzou. Dá sa po ňom pohodlne kráčať, ale treba byť opatrný. Smerom k priehrade sa pás končí kolmou hranou. Rybár urobí doslova krok do prázdna a kúpe sa. Pás je rozbitý asi na dvoch miestach z pravej strany. Zakopnutie, alebo malá jamka môžu spôsobiť nechcené nabratie vody do broďákov. V decembri to nie je nič príjemné.
Vpredu smerom od priehrady je betónový pás lemovaný pásom veľkých skál, ktorých sem-tam kúsok vyčnieva nad hladinu. Pri pohľade zhora je vidieť pás čeriacej sa vody. V strede pás kameňov chýba, respektíve je hlbšie pod hladinou. V strede je jama, v ktorej sa lovia zubáče a sumce. Táto jama je tiež zimoviskom.
Na ľavej strane jamy je šikmo položený úzky kamenný hrebeň. Ten sa vzďaľuje od hrádze smerom k stredu toku. Aj sem vyťahujú loviace zubáče. Takmer v strede oproti tretiemu segmentu je malý hrboľ, na ktorý sa môže postaviť jeden človek. Oproti tomuto hrboľu, trošku doprava dolu prúdom, je v jame väčšia skala. V jej okolí sa pochytali tie najväčšie kusy.
Druhý rad, druhé čerenie vody
Približne 50 metrov od konca betónového pásu, respektíve pásu veľkých skál smerom od hrádze, je na ľavej strane plot. Tento plot pozostáva z asi jeden meter širokého valu, stredom ktorého vedie asi 30- až 40-centimetrový plot z hrubého vlnitého plechu. Prístup naň z brehu je zložitý, pretože pri brehu je dosť rozbitý.
Tento plot zasahuje takmer do jednej tretiny toku a na jednom mieste je prerušený. Toto poškodenie sa dalo obísť, ale nie vždy. Bolo to riskantné brodenie na hranici. Niekedy len milimetre chýbali k nabratiu. Vysokí rybári majú v tomto výhodu. Na plot sa odvážil len málokto. Dalo by sa povedať, že tí ľudia by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky. Lov z tohto miesta bol úplne iný ako z betónového pásu.
Na druhej strane od malej vodnej elektrárne je niečo podobné. Tento val je vytvorený z panelov. Dá sa po ňom chodiť najmä pri čistej vode. Tiež je tam nebezpečné miesto, pretože panely sú zlomené a treba spraviť dlhý krok správnym smerom, aby ste tú jamku preskočili. Toto miesto je tiež nebezpečné, pretože za panelmi smerom k hrádzi je kolmá jama. Stačí krok a plávate. V broďákoch je to vážny problém.
Oba tieto valy sú tiež viditeľné zhora. Javia sa ako ďalšie pásy čeriacej sa vody. Aj medzi nimi je jama, ktorá sa postupne končí asi 50-60 metrov nižšie. Celý tok Váhu sa dá prebrodiť približne 150 metrov od telesa hrádze.
Výskyt rýb
Pod Jazom sa vyskytujú všetky druhy rýb kaprových vôd. Z dravcov je početne zastúpený boleň, jalec a zubáč. Vždy sa tu ulovia aj šťuky a sumce. V zime sem otužilci chodia na miene. Prekvapivo sa tu ulovila aj hlavátka a výnimočne aj pekný potočák.
Ja sem na jar a v lete chodievam muškáriť. Striedam lov boleňov na strímer s lovom jalcov a bielych rýb na mokro. Pri love boleňov zavadím aj o ostrieža a zubáča. Lov zubáčov na strímer je možný, ale je veľmi komplikovaný, kvôli rôznym protichodným prúdom. Lov na prívlač je vhodnejší.
V zime, v najlepšom období na lov zubáčov, vzniká veľa technických problémov. Najčastejším je zamŕzanie očiek a navijaka. Kto to skúsil vie, aké je komplikované rozmrazovať očká, ak ste po pás vo vode. Ďalšou komplikáciou je do kostí prenikajúci chlad. V mrazoch sa dá vo vode vydržať hodinu, maximálne hodinu a pol. Je to extrém a niekedy som nedokázal ani stlačiť diaľkový ovládač k autu. Rozmrazovanie v horúcej vani trvalo rovnako dlho ako rybačka.
Nabudúce opíšem presné miesta lovu jednotlivých druhov rýb Pod Jazom predtým aj teraz.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
