Áno, aj takto by sa dali nazvať každoročné výlovy kaprovitých chovných rybníkov a my, študenti rybárskej školy, nemôžeme na nich chýbať. Naša škola sa nachádza v oblasti Turca, a tak máme okolo seba len pstruhové hospodárstva. Preto každý rok chodia jej študenti na jesenné výlovy do českej Třebone, kde má rybnikárstvo svoju tradíciu. A to, že výlovy nie je ľahká práca, to mi verte...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Áno, aj takto by sa dali nazvať každoročné výlovy kaprových chovných rybníkov a my, študenti rybárskej školy, nemôžeme na nich chýbať.
Naša škola sa nachádza v oblasti Turca, a tak máme okolo seba len pstruhové hospodárstva. Preto každý rok chodia jej študenti na jesenné výlovy do českej Třebone, kde má rybnikárstvo svoju tradíciu. A to, že výlovy nie je ľahká práca, to mi verte.
Tento rok som sa toho konečne dočkal aj ja. Naša cesta sa začala v nedeľu ráno pri škole. Všetci sme sa naložili do auta a išlo sa smer Třeboň. Po ôsmich hodinách v aute sa naša cesta skončila. Ubytovali nás v „kláštore“, ktorý bol však prerobený na internát. Namiesto vybaľovania sme skôr len nahádzali veci do izieb a ihneď sa išli poobzerať po okolí. Medzi naše prvé zastávky patril aj rybník Rožmberk. Ani sme sa nenazdali, nastal večer a my sme zaľahli do postelí.
Bol pondelok, 5.30 ráno a my sme sa po raňajkách vydali na náš prvý deň výlovov. Na brehoch rybníka sme uvideli, že robiť sa už začalo, a tak sme sa pridali. Mňa pridelili k triedičke. V podstate to ani nebola triedička, ale len žľab, do ktorého sa hádzali ryby a rybári, stojaci okolo neho, ich odtiaľ vyberali podľa druhu a veľkosti. Každá ryba mala svoje určené miesto.
Asi po dvoch hodinách triedenia moje nadšenie začala striedať únava, ktorú umocňoval neprestávajúci nával rýb. Okolo pol jednej nás prišla vystriedať poobedná zmena a mohli sme si oddýchnuť. Až vtedy som si uvedomil, že mi dnes cez ruky prešlo niekoľko ton rýb.
Nasledoval obed a rýchle zbalenie rybárskej výbavy. Netrvalo dlho a ocitli sme sa na Mlynskom rybníku. Tento rybník vlastní Třeboňská rybárska škola a žiaci si na ňom môžu zachytať. S druhým dychom sme nahodili a čakali, čo príde. Žiaľ, v ten deň sa podarilo chytiť len jedného pleskáča.
Druhý deň sme prišli k výlovu tesne po raňajkách, a tak nás hneď zapojili do roboty. Mal som šťastie a dostal som sa na čln k sieti. Mojou úlohou bolo miešať ryby, aby sa nedusili a zjadrovať sieť. Bol to krásny pohľad. Pred sebou som mal tony rýb.
Len čo sa sieť vyprázdnila, na rad prišiel ďalší záťah. Každý sa postavil na svoje miesto. To naše bolo lano pri brehu. Museli sme sa presne riadiť pokynmi rybára – vedúceho výlovu, ktorý záťah riadil. Pri konci záťahu bolo už v sieti toľko rýb, že ani približne desať chlapov na každej strane siete s ňou nepohlo. Už nám išli ruky odpadnúť, ale našťastie nás prišla vystriedať poobedná zmena. Ďalší rýchly obed a hor’ sa na ryby. Bohužiaľ, ani v tento deň sa skoro nič nechytilo, z čoho sme boli mierne sklamaní. Po večeri sme si vyšli do mesta a okolo desiatej už úplne unavení zaľahli a spali.
Tretí deň sme prišli na výlov ešte pred svitaním. Ako sa postupne brieždilo, tak sme začali chystať veci na výlov. Len čo záťah skončil, hneď sme začali triediť a naša únava musela ísť bokom. Ryby sa valili ako splašené a my sme nestíhali triediť. Ale napokon nadišiel očakávaný koniec šichty. Konečne sme si mohli oddýchnuť a najesť sa. Odpoludnia sme po tretíkrát išli na ryby, no dnes dvaja nešli. Ja som si sadol práve na ich miesto, keďže tam predchádzajúce dni výdatne kŕmili. Spravil som dobre. Na konci dňa bolo moje skóre dobré. Na konte som mal štyri kapry, 55 cm albína a 8,14 a 17 kg šupináče. Krásna rybačka, krajšie som si to ani nevysníval.
Náš štvrtý deň už nebol pracovný, ale oddychový a spojený s exkurziou rybárskej liahne, rybničnej sústavy, loveckého zámočku a ZOO. V rybárskej liahni sa mimo sezóny kapra venovali chovu jeseterov. Mali sme tam možnosť vidieť jesetery rôznych veľkostí a aj generačné, ktoré nás úplne nadchli. Pokračovali sme krásnym loveckým zámočkom a nakoniec ZOO.
V Třeboni sme sa naobedovali a išli na náš malý výlet v rámci tejto praxe – splav rieky Lužnice na kajakoch. Keďže ani jeden z nás nebol na kajakoch veľmi zručný, okúpali sme sa všetci. Po desiatich kilometroch sa naša plavba skončila a celí premočení sme nabrali smer večera.
Prišiel piatok, deň nášho odchodu. Náš pobyt sa definitívne skončil. Úplne unavení, ale zato plní nových zážitkov sme si posadali do auta a vydali sa na dlhú cestu domov. Až tam príde zaslúžený oddych.
Pavel Hegedüs,
žiak Strednej odbornej školy rybárskej v Mošovciach
Foto: Ing. Peter Matula, zástupca riaditeľa školy
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
