Myšlienka, ktorá mi stále nedala pokoja, totiž ktorá doba a aký čas je najpríhodnejší a najistejší k lovu hlavátok, nedala sa len tak jednoducho určiť. Hoci v teórii poukazujú na to, že najistejšie a najlepšie je chytať hlavátky v lete, a to nad ránom a pod večer, v jeseni zasa poobede a v zimných mesiacoch cez poľudňajšiu dobu, bolo to pre mňa nedostačujúce. Dlhoročnými skúsenosťami prišiel som k tomu názoru,že ustáliť dobu priaznivého lovu hlavátky je veľmi ťažko. S. Ivaška, pestovateľ hlavátok, Turčiansky Sv. Martin
nezadaný
25.11.2009 (12/2009)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
SKÚSENOSTI Z LOVU HLAVÁTOK
V prvom rade lov hlavátok je v každej rieke individuálny a za tých istých podmienok chytania výsledok nie je jednaký. Najviac skúseností a pokusov mám z rieky Turca, z Oravy, z Váhu povyše Ružomberka a z Hrona, teda všetko z čistých vôd. Skúsenosti z nich mi pozdejšie veľmi mnoho pomohly k umelému chovu hlavátok a rybníky mi zase boly dobrou pomôckou k lovu na riekach, lebo som mohol robiť rôzne pokusy, zvlášte čo sa týka lovenia počas rôzneho tlaku vzduchu. Dovolím si tu pripomenúť niekoľko zážitkov v tomto smere.
Veľká fujavica
Každý Nový rok behom 23 rokov chodil som na lov hlavátok na rieke Turci, a to za akéhokoľvek počasia, a behom týchto 23 rokov tohto svojho zvyku lovenia na Nový rok neišiel som nikdy naprázdno, t. j. že by som nebol ulovil hlavátku. Ale čo som zažil na Nový rok 1938, nemal som taký prípad za celú dobu svojho lovenia hlavátok až podnes.
Hájnik nášho spolku p.B., ktorý vždy išiel so mnou na lov hlavátok, išiel aj teraz, ale kým prešiel kúsok cesty ku mne, bol tak za tú chvíľu premrznutý, že ledva vypovedal: „No, p.I., dnes je také počasie, že od nášho starého zvyku musíme dnes veru upustiť a na hlavátky nepôjdeme.“ Bola taká veľká snehová fujavica, že sa nedalo vôbec ísť von, ale sila zvyku nám nedala pokoja. A predsa sme verili v to, že počasie, ktoré bolo tak zlé, nebude dlho trvať, veď pred chvíľou bolo ešte pekne. A keď som videl tak zlé počasie, práve to ma tým viacej vábilo, aby som sa konečne presvedčil, ako reaguje hlavátka na takéto počasie.
Medzitým prišli ešte dvaja kolegovia rybári – hlavátkari, celí premrznutí, tiež s tou poznámkou, že dnes lov hlavátok je nemožný a že je to nesmysel. Mňa však nič neodradilo, a chcel som sa konečne presvedčiť o love hlavátok v tak zriedkavé počasie. Sobrali sme so sebou hodne papierov a suchého dreva ako aj zápaliek, okrem toho dvojručnú palicu s dvoma kolesami, s hrubšou šnúrou na nich natočenou, namontovali sme si doma rôzne rybky, mäkké, t.j. čerstvé a tvrdé, t.j. z formalínu, ako aj iné vnadidlá, blyskáče, Orena a rôzne špinery.
Robota pre kibicov
Takto vyzbrojený zistili som si ešte pred odchodom tlakomer, ktorý nám ukazoval 730 – teda klesnutie tlakomeru bolo veľmi rýchle. Dostať sa nám k rieke Turcu, ktorá je od nás nie veru ďaleko, nebolo tak ľahko a o 10. hod. pred obedom začali sme loviť.
Prvý namontoval som blyskáč „Heinzov“ bez výsledku. Preložil som blyskáč „Z“ alebo „Kadney“ z jednej strany biely a zdnuka žltý, bronzový. Tiež bez výsledku. Vzal som iné, perleťové blyskáče rôznych veľkostí a rôznych odtieňov, tiež bez výsledku. Po týchto blyskáčoch nasledovali rôzne Orena, ale výsledok nebol žiaden. Narobil som len robotu kibicom, ktorí na brehu museli v suchej tráve klásť oheň a rozmrazovať šnúru, ktorú som stále zamieňal, lebo mi pri lovení rýchlo zamrzala.
Dobre, že som sa prichystal a mal dve kolesá so šnúrou, ktoré som mohol premieňať. Po poldruhahodinovom takomto chytaní kamaráti ma odrádzali od ďalšieho lovu, ale nepopustil som. Potom som namontoval 15 cm hrúzika z formalína, ktorý bol pomerne zle konzervovaný, t.j. bol dlho vo formalíne a nemal žiadnej barvy. Naložil som naň malú čiapočku a ťahal som ho v hĺbke 10 – 15 cm pod hladinou vody, ale tiež bez výsledku.
Konečne išla moja posledná nádej, kázal som prihriať primrznuté čerstvé jalčeky, ktoré som namontoval viedenským spôsobom, t.j. dva háčky na jednoduchej šnúre s olovenou čiapočkou, zaťažil som rybku a začal som ju ťahať celkom po dne rieky.
Na najlepšom mieste
Pri druhom hode mal som už na jeden háčik zachytenú hlavátku 3 kg, ktorú som pustil nazad do rieky. Začal som loviť s touto rybkou na tých miestach, kde som už predtým lovil predošlými spôsoby. Na tých miestach voda bola dosť plytká a tu som mal príležitosť vidieť, ako sa malé hlavátky začaly hnať za vnadidlom. Behom ¾ hodiny chytil som tak 18 hlavátok od 2 – 5 kg, ktoré som všetky pustil zpäť.
Počasie sa ešte viacej zhoršilo. Kibici bolí za celý ten čas stále zamestnaní s rozmrazovaním šnúr a udržiavaním ohňa. Takto loviac išiel som na tie miesta, kde som ešte nelovil, a prišiel som k najlepšiemu miestu, k Bystrickému potoku, kde vteká do rieky Turca, ktoré miesto malo hodne hlavátok. Hodiac takto vnadidlo až k druhému brehu vytiahol som 7 kg hlavátku. Nešťastie bolo v tom, že som mal so sebou len 4 kusy čerstvých jalčekov a pri chytaní mi tieto jalčeky hlavátky rozkúskovaly. Musel som posošívať rybky a hlavne premenil som chvost.
Na takto posošívanú rybku chytal som vždy s dobrým výsledkom, ale len menšie kusy. Keďže som vedel (predtým sa mi niekoľko razy ukázal vyše 12 kg kúsok), že na tomto mieste sú aj väčšie kusy, chcel som sa zmocniť niektorého z nich. No, ale rybka už nevydržala a pri 31 hlavátočke bol som nútený vytiahnuť svoju ostatnú rezervu, t.j. mieňa (mníka) asi 20 cm, ktorého som namontoval tiež na tento istý spôsob. Len háčiky som dal bližšie ku hlave a chvost bol dlhší, volnejší.
Dve hlavátky naraz
Zahodil som tohoto mienika k druhému brehu do najhlbšej vody a pri potiahnutí zdola nahor skočila mi hneď za hlavu asi 4 a pol kg hlavátka, ktorú takto ťahajúc na druhý breh zostal som prekvapený, keď v prostriedku rieky vyskočila mi druhá hlavátočka 3 kg, a táto chtejúc odobrať korisť prvej zachytenej hlavátke, zachytlila sa za spodný hák, ktorý bol namontovaný vyše chvosta. Takto som vytiahol dve hlavátky naraz, čo sa mi ešte podnes druhý raz neopakovalo,t.j. na jednu rybku chytiť odrazu dve hlavátky.
Pri 34. hlavátke som musel lov prerušiť, lebo som nemal už žiadnej živej rybky, a keď som proboval založiť znova blyskáče Orena a špinery, hlavátky mi na ne vôbec nereagovaly. Z toľkých chytených hlavátok mohol som si urobiť úsudok, aké množstvo sa nachodí v rieke Turci tam, kde sa hlavátky nasádzaly. Z týchto hlavátok vybral som len jednu 6 kg, ktorá bola veľmi zachytená za oko a bolo mi to veľmi ľúto, lebo som ju musel vziať na mäso. Doma, keď som zistil jej pohlavie, a keď som pri otváraní videl, že už mala dosť hodne ikier, tým viacej ma hrýzlo svedomie, prečo som radšej nevybral nejakého mliečniaka. Takto premrznutý o jednej hodine poobede, kedy bola ešte väčšia fujavica a snežilo, išli sme domov so zvedavosťou, čo ukazuje tlakomer. Tlakomer zaznamenával 720, teda tlak vzduchu bol celkom nízky. Po tomto nečase prišli mrazy a 6 týždňov bol Turiec na mnohých miestach zamrznutý a k lovu vôbec nevhodný.
Epizóda z natáčania filmu
Druhú epizódku dovolím si pripomenúť z rieky Váhu v Lipt. Teplej, kde je Váh čistý a kde sú podobne dobré hlavátkové miesta ako na Turci, lebo tu za každým razom, keď som prišiel na lov hlavátok, neišiel som bez dobrého výsledku. A tu chcem pripomenúť epizódku práve z natáčania filmu „Hlavátky“ v roku 1942.
Toto miesto vybral som si práve preto, že tu zaručene vždy boly hlavátky rôznych veľkostí, takže sme sa vybrali s filmovým aparátom a s režisérom filmu na také miesto, aby sme zaručene mali hlavátku, a to čím rýchlejšie, a aby sme ušetrili filmového materiálu. Bolo to v mesiaci júni poobede, pri slnečnom peknom počasí, tlakomer vzduchu ukazoval 760, ten však pomalu začal klesať, a tým viacej bol som tej domnienky, že sa nám na tomto mieste zaručene podarí zachytiť do filmu pekný lov hlavátok.
Kým som si namontoval rôzne rybky a kým sme poprezerali ešte iné miesta, ktoré by boli vhodnejšie do filmu, čas nám ubehol, a o 18. hodine začali sme loviť s mojim najlepším a osvedčeným vnadidlom, t.j. s hrúzikom 14 cm. Ťahajúc ho po hladine vody mal som vždy dobré výsledky, zvlášte na tomto mieste. Začal som od vtoku, kde bolo dobré stanovište hlavátok, ale po prehádzaní tzv. centimetrovaním tejto vody mi nič neskočilo, dostalo sa mi len malinkého posmechu od prítomných kibicov. A pri svojej najväčšej námahe nielen že som nechytil, ale nemal som ani jedného záberu od hlavátky.
Lovil som na rôzne rybky, ako na jalčeka, hláča a hrúzika, ale všetko bez výsledku. Nedalo mi pokoja, že by som na tomto mieste nič nechytil. Riešil som, že prenocujeme v tejto dedine a že včas ráno skúsime nové šťastie.
Väčšiu nie a nie chytiť!
Začal som chytať na rôzne čerstvé rybky, ale bez výsledku. Dal som Orena rôznej barvy, ale tiež bez výsledku, dal som blyskáč perleťový, na ktorý som vždy chytil hlavátku, teraz tiež bez akéhokoľvek výsledku. To ma nahnevalo a vzal som 10 cm „Z“ blyskáč s jednej strany biely a zdnuká žltý, dosť ťažký a takto som začal loviť od samého vtoku, kde sa spájaly spomenuté ramená.
Bolo už 9. hod. ráno, slniečko už začalo dobre páliť, bolo bez vetra a veľmi sucho. Takto prehodiac až na druhý breh a pár metrov od brehu ťahajúc zachytilo mi už niečo blyskáč, a tu som zistil, že mám hlavátku asi 3 kg. Celý utešený, že sa mi podarí chytiť väčší kus ako reprezentanta Váhu do filmu, usilovne som hádzal na tomto mieste s týmto blyskáčom, a skoro na každom takomto pretiahnutí Váhu z jedného brehu na druhý sa mi ukázala alebo som chytil hlavátočku, ale na podiv už deviatu hlavátočku som chytil a pustil do vody – všetko boly vo váhe 2 – 3 kg. Väčšiu nie a nie chytiť!
Zo zvedavosti vytiahol som jednu, chtejúc zistiť čo obsahuje jej žalúdok; a tu som zistil, že nemala nič, že všetky sú hladné. Nemôžem si túto vec dodnes rozlúštiť, prečo len tak malé po celom úseku išli na blyskač a prečo neišly väčšie kusy, ktoré tu zaručene boly, a prečo neišly podľa teórií práve večer ako aj zavčasu rána. Ani moje dobré skúsenosti na hrúziky, na ktoré čo najlepšie skákaly, neukázaly sa smerodatnými.
Bol som zvedavý na tlakomer, ktorý ukazoval 760. Usiloval som sa zistiť si v takúto dobu hlavátky, v akom stave sa nachodia, t.j. kde sú, či sú pohromade a či sú roztratené. Podľa ich zvykov som mal možnosť viac menej vždy súdiť na výsledok lovu, a tu boli všetky pohromade naproti prúdu, čo bolo znakom, že počasie sa tak rychle nezmení. A nemýlil som sa, lebo dlhý čas ostalo počasie suché, tlakomer ukazoval 760.
Od tých čias som mal dva podobné prípady. Aj tieto dva prípady mi potvrdily to isté, čo som zažil pri love vo Váhu. Poznamenávam, že pri zmene počasia, pri klesaní tlakomeru, na tomto mieste vo Váhu (Lipt.Teplá) chytil som 10-14 kg hlavátky. Tieto dva prípady sú len malinký zlomok tých fígľov, ktoré má hlavátka, keď sa jej chceme zmocniť, ako sa nedá oklamať, ale predsa máme dobrý príklad, že tlak vzduchu je pri love hlavátok prvým faktorom, t.j. pri klesaní tlakomeru a pri veľkej búrke je najprajnejšia doba či v lete či v zime na dobrý výsledok lovu hlavátok.
Československý rybář 8-9/1948
(medzititulky – Slovenský RYBÁR)
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
