Ešte na strednej škole, keď sa čas vliekol neuveriteľne pomaly, som trávil dni snívaním o svete plnom pstruhov. Každý týždeň som spriadal plány ako sa dostať k nejakým vzdialeným riekam, divokým salmonidom, ale žiadny z týchto plánov nebol pochopený našimi čoraz zúfalejšími učiteľmi. Jedného dňa, bolo to v poslednom ročníku, som počul čosi o dlhom polostrove dvíhajúcom sa zo sibírskej pevniny v severovýchodnom kúte Ruska; volal sa Kamčatka...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Bolo to najmä to zvláštne meno – Kamčatka, ktorý na mňa pôsobil. Meno, ktoré ma zamotávalo do siete fantázie. Po prezretí máp som bol fascinovaný desaťnásobne viac, hlavne kvôli extrémnej opustenosti tohto miesta – je skoro úplne odrezané od zvyšku sveta. Z Eurázie vyrastá ako prasací chvostík, formovaný do zeme nikoho, kde banality a nuda stredoškolského života akoby ani neexistovali. Vedel som, že tam musím ísť a bezohľadne som na túto cestu vylákal aj môjho najlepšieho priateľa Rasmusa. Na túto expedíciu do riek plných rybích monštier.
Poklady Kamčatky
Ak prichádzate na Kamčatku ako muškár, hlavnou atrakciou sú divoké dúhaky ponúkajúce skvelé, ak nie úplne najlepšie boje a zdolávania. Najmä niektoré severozápadné rieky majú najlepšie svetové populácie dúhakov. Faktom je, že tieto ryby sa tu perfektne adaptovali a sú tu akoby od počiatku.
Jedného letného popoludnia som stál na vysokom brehu rieky Ozernaja, pozeral sa do jej krištáľovo čistej vody a snažil sa spozorovať nejaké pstruhy. Na prvý hod moju mušku v tvare myši začali prenasledovať tri päťdesiatky dúhaky. Tieto ryby ležali na dne ako tiene. Agresivita a divoká príroda sa tu ukazujú v celej kráse. Na rieke ”Dve jurty”, ďalšej z kamčatských riek, som bol svedkom toho, ako nejaká odtrhnutá muška – myš – preplávala tesne vedľa môjho pontónového člna. Zrazu spod vody vyletel dúhak, atakoval mušku, na tretíkrát sa mu ju podarilo ”zožrať” a zmizol.
Dúhaky však nie sú jedinou kamčatskou atrakciou. Ťahy lososov sú tu jedny z najväčších na svete. Do vnútrozemských riek si tu razí cestu asi jedna tretina všetkých pacifických lososov. Hlavný ťah strieborných lososov a veľmi dobrá rybačka je tu od polovice augusta do začiatku septembra a popri dúhakoch ponúka veľmi akčnú zábavu. Lososy nezaujímajú len rybárov. Sú tu aj pre medvede grizzly – jednu z najväčších populácií. Nie je to ako v nejakých oblastiach Aljašky, kde medvede rastú popri človeku. Tieto medvede sú veľmi plaché a pozorné. Nebezpečné stretnutia sú veľmi zriedkavé a toto riziko by nemalo pri rybačke nikoho odradiť.
Pre mňa je najväčším lákadlom čosi menej hmatateľné. Kamčatka je podľa mňa poslednou baštou naozaj prastarého riečneho systému, niektoré z nich sú totálne nedotknuté a odľahlé a reprezentujú svetlú stránku nášho špinavého 21. storočia, v ktorom žijeme. Všetky ryby sa vyliahli tu, v divočine, v živote nevideli háčik, žijú v neporušenom ekosystéme, ktorý začína byť narúšaný človekom. Cestičky popri riekach sú storočia vychodené medveďmi a losmi a nie hordami turistov. Bohužiaľ, rybačka na takomto mieste bude privilégiom už len pre našu generáciu a bude možno tým posledným miestom, kde si ozajstnú prírodu budeme môcť užiť.
Aj Rambo by závidel...
V jeden teplý deň na začiatku júla sme s Rasmusom konečne dorazili na miesto po 9-hodinovom lete z Moskvy. Počas ročnej prestávky v štúdiu sa nám podarilo našetriť dostatok peňazí na to, aby sme mohli zaplatiť letenky a najať si troch miestnych sprievodcov, ktorí nás mali na koňoch dostať k rieke Dve jurty. Mali sme 19 rokov, prvýkrát mimo domu na ozaj divokom mieste a vôbec sme nevedeli čo robíme. V našej naivite sme si neuvedomovali, že k Dvom jurtám sa nedá priblížiť inak ako helikoptérou (ktorá je vzdialená stovky kilometrov v divočine), ale vedeli sme, že kamčatské rieky sú domovom dúhakov, o akých sa nám ani nesnívalo.
Naši sprievodcovia patrili k domorodcom z kmeňa Evenkov, ľuďom z centrálnej Kamčatky, ktorí lovia medvede v horách Sridiny. Ich výbava pozostávala zo sovietskych pušiek vzor 1950, nožov, z ktorých by zosmutnel aj Rambo a hrozného oblečenia značky Adidas. Z Rasmusa sa stal profesionálny cynik a ja som sa ho snažil presvedčiť, že tento môj šialený projekt má nádej. Keď si to spätne premietam, mal som ho počúvať, keď komentoval hrozné vyhliadky tejto expedície založené na poznaní, že naše sedlá sú zhotovené z brezového dreva, doma urobených klincov a strmene vyrobené z rohov snežných oviec. Napriek tomu sa nám cesta míňala a mladícka naivita nás ochraňovala od poznania, že dosiahnuť rieku našich snov nebude vôbec jednoduché.
Dva týždne na ceste, so žiadnou nádejou priblížiť sa k rieke Dve jurty som sedel na skale, sledoval gigantickú, kávovo hnedú rieku a nemohol som si pomôcť; v hlave mi vírili Rasmusove obavy z budúcnosti. Rieka predomnou je 45 metrov široká vodná diaľnica a podľa pokynov sme ju mali prebrodiť – na konských chrbtoch.
Na ochranu proti medveďom sme mali so sebou tri psy – lajky, špeciálne ruské plemeno, ktorým v žilách koluje aj vlčia krv. Bez problémov sa vrhli do vodných vírov, aby sa nechali splaviť viac ako 180 metrov dole riekou a štekali na protiľahlom brehu. Môjho koňa som zľahka kopol do slabín, aby sa pohol. Odrazu som pocítil strašné zrýchlenie ako sa môj vlasatý spoločník hnal za psom do rieky. Voda sa liala cez jeho chrbát a na jednom mieste som mal pocit, že sa moja „loď“ potápa. Bol som zmätený!
Konečne sme s Rasmusom bezpečne dorazili na druhý breh. Obaja sme cítili, že to bolo len o chlp a vrátili by sme do civilizácie kašľajúc na náš sen – rieku Dve jurty. Napriek tomu sme strávili dva mesiace hľadaním starodávnych riek, no márne. Tragikomicky sme zápasili s jedným nepremožiteľným problémom za druhým a na konci sme si uvedomili, že Kamčatka si svoje poklady drží dobre skryté.
Kamčatka s odplatou
Napriek dramatickému letu roku 2005, keď sme toho nenachytali toľko, ako sme si priali, mám na ten čas množstvo krásnych spomienok. Stále sa vraciam späť a znova vidím tlmené jesenné rána s jantárovou žiarou, mladé medvede grizzly, ktoré ma sledujú iba z trinástich metrov, orliaky bielokrídle – najväčšie orly na svete – ktoré nado mnou krúžili, zatiaľ čo ja som sa túlal tundrou. Ale úplný cieľ našej výpravy – obrovský dúhak na mušku nebol splnený. Vedel som, že sa musím vrátiť. Ako posledná túžba odsúdenca, ja som túžil po tomto kamčatskom obrovi.
Hľadal som cestu, ako uhasiť svoj smäd po odplate a nakoniec som oslovil Willa Blaira, Američana, ktorý prevádzkuje spoločnosť Best of Kamchatka, ktorá sa špecializuje na rybárske dobrodružné výpravy. Po rozhovoroch s Willom som vedel, že toto je moja šanca, ako objaviť miesta, ktoré mi boli odopreté. Willova láska ku Kamčatke bola voda na mlyn, moje rozprávkové očakávania boli rýchlo obnovené, keď mi povedal o programe na rieke Ozernaja a Dve jurty. Už žiadne kone, nepreniknuteľná príroda, alebo rozvodnené rieky, iba perfektný kemp s dobrým helikoptérovým spojením a určite tá najlepšia rieka s dúhakmi na svete.
Niekoľko mesiacov potom som prvýkrát stál na brehoch rieky Ozernaja. Tiekla priamo cez náš kemp, obklopená lúkou plnou vŕbky (rastlina s peknými fialovými kvetmi). Na brehu bola skvelá lavica, ako stvorená na dobré rozhovory, takže tu sme sa s Willom spoznávali a dozvedali sa čo-to o sebe.
Kemp bol určite tým najodľahlejším rybárskym kempom na svete, so žiadnym spojením cez rieku, alebo inou riekou na okolí, ktorá by tomuto účelu slúžila. Nepamätám si, o čom sme sa rozprávali, ale presne sa pamätám na niekoľko dúhakov, ktoré pomaly plávali k ďalším trom pred nami. Dva z nich intenzívne lovili na hladine a mali úctyhodné rozmery. Miesto bolo dosť nevýrazné, ploché štrkové dno a asi iba pol metra vody. Tu a tam sa objavil naozaj kráľ rieky a ja som bol nadšený.
Aj napriek značným počtom zahraničných ciest do niektorých veľmi odľahlých oblastí sveta, som nikdy nebol svedkom takéhoto bohatstva. Takúto rieku, rovnako ako ryby, som si predstavoval vo svojich stredoškolských snoch. Keď slnko zapadlo za vzdialené hory a my sme si vodkou pripili na úspešný týždeň, vedel som, že moja pomsta je konečne na dosah.
Apokalypsa na Ozernej
Vstal som s miernou bolesťou hlavy na neuveriteľný zvuk trúbky. Čo to má znamenať? Žeby svätý Peter trúbil na pstružiu apokalypsu? Z drevenej chatky som videl vytrubovať Dana, člena našej skupiny. Spolu s táborovým psom Čukom postávali pri rieke a zvuk trúbky sa niesol v rannom opare celým údolím.
Plný odhodlania som vzal šestkový prút a namieril si to do prístavu, kde ma už čakal sprievodca Sergej. Plávali sme dole prúdom pod nádhernou modrou oblohou, rozprávkovou krajinou a prastarými lesmi. Pri rannom love sme vyplašili dva medvede, ktoré v panike unikali do lesov. Opísať prvých niekoľko hodín na rieke Ozernaja je temer nemožné. Prisahám, že v ten deň som ešte pred obedom ulovil viac ako pätnásť krásnych dúhakov. Ani jeden z nich nejavil známky predošlého ulovenia. Neboli to žiadne obludy, ale veľa ich malo okolo 50 cm a niekoľko z nich boli pekné šesťdesiatky. Chytil by som ich oveľa viac, ale moju mušku, vlastne myšku, atakovalo mnoho „dolly warden“ a aj lipňov.
V každom prípade štyridsať päťky lipne a takmer trojkilové dolly warden (arktické sivone) boli vítaným spestrením. Takto to pokračovalo celý týždeň, ale bojím sa, že detailné opisy by znižovali dôveryhodnosť celej akcie. Cítil som sa ako šialený kapitán Ahab z Moby Dicka. Po predošlom kamčatskom neúspechu som sa nevedel nabažiť. Lovili sme ôsmi a medzi nami, zlomili sme 5 prútov. Ryby bojovali ozaj brutálne. Najväčší dúhak mal 70 centimetrov a veľa malo okolo 60. Lipne presahovali päťdesiatcentimetrovú hranicu a niekoľko sivoňov malo od troch do bezmála piatich kilogramov. Osobne som mal denne stovky kusov bez extra námahy!
Kúzlo Dvoch júrt
Po nádherných dňoch na rieke Ozernaja som sa helikoptérou prepravil južne k rieke Dve jurty. Tam sme lovili týždeň. Počas letu som sledoval krajinu plnú nekonečných riek a lesov. Žiadny ľudský zásah, iba obrovský priestor čistej divočiny. V diaľke sa črtal vysoký vulkán Klujchevskaja.
Dve jurty je úplne odlišná rieka ako Ozernaja. Napája ju voda z veľkého jazera v strede kamčatskej horskej oblasti. Rieka preteká impozantným kaňonom a je časťou enormne veľkého systému strácajúcim sa v čarovnej rieke Kamčatka, najväčšej na celom polostrove. Inými slovami, Dve jurty je poslednou zastávkou ťahu lososov a sťahujú sa sem aj hordy dúhakov.
Tok sa mení z rýchlych úsekov na pokojnejšie, plytšie, alebo hlbšie partie a bočné prítoky sľubujú pekné rybárske zážitky. Najvyššie položená časť jazernej oblasti je prístupná náročnou medveďou cestičkou. Rybačka, ktorú som tu zažil, je jednou z najšialenejších. Potiac v broďákoch som objavil plytčinu obklopenú veľkým kráterom. Voda vtekala do malého potoka, kde zelené rastlinstvo ponúkalo perfektný úkryt pre číhajúce dúhaky.
Tu a tam sa objavil vytretý kráľovský losos, ktorý posledné hodiny života bojoval s prúdom a plávali tam aj množstvá sivoňov. Každý veľký „pool“ bol tmavý od tisícok lososov, ktoré čakali na povel na trenie. Divoké dúhaky boli pod lososmi naukladané ako haringy v konzerve a takmer zakaždým, keď moja muška – myš dopadla na hladinu, objavila sa za ňou vlna nasledovaná šialeným špliechancom.
Konečne! Moja túžba po odplate bola naplnená, no nedohnala ma k tragickému koncu ako kapitána Ahaba. Prvá návšteva Kamčatky bola drahou lekciou, ale stojac po kolená v rieke Dve jurty sa všetky zlé spomienky rozplynuli ako ranná hmla. Cítim, že som na konci hľadania rieky snov.
Praktické informácie
Nie je žiadnym tajomstvom, že cestovanie v Rusku nemá najlepšiu reputáciu, ale všetky hororové historky sú často nafúknuté. Chce to len trochu skúseností a výber toho najlepšieho spojenia. Tak ako na Aljaške, aj tu existuje mnoho „cestoviek“, ktoré vám zabezpečia všetko potrebné.
Je potrebné si uvedomiť, že založenie táborísk a skúmanie odľahlých riek je extrémne drahá záležitosť. Niektoré známejšie rieky ako Opala, Bystraja a Zhupanova sú veľmi ťažké vody a zážitky z nich sa ani nedajú porovnať so severovýchodnými riekami Ozernaja a Dve jurty. Pri objednávaní výletu to majte na pamäti! Kamčatka ponúka jednu z najlepších rybačiek na svete. Viac informácii ponúka web www.thebestofkamchatka.com.
Rybačka je rybačka a množstvo rýb, ktoré ulovíte, závisí od množstva faktorov: ťah lososov, vodné stavy a podobne. Ak je všetko tak ako má byť, počas týždňa môže rybár uloviť veľa dúhakov 50+. Z času na čas sa pošťastí aj sedemdesiatka.
Rybačka snov nebude, samozrejme, charitatívnou akciou. Je však dobré vedieť, že spôsob „chyť a pusť“, ktorý muškári dodržiavajú, je na týchto nedotknutých miestach udržateľný a etický. Rybársky turizmus je v rozpuku a aj malý zásah do životného prostredia môže mať za následok veľmi neželané dôsledky.
Mušky a výbava
Najpopulárnejšími vzormi sú imitácie myši. A nielen na dúhaky. Určite sa vám podarí uloviť na ňu aj sivoňa, lipňa a rôzne varianty lososa. Na muške by mala byť určite nejaká pena, ktorá by jej umožňovala plávať. Naviažte si ich dostatočné množstvo! Chlpaté, zelené strímre budú fungovať takisto dobre. Do škatuliek si pribaľte čierne „wooly buggre“ a iné pijavice.
Nebojte sa použiť veľké vzory – tieto ryby sú nenažrané! Strieborné lososy a sivone preferujú farebnejšie vzory – ružové, purpurové a oranžové. Poppery sú takisto vhodné a užijete si s nimi mnoho zábavy. Ak máte radi lipne, vezmite si štvorkový prút a nejaké veľké suché mušky – na vzoroch až tak nezáleží.
Šestkový prút a plávajúca šnúra typu WF budú tou správnou voľbou na pstruhy a tiež lososy. Nezabudnite aj jeden náhradný, nikdy neviete kedy sa vám môže hodiť. Delikátna prezentácia a dlhé hody nie sú na Kamčatke nutnosťou!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
