V jesennom období sa začína sezóna výlovov chovných rybníkov, keď rybári zberajú pomyselné ovocie svojej celoročnej práce. Siete oťažejú pod hmotnosťou množstva rýb, kade sa rýchlo plnia. Kde skončia vylovené ryby?
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Spolu s jesenným výlovom rýb, určených na vianočný trh, sa vylovujú aj ryby, ktorými sa zarybňujú rybárske revíry. Spektrum rýb v odchovných rybníkoch je široké, okrem násad tradičného kapra sa zlovujú aj dravé druhy rýb – šťuky, zubáče a sumce, z kaprovitých hlavne lieň, pleskáč, amur a tolstolobik.
Dva druhy obsádok
Športoví rybári môžu ryby loviť a privlastňovať si ich. Užívateľom rybárskych revírov však s prideleným rybárskym právom vzniká aj zarybňovacia povinnosť určená pre každý jeden rybársky revír.
Násady rýb do týchto revírov sa získavajú z rybárskych výrobných stredísk a rybích fariem buď na Slovensku, alebo v zahraničí. Niektoré organizácie SRZ majú vytvorené aj vlastné chovné revíry, na ktorých si svojpomocne odchovávajú násady kaprovitých alebo lososovitých druhov rýb.
Produkcia násad nížinných druhov rýb sa realizuje v odchovných (produkčných) rybníkoch. Tieto sa nasadia presne určeným množstvom rybej násady. Množstvo nasadených rýb je prispôsobené hlavne rozlohe rybníka a jeho úživnosti. Podľa potreby sa odchovávajú monokultúrne obsádky – chov len jedného druhu ryby a často aj rovnakej vekovej kategórie, alebo obsádky zmiešané z niekoľkých druhov rýb – polykultúrne obsádky.
Monokultúrne obsádky však využívajú iba určité potravné spektrum nachádzajúce sa vo vodnom prostredí, viacdruhové obsádky dokážu využiť produkciu vodného prostredia komplexnejšie. V monokultúrnej obsádke rybníkov býva najčastejšie nasádzaným druhom takmer výlučne kapor, v polykultúrnych tak isto dominuje kapor, sprievodné ryby sú lieň, amur, zubáč, šťuka, menej už sumec a tolstolobik. Ak do obsádky zaradíme dravé ryby, netreba zabudnúť na dostatok potravných rýb.
Najžiadanejší je kapor
V našich podmienkach je v rybnikárstve najčastejšie chovanou rybou už spomínaný kapor rybničný. Tento druh je medzi športovými rybármi aj najobľúbenejší, dlhoročne je aj najprivlastňovanejšou rybou, takže požiadavky na produkciu násady kapra sú enormné. Výrobné kapacity na Slovensku nedokážu pokryť požiadavky trhu a určité percento násad kapra je nutné dovážať zo zahraničia, predovšetkým z Čiech a Maďarska.
Asi najžiadanejšou vekovou kategóriou kapra je kapor trojročný (K3), ktorý zvyčajne prevyšuje najmenšiu povolenú lovnú mieru a po jeho vysadení do lovných rybárskych revírov je možné si ho aj po ulovení privlastniť. Tu však vzniká zásadný problém: obsádka nasadených rýb býva na menších vodných plochách veľmi efektívne zdecimovaná športovými rybármi v priebehu pár dní, najviac týždňov. Preto je optimálne zarybňovať kaprové rybárske revíry dvojročnou násadou kapra, ktorá má hmotnostný priemer od 0,5 do 1 kg. V priebehu sezóny priebežne dorastá a hlavne využíva prirodzenú produkciu vodného prostredia.
Pri nasadení tržných rýb a ich rýchlom vylovení túto prirodzenú produkciu využívajú hospodársky menejcenné druhy rýb a o efektívnom obhospodarovaní voľných vôd tak nemôžeme vôbec hovoriť.
Zadržaná násada...
Násada menších rýb znamená aj viac kusov rýb pri rovnakom objeme; tona K3 bude mať 400 jedincov, kým K2 bude aj 2 000 kusov. Cenový rozdiel za kilogram násady pritom nie je veľký. Pre chovateľa je odchov mladšej vekovej kategórie tak isto zaujímavý, ryby rastú najrýchlejšie do dosiahnutia pohlavnej dospelosti, potom dosť energie vydávajú na tvorbu gonád a rast sa spomaľuje.
Obsádka kapra sa môže aj účelovo predimenzovať, rast rýb je kvôli obmedzenému životnému priestoru pomalší. Po vylovení takejto ryby a jej premiestnení do vhodných podmienok však tieto jedince vykazujú vysoké prírastky: za jedno vegetačné obdobie sa 25 dkg ryba dostane na 1,5 kg. Takúto rybu nazývame zadržaná násada.
Pri kaprovom hospodárstve je najdôležitejšia hlavne prirodzená produkcia rybníka, ktorá je podporovaná pridávaním rôznych kŕmnych zmesí, hlavne obilnín. Predstava, že v betónovom rybníku by sme dokázali vychovať kapry iba na kukurici, je nereálna.
Až tona na hektár
Polykultúrne obsádky v rybnikárstve veľmi efektívne zhodnocujú prirodzenú produkciu vodného prostredia a viac pripomínajú obsádky z voľných vôd. Pri modeli násady kapor, šťuka, amur, lieň a tolstolobik bude kapor využívať bentickú zložku potravy, amur rastlinnú, šťuka plevelné alebo pomalšie rastúce ryby, tolstolobik bude filtrovať planktónne organizmy a lieň jemnejšiu živočíšnu potravu. Pri intenzívnych chovoch je možné dosiahnuť produkciu až 1 000 kg na hektár vodnej plochy.
Výlovy kaprových produkčných rybníkov sa realizujú hlavne v jesennom období. Počasie na jeseň je totiž ideálne na manipuláciu s rybami – pomerne chladná voda aj nižšie teploty vzduchu minimalizujú možnosť úhynu. Ryby určené na tržné účely – konzum – sa musia dlhší čas sádkovať v prítočnej čistej vode aby sa zbavili nežiaduceho bahenného zápachu a zároveň stratia tukové zásoby, čím bude ich svalovina kvalitnejšia. Ryby určené na zarybňovanie voľných vôd zas majú na jeseň vytvorené dostatočné energetické zásoby vo forme tuku, ktoré im umožnia prežiť zimné obdobie. Produkčné kaprové rybníky sa napúšťajú spravidla na jedno alebo dve vegetačné obdobia.
Lososové chovy
Chov lososovitých druhov rýb sa realizuje na oveľa menších vodných plochách; produkčné rybníky prevyšujúce hektárovú výmeru sú u nás skôr raritou. Odchov salmonidov je podmienený dostatkom kvalitnej vody s vysokým obsahom kyslíka a teplotou neprevyšujúcou 18 °C. V týchto podmienkach môžeme obsádky skutočne nahusťovať a nebude to mať výrazný vplyv na prírastky.
V súčasnosti je u nás najchovanejším druhom pstruh dúhový. Je obľúbený pre rýchly rast, čo sa odráža na nižších nákladoch oproti ostatným, pomalšie rastúcim druhom rýb. Tržného pstruha dúhového je v súčasnosti možné odchovať na tržnú veľkosť v ideálnych podmienkach za 14 až 16 mesiacov; do tohto času rátame aj inkubáciu ikier. O niečo pomalšie rastie sivoň potočný, najpomalšie v podmienkach umelého chovu rastie pôvodný pstruh potočný.
Na rozdiel od kaprových rybníkov sa v umelom chove salmonidov využíva prirodzená potrava iba minimálne a ryby sú odchovávané na umelých granulovaných kŕmnych zmesiach. Tak isto aj zarybňovanie lososových revírov prebieha v inom ročnom období. Menšou násadou sa zarybňuje prevažne na jeseň (kategória roček, dvojroček), ryby dosahujúce lovnú mieru, spravidla pstruh dúhový a sivoň, sú vysádzané na jar, pred začiatkom pstruhovej sezóny. Na jar sa však často zarybňuje aj plôdikom salmonidov alebo rozkŕmeným plôdikom s veľkosťou 4-6 cm, tzv. rýchleným plôdikom. Týmito vekovými kategóriami bývajú zarybňované hlavne odchovné potoky a vlásočnice.
Výlov salmonidov z nádrží je oproti zlovovaniu kaprových rybníkov veľmi jednoduchý a dá sa zrealizovať v ktoromkoľvek ročnom období.
Jesenné výlovy rybníkov majú neopakovateľnú atmosféru, patria ku koloritu slovenského rybárstva. Produkcia kvalitných násad je jednou zo základných podmienok obhospodarovania zverených rybárskych revírov; bez umelého zarybnenia by boli mnohé naše vody prázdne. Ak sa vo vašom okolí nachádza podobný rybník, nebude na škodu zájsť sa pozrieť ako vyzerá pravé rybárske povolanie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
