Lov sumca patrí k najväčším zážitkom rybačky a to práve pri jeho vábení. Najmä o tom bude aj môj dnešný príbeh...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Sú tu posledné týždne leta. Chystáme sa na lov sumca. Všetko je pripravené, už len pripevniť vozík s člnom a ide sa. S manželom Róbertom sme už mali vopred naplánované miesto. V duchu som sa modlila, aby nebolo ešte obsadené rybármi, rodinami s deťmi, ktoré si chcú ešte užiť posledné dni prázdnin. Máme sme šťastie, nik tu nie je.
Keď je už všetko na mieste, začíname chytať nástrahové rybky. Do večera umiestňujeme sumcové náradia do stojanov. Dve noci chytáme na trhačku. Štrnganie zvončekov nám vždy rozbúchava srdcia, ale sú to, žiaľ, iba naše nástrahové rybky, ktoré sa držia dobre pri živote. Tretí deň sa vydávame na vodu vábiť. Manžel, jeho kamarát a ja.
Všetko je pripravené, beriem kameru a s nádejou, že zaberie sumec, nasadáme do člna. Mierime ku hrádzi. Sedím po ľavom boku manžela a dostávam do rúk udicu. Prichádzame na miesto, manžel začína vábiť. Voda je pokojná, počasie nám praje. Údery vábničky sa ozývajú po celej hladine. Nikdy som neverila, že na úder drevom na vodu sa môže sumec „chytiť“. Minulý rok sa to už podarilo, ale ja som nebola pritom. Chcem sa preto na vlastné oči presvedčiť, ako to funguje. Teraz je ideálna možnosť.
Čas plynie, o chvíľu je dvanásť. Zadok ma už začína bolieť od dlhého sedenia. Sme na vode už dve hodiny. „Ideme?“ - pýtam sa už beznádejne, že niečo príde. „Ostaňme ešte trochu,“ - hovorí manžel. Pár minút uprene hľadím na vodu, a vtom sa mi prudko zdvihne prút v rukách. „Robko, sumec!!!“ A okamžite odovzdávam udicu manželovi. Úder do prúta mi rozprúdil krv v žilách, a nielen mne. Rýchlo vyberám kameru, ruky sa mi chvejú. Doteraz som takéto čosi videla iba na DVD... A teraz to prežívam na vlastnej koži. Teraz bude aspoň nový sportex otestovaný.
Pracuje dobre, rybu nepúšťa na dno. Sumec bojuje, čln nám točí dookola, ale 50-librový prút mu nič nepopustí. Róbert navíja šnúru kus po kuse. Zvuk multiplikátora cítim až pod kožou. Adrenalín stúpa. Veríme, že to bude väčší kus ako vlani. Neviem sa vynadívať, ako sa prút ohýna.
Už kľačím štvornožky v člne, aby sa mi podarilo zaznamenať tie NAJ momenty. Už vidíme prichádzajúce bubliny. Už to bude... Zrazu sa vynorí sivá, mramorová papuľa z vody. Aj dych sa mi zastavil. Nahrávam ďalej. Sumec sa medzitým zamotáva do šnúry. Manžel ho priťahuje celkom ku člnu. Kamarát mu preberá prút z ruky.
Dva údery po sumcovej hlave a máme ho v člne. Zvýskla som od radosti a do očí sa mi vkotúľali slzy. Dokázali sme to! Odkladám kameru a šťastní z víťazstva sa plavíme k nášmu stanovišťu. Nasleduje váženie. Sumec má 35 kg a meria 165 cm. Zbieha sa aj pár našich susedov rybárov.
Sme šťastní a uvedomujem si, že sa oplatilo čakať. Niekedy trvá dlhšie, kým príde záber, ale radosť je potom o to väčšia. Prišla som nato, že vábenie je vrchol sumčiariny. Človek získa na rybačke veľa nových skúseností, zážitkov a priateľov. A o to je človek bohatší. Prajem to každému, kto tento adrenalín pri vode ešte nezažil.
Pocit šťastia v srdci, ktorý cítim aj pri písaní týchto riadkov, prajem prežiť každej manželke rybára. Rybárska vášeň sa dedí. Stačí vziať do rúk udicu a pocítiť čaro prvého záberu ryby. Nebráňte sa, ženy, čoskoro spoznáte, že udica je kľúčom k bohatej pokladnici plnej prírodných krás a zážitkov. A varechu mením za udicu!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
