Striebristé záblesky a časté otáčanie sa na hladine sú neklamnými znakmi, že sme pri svojich potulkách pri rieke natrafili na jednu z našich najrozšírenejších rýb - podustvu severnú. V spoločnosti ostatných rýb, a to hlavne jalca hlavatého a mreny, nám robí príjemnú spoločníčku pri našich vychádzkach za rybami i samotnom love počas celého roka...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 27
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Podustva severná (Chondrostoma nasus, Linnaeus,1758)
Čeľaď CYPRINIDAE
Kaprovité
Rod CHONDROSTOMA /Agassiz,1835/
Čo je dobré o nej vedieť?
Reofilný, litofilný, ikru neochraňujúci druh. Pekná ryba, štíhleho tvaru a so svalnatým chvostom. Má sivomodrý, sivastý až sivozelený chrbát, striebristé boky a brucho. Šupiny sú väčšie, ľahko vypadávajúce. Všetky plutvy, okrem chrbtovej, sú červené. Ústa majú spodné postavenie a tvar priečnej štrbiny. Pysky sú rohovité, spodný pysk je zaostrený. U samcov pozorujeme dlhšie brušné plutvy a v dobe neresu bielu neresovú vyrážku na hlave a bokoch. Pobrušnica je čierna.
Neres prebieha v apríli až máji pri teplote vody 12-13 stupňov, keď tiahne v húfoch do vyššie položených miest s kamenitým alebo štrkovým povrchom. Neresí sa v hlavnom toku, z priehrad podniká niekoľkokilometrové ťahy do prítokov riek. Samica ikry vypúšťa na tvrdý štrkový podklad v prúdivých úsekoch v hĺbke 20-40 cm. Samce sa v tomto čase sfarbujú viac do modra až fialova. Neresu sa zväčša zúčastňujú jedince 6 až 8 rokov staré. Plodnosť 6 000 - 10 000 ikier, cca 2 mm veľkých. Pri prenikaní na neresiská často dochádza k poškodeniu matečných rýb a ich následnému uhynutiu, neraz aj v značných množstvách.
Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku života. Dorastá do hmotnosti viac ako 1 kg – často exemplárne jedince dosahujú hmotnosť aj 2,5 kg a dĺžky viac ako 50 cm. Dožíva sa približne 15 rokov, výnimočne aj viac.
Potravou mlade sú hlavne larvy hmyzu, zooplanktón, dospelé jedince spásajú nárasty rias a na nich sa vyskytujúce živočíchy. Náročná na obsah kyslíka, zo znehodnotených riek sa stráca medzi prvými. Dospelé jedince podustvy sú hlavnou zložkou potravy hlavátky podunajskej, menšie pstruha potočného a iných dravých rýb.
Kde ju nájdeme?
Podustva severná žije v riekach vlievajúcich sa z juhu do Severného a Baltického mora a v povodí Dunaja. Príbuzné formy a druhy nájdeme vo východnej Európe aj v Malej Ázii. V Európe je to dokonca až 17 druhov.
U nás patrí k najdôležitejším rybám podhorských riek a väčších potokov. Žije však aj v niektorých našich údolných nádržiach s vodou čistou, chladnou a bohatou na kyslík (napr. Liptovská Mara, Oravská priehrada, Domaša, Ružín, Nitrianske Rudno, Môťová pri Zvolene). V uzavretých vodách, spĺňajúcich tieto podmienky, síce prežíva, no nerozmnožuje sa. V priehradách s prítokmi je tomu naopak.
Tvorí hlavnú obsádku mrenového pásma a preniká až do spodného pásma pstruha a horného pásma pleskáča. Je jednou z najspoločenskejších rýb u nás a združuje sa do veľkých húfov. V mladosti vytvára spoločenstvá, ktoré žijú samostatným životom oddelene od starších rýb. Vyhľadáva miesta plytšie, menej prúdivé. Naopak, staršie jedince zasa ťažné, prúdivé a členité úseky riek. Určite ju nájdeme pod každým splavom v prúdivých úsekoch a, samozrejme, i nad ním.
V čase letných horúčav tiahne do najprúdivejších úsekov. V zime sa, naopak, sťahuje do hlbších jám, ale za potravou i vtedy mieri do miernejších prúdov. Je jednou z mála rýb, ktorá ku svojmu spôsobu života nepotrebuje prekážky, často sa s ňou stretávame na otvorenej vode, ba dobre znáša i zregulované úseky riek a potokov.
Čím je charakteristická?
To, že je rybou spoločenskou, sme si už povedali. No najdôležitejším znakom tejto ryby je, že ako jedna z mála rýb sa v dospelosti živí prevažne rastlinami - riasami. Na takýto spôsob života je vybavená svojou papuľkou, ktorá je prispôsobená na zoškrabovanie rias z kameňov.
Početné húfy podustiev sa v rieke za potravou presúvajú systematicky v snahe vyhľadať spomínané nárasty a pri ich zoškrabovaní, kedy sa ryba nakláňa na bok, dochádza k striebristým zábleskom, ktoré je možné pozorovať i z väčšej vzdialenosti. Nakoľko ryby sú v húfe, záblesky nasledujú v rade za sebou. Obraty týchto rýb na hladine v hojnom počte sú časté, a to i v zimnom období.
Mnohí rybári si ju často mýlia s nosáľom sťahovavým. Obe ryby majú síce spodné postavenie úst – sú umiestnené zospodu pod širokým a tupým nosom – ale podustva má tvar úst v podobe priečnej štrbiny, pričom u nosáľa majú ústa podkovitý tvar. Možno ich rozoznať podľa počtu lúčov na ritnej plutve (podustva ich má menej).
Kedy, načo a ako ju ulovíme?
Sezóna lovu podustvy severnej sa začína 1. júna a končí sa 14. marca. Na začiatku sezóny až do nástupu horúcich letných dní je aktívna počas celého dňa, v letných horúčavách ju skôr ulovíme ráno a v podvečer. Končiacim sa letom sa jej apetít znova zvyšuje a až do konca novembra môžeme s jej častými úlovkami znova počítať. Nástupom zimného obdobia sa však jej aktivita nekončí, naďalej berie spoľahlivo, no zábery sú už menej čitateľné.
Samotný lov je úspešný pri mierne stúpajúcej hladine, keď sa voda začína kaliť a, naopak, keď sa voda zakalená znova čistí. No sú aj dni, keď pri splnení všetkých kritérií sa záberu od podustvy nedočkáme. Ale tých dní našťastie nie je pri love podustvy až tak veľa.
Lovíme ju dvoma základnými spôsobmi: na plávanú a na ťažko (feeder). Okrem týchto základných spôsobov je možné ju chytiť aj muškárskou technikou.
V úvode sezóny sú top nástrahy živočíšneho pôvodu a to najmä larvy múch (kostné červy, pinky), larvy pakomára a drobné hnojové červy. V lete sa výber rozširuje aj o nástrahy rastlinného pôvodu: varené krúpy, pšenica a ryža, cestoviny, malé guľôčky cesta, chumáčik rias... Krúpy však ako nástraha patria k univerzálnym počas celej sezóny. Z ďalších účinných nástrah spomeniem malé kúsky bielej slaniny, ktoré sú účinné tak v letnom ako i zimnom období.
Vnadenie
Veľmi dôležitým prvkom pri lovení podustvy je vnadenie. Väčšinou vnadíme tým, na čo chytáme, ale nemusí to byť pravidlom. Vo všeobecnosti platí zásada, že na začiatku sezóny vnadíme masívnejšie, v horúcom letnom období skromnejšie, na jeseň dávky môžeme opäť zvýšiť a v zime vnadíme už iba minimálne. Dôležité je húf podustiev vnadením pritiahnuť na lovné miesto, a menšími dávkami udržiavať ich na zvolenom mieste.
V dnešnej dobe je na trhu nepreberné množstvo krmív rôznych značiek, takže je z čoho vyberať. Vyberáme krmivá určené na lov na rieke, hlavne sladkých ale aj korenistých príchutí, ktoré môžeme ešte zatraktívniť napríklad kukuricou, anglickou vločkou, konopou a podobne.
Do krmiva je vhodné pridať posilňovač, či už práškový alebo tekutý (červ, patentka). Samozrejmosťou sú živé zložky krmiva (kostné červy, nasekané hnojové červy, patentky).
V mierne prúdiacich úsekoch môžeme zakrmovať priamo rukou (krúpy). Tak isto možno do krmiva aplikovať aj zložku pozostávajúcu z éterického oleja (pár kvapiek) - tu spomeniem pre podustvu obľúbené arómy ako vanilka, koriander, aníz, karamel a podobne. V konečnom dôsledku nesmiem zabudnúť ani na soľ, na ktorú podustva veľmi dobre reaguje. Do krmiva pridáme asi 2-3 kávové lyžičky na 1 kg vnadiacej zmesi. Ako nosič možno použiť „plavačkársku hlinu“ alebo obyčajnú hlinu z krtinca, ktorú väčšinou miešame v pomere 1:1.
Tip:
Pri bežnom vnadení sa tak isto používa aj obyčajná sieťka od ovocia alebo zemiakov, ktorá je naplnená vnadiacou zmesou – pečivom, krúpami, ryžou, ovsenými vločkami. Táto je zaťažená kameňom. Nahodí sa nad predpokladané miesto lovu a na brehu sa upevní silnejšou šnúrou. Vnadiaca zmes je pôsobením sily prúdu vyplavovaná a rozptyľovaná do miest, kde lovíme. Občas možno šnúrou trochu zatiahnuť; vtedy sa nám uvoľní naraz viac rozmočeného pečiva.
ZÁKLADNÉ SPÔSOBY LOVU PODUSTVY
Plávaná
Plávaná je jedným z najúčinnejších spôsobov lovu podustvy severnej. Dôležitým prvkom je prút, ktorým lovíme aj niekoľko hodín a držíme ho dlhšiu dobu v ruke. Jeho hmotnosť by mala byť minimálna, mal by vynikať svojou jemnosťou a citlivosťou. Bolonézy, biče (deličky) dlhé 5 a viac metrov sú tými pravými, ktoré budeme pri love používať.
Biče oceníme hlavne v zimnom období, nakoľko pri bolonézach nám už namŕzajú očká a to nám komplikuje lov. K nim menší „plavačkový“ navijak s kvalitnou a jemne nastaviteľnou brzdou a plytkou cievkou. Nakoľko budeme túto rybu loviť iba na krátku vzdialenosť, postačí nám na cievke 50-100 m kvalitného vlasca jemného priemeru 0,10-0,12 mm. Ak máme montáž s nadväzcom, môžeme tam dať vlasec s priemerom 0,08 mm. Nakoľko lovíme s jemným vlascom, pri vylovovaní bude nutný podberák, najlepšie s teleskopickou rúčkou.
Pri love používame plaváky určené na rieku (1-8 g), pri ktorých gramáž prispôsobujeme sile prúdu. Dôležitým faktorom je jeho dobrá viditeľnosť, ktorú oceníme hlavne v prúdivých úsekoch, odrazoch a pri slnečnom žiarení. Preto vyberáme plaváky s anténkami, ktoré sú výrazne sfarbené na červeno, žlto a podobne. Naopak, spodná časť by mala vynikať nerušivými farbami (čierna, sivá).
Plavák musí byť dôkladne vyvážený, aby mohol reagovať aj na tie najjemnejšie zábery podustvy. Ideálna je delená záťaž, kde hlavným nosičom je torpilka, zvyšok zostavy je dovažovaná olovenými brokmi. Tieto pritláčame k vlascu iba jemne, aby sme mali možnosť ich podľa potreby posúvať.
Najmenší olovený brok umiestňujeme 10-15 cm od háčika, nad ním vo vzdialenosti 10-15 cm mikroobratlík (alebo zarážku), nasleduje torpilka a potom v smere k plaváku môžeme ešte dovažovať malými brokmi (s ohľadom na prúd cca po 2 cm), no nie je to vždy nutnosť. Zostavu dopĺňajú malé háčiky z tenkého a kvalitného materiálu, veľkosť č. 12-14.
Po predošlom vnadení si zistíme hĺbku vody, v ktorej mienime loviť a nastavíme plavák. Nástrahu vedieme tesne nad dnom pod miestom, kde sme už predtým vnadili. Pri vedení zostavy nie je žiaduce vytváranie veľkého oblúka medzi špičkou prúta a plavákom. V tomto prípade je zásek neefektívny a prichádza neskoro. S plavákom udržiavame citlivý kontakt.
V niektorých prípadoch sú zábery podustvy prudké, čo sa deje hlavne v úvode a závere sezóny. V tomto prípade sledujeme na plaváku poskočenie a jeho následné rýchle potopenie. Naopak, zábery v letných horúčavách, ako aj v zime, sú veľmi nepatrné. Plavák signalizuje jemné vybočenie zo svojej dráhy alebo chvíľkové zastavenie. Ryba po záseku vyráža ťahom proti prúdu a trhavým spôsobom sa snaží zbaviť háčika. Pri vylovovaní používame už spomínaný podberák
Tip:
Podustva lepšie reaguje na háčik zlatej farby ako na háčik v striebornom odtieni.
Lov feedrom
Táto dynamicky rozvíjajúca sa technika si už našla svojich priaznivcov aj pri love podustvy. Tu vo všeobecnosti platí, že zo širokej škály feedrových prútov využívame tie, ktoré sa nám hodia najlepšie pri love na danom mieste. Vymeniteľné špičky volíme v závislosti od sily prúdu. Asi nič nepokazíme, keď si na lov podustvy vyberieme prút feeder medium, s ktorým môžeme loviť v prostredí, kde sa táto ryba vyskytuje.
Navijak vyberáme o čosi väčší ako pri „plavačke“, opäť s kvalitnou a citlivou brzdou. Vlasce väčšinou v rozpätí od 0,08 do 0,14 mm. Viažeme klasické feedrové montáže (najlepšie priebežná s feedrovou gumou), kŕmne košíky v gramáži 10-30 g, obratlíky, gumené stopery a montáž zakončujeme malým a ostrým háčikom, ktorý je dôležitý pre správne zaseknutie a zdolanie podustvy. Menší háčik sa lepšie umiestni pri záseku do kútika papuľky ako väčší.
Lov muškárením
Podustvu severnú chytíme neraz aj pri tejto rybolovnej technike. Viac-menej ide o náhodu pri love pstruha a lipňa. Cielené úspechy možno dosiahnuť pri love na nymfu a to na napodobneniny rôznych druhov lariev chrobákov, pakomárov a pošvatiek. Určite je veľkým zážitkom zdolávanie tejto ryby na jemnom muškárskom náčiní.
Troška legislatívy
Podľa vyhlášky MŽP SR č.185/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.139/2002 o rybárstve:
- je hájená v období od 15. marca do 31. mája
- lovná miera je 30 cm
- možnosť privlastnenia si 4 kusov v jednom dni
- po privlastnení je nutné úlovok okamžite zaznamenať do prehľadu o úlovkoch
Záver
Z pohľadu športového rybára ide o bojovnú rybu, ktorá je aktívna po celý rok a na Slovensku je všeobecne rozšírená. V minulosti boli dokonca známe „kluby podustvičkárov“, ktoré sa zameriavali na jej športový lov. Z pohľadu gastronomického však veľký význam nemá, nakoľko mäso je horšej kvality, s množstvom drobných kostičiek.
A čo dodať na úplný záver? Chytajme a púšťajme tieto ryby, veď je snáď niečo krajšie, ako sadnúť si na breh rieky a tíško sa pozerať na ich strieborné záblesky? Zatiaľ ich ešte je dostatok, no čoskoro už môže byť všetko inak...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
