Určite sa stalo, že vám zavolal rovnako „chorý” kamarát ako vy. Ani ste neukončili hovor a v podvedomí ste sa balili opäť napĺňať vášeň, ktorá nás všetkých spája - kapry. Inak tomu nebolo ani v našom prípade, keď nám zavolal Ivan Fabian a spýtal sa, čo robíme cez víkend. Naivne som si myslel, že mu ide o spoločnú rybačku, a tak som v mysli znovu (už asi 4-krát) prekladal spoločný víkend s priateľkou. Keď som mu okamžite odpovedal, že nič, vyliezla z neho ďalšia otázka: „A čo robíte celý budúci týždeň?“ K myšlienkam o presunutí víkendu sa pridali úvahy o presunutí pracovných stretnutí a už sme aj sedeli v aute naložení až po strechu smerom k našim južným susedom na jazero Palotáš, kde sa konali kvalifikačné preteky na WCC v roku 2011...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Naivne som si myslel, že mu ide o spoločnú rybačku, a tak som v mysli znovu (už asi 4-krát) prekladal spoločný víkend s priateľkou. Keď som mu okamžite odpovedal, že nič, vyliezla z neho ďalšia otázka: „A čo robíte celý budúci týždeň?“ K myšlienkam o presunutí víkendu sa pridali úvahy o presunutí pracovných stretnutí a už sme aj sedeli v aute naložení až po strechu smerom k našim južným susedom na jazero Palotáš, kde sa konali kvalifikačné preteky na WCC v roku 2011.
Jednotka je naša
Pred príchodom k jazeru ešte stíham zisťovať informácie o aktivite rýb. Obvolávam všetkých známych, ktorí chodia chytávať na toto jazero. Darí sa: ale je vraj slabá aktivita rýb, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že systematicky fungovalo miesto číslo 2 pri hrádzi a prítok, miesto číslo 14.
Na mieste diania sa najskôr snažíme načerpať čo najviac informácií, nakoľko sme tu v minulosti strávili len jeden a pol dňa v jarnom kole, ktoré bolo prerušené kvôli povodniam. Veľa optimizmu nám nenalial ani jeden z rybárov, ktorí tu pred pretekmi chytali. Uvidíme, čo sa podarí vyžrebovať.
Tak ako minule, najskôr sa žrebuje poradie tímov v akom budú pristupovať k osudiu a potom stanovíšť. Nervozita je zrejmá, o čom jednoznačne svedčia tváre pretekárov a u niektorých to dáva najavo aj ich metabolizmus. Z dohadovania, kto pôjde pokúšať osudie za náš tím, nás preberá až oznam, že ideme žrebovať ako poslední, teda máme na výber „až“ jedno, teda posledné stanovište.
Osud je k nám prívetivý a Rišo vyberá posledný lístok: stanovište č.1. Hrádza, jedno z miest, ktoré sme si priali. Aj keď z „jednotky” ešte nikdy (ak nerátam preteky, kde sa bodovala každá ryba, nielen nad 5 kg, ako teraz) nikto nestál na stupienku víťazov. Je to miesto, ktoré pri správne zvolenej taktike a vnadení vedelo dať bodovanú rybu aj pri úplnej apatii kaprov na celom jazere.
A už zakrmujeme...
Vcelku šťastní, že konečne máme normálne miesto, pustili sme sa hneď stavať celý tábor. Pohľadom upretým na hrádzu, myseľ plnú úvah o tom, ako z danej lokality vyťažiť čo najviac, zabúdame, že stavanie tábora nie je len pripraviť si miesto na spanie. Takže po oficiálnom začiatku ešte dlho nemáme zmapované dno, nieto ešte nahodené prúty.
Asi po dvoch hodinách od začiatku pretekov sa dostávame k práci na vode. Taktika je jednoznačná: jedno masívnejšie zakŕmenie s diagonálnou na voľnú vodu do menej zapáchajúceho blata v hĺbke 3,5 m, ďalšie menšie zakŕmenie tesne pred stavidlo na betónovú platňu do mušľového poľa. Tretia časť krmiva ide na rozhranie tvrdého a mäkkého blata pod teleso hrádze a posledná dávka priamo na teleso hrádze, respektíve na jeho prvý zlom.
Na týchto troch miestach sme zvolili podklad z SK30 a Hot Demona v rôznych veľkostiach; do čistého blata putuje výraznejšie boilies Hot Demon s Prawn Pepprom. Všetky miesta zároveň na začiatku prekrmujeme peletami Donuts a tigrím orechom.
Palotáš - veľký otáznik
Táto voda je veľkým otáznikom nielen preto, že tu nikto z nás dvoch pred tým nechytal, ale i kvôli tomu, že typológia dna tohto jazera je na oko rovnaká, avšak v skutočnosti úplne rozdielna. Niekde blato smrdí, niekde nie, niekde je tvrdšie, inde má aj 50 cm, niekde obsahuje patentku, inde nie...
No a hlavne spôsob prijímania potravy kaprov z jednotlivých lovných miest je úplne odlišný. Keď vám inde platí, že montáž môže zaznamenať rozdiely v počte záberov maximálne v porovnaní dvoch rozdielnych jazier, tu platí, že rozdiely môžete sledovať už v porovnaní dvoch vedľa seba ležiacich lovných miest. Čiže, keď nám na jednotke platí montáž A, na dvojke nám z nej padajú ryby, alebo naopak. Tomuto faktu prispôsobujeme každý jeden prút s úplne rozdielnou montážou a nástrahou.
Úžas zažívame už po cca 15 minútach, keď doslova „horí“ náš signalizátor, čo nás prekvapuje možno viac, ako samotnú rybu. Po záseku nám ryba okamžite padá. Ticho, mlčky pozerajúc jeden na druhého, v očiach otázka či je to tým, čo držím v ruke, alebo len zhodou náhod. Musím poznamenať, že tento typ montáže tu používal aj Ivan s Hofim a padalo im tak isto veľmi veľa rýb.
Ešte jedna šanca
Neviem či je to z lenivosti, či z presvedčenia, ale asi kvôli obom, dám jej ešte jednu šancu. Od zavezenia uplynula asi hodinka, keď zaznamenávame druhý záber, avšak so zásekom do „tvrda“, keď sa ryba rozbieha priamo do hlbokej vody. Veľmi oceňujem odpadávacie olovko, pretože záber prišiel z mušľového poľa, kde sa silón nemal možnosť trieť o dno.
Na pocit je to dosť ťažká ryba, no stále nám na tom spôsobe boja niečo dáva najavo, že kapor to určite nie je. Nakoniec rozčerená hladina pri lodi ukazuje krásne telo amura, no ten, bohužiaľ, nie je dnes bodovaný.
Prvé kapry chytáme priebežne z každého prekrmovaného miesta, avšak nebodovaných rozmerov. Spolu s nimi nadchádza aj prvá noc a vytúžené bodované „ovocie“ v podobe dvoch rýb do 10 kg. Obidve zabrali na Prawn - Black pepper v kombinácii s Pop Up Hot demon. Väčšina záberov prichádza z telesa hrádze, kde neskôr umiestňujeme aj ďalší prút z rozhrania blata a tvrdého dna. Ten nezaznamenal ako jediný skoro žiaden kontakt s rybou.
Len čo sa však ocitá na vrchnej hrane, začína ožívať, čo nám následne dáva ďalšie bodované ryby. Vedúci tím, chytajúci na prítoku s číslom 14, vedie nad celým zvyškom štartovného poľa rozdielom skoro o 80 kg, a tak začína častejšie navštevovať miestny bufet. Sú to miestni rybári, dokonale poznajúci toto jazero.
Ani meter silónu zadarmo!
V duchu si prajeme tento rozdiel dobehnúť, no pri takejto aktivite rýb a nepriazni počasia, keď vietor fúkal celý čas smerom k prítoku, to považujeme priam za nemožné. Práve sa snažím vyviezť Rišov prút na betónovú platňu pred stavidlo, keď vtom počujem krik. Otáčam sa a sledujem bezmocne Riša držiaceho môj prút v plnej parabole ohnutý ponad vodnú hladinu.
Zavíjanie cievky počuť až k stavidlu a razom sa zo mňa stáva Martikánov konkurent. Rišo naskakuje do lode, a vtom mi dochádza, čo sa vlastne deje. Ryba si ešte stále ide svojím tempom do stredu vodnej plochy a nie a nie ju otočiť. Podarilo sa. Je naspäť pod naším člnom a nasleduje nekonečné zdolávanie; nedarujeme si ani meter silónu zadarmo.
Miestami už opäť kolujú myšlienky o Georgovi, miestnom velikánovi, no do reality nás preberá ryba, ktorá váži presne 18 kg. Krásne stavaný lysec nám predviedol, že jazero dôkladne pozná. Naša nesmierna radosť je o to väčšia, že táto ryba nám výraznejšie zvyšuje bodový odstup na druhom mieste od ostatných a znižuje náskok vedúceho tímu. To však nemáme ani potuchy, čo bude nasledovať...
Toto sme ešte nezažili!
Hodinu po zavezení, medzičasom nastala už tma, zaznamenávame záber z najbližšej bójky. Po záseku je mi jasné, že ryba bude bodovaná. Bojovnosť takmer žiadna a razom ju máme v podberáku. Na naše prekvapenie v svetle čelovky sa zrazu objavuje nádherný lysec. Hmotnosť: 16,1 kg!
Nestihli sme si vychutnať ani radosť z ďalších bodov, keď prichádza ďalší záber. Opäť na Ivanovu Octopussy zo Star Baits mixov v kombinácii s Pop Up Prawn – Black Pepper. Hmotnosť: 17,2 kg, a vtom nepretržitý tón signalizátora opäť dáva znamenie ďalšieho statočného šupinatého protivníka na udici. Hmotnosť: 15,8 kg a pre zmenu opäť Octopussy s Pop up Hot Demon.
Takúto famóznu noc sme ešte asi nezažili, štyri ryby cez 15 kg v rozmedzí takej krátkej doby! Musím podotknúť, že okrem toho nám chytala len jedna jediná montáž, práve tá, z ktorej v úvode padla prvá ryba. Túto montáž opisoval už určite aj Ivan. Len pre úplnosť dodávam, že montáž pozostáva z háčika SB 300 so zmršťovačkou, cez krúžok, ako mäkká šnúrka poslúžila Granity 25 lb v kombinácii s fluocarbonom.
Nad ránom chytáme ešte dve menšie bodované ryby na kombináciu Prawn-Black Pepper s Pop Up Probiotic Red. Všetky tieto ryby nás razom vynášajú na prvé miesto, čo má za následok, že vedúci tím je už v bufete zriedkavejšie...
Starý osvedčený trik
Veľmi nás potešila správa, že Ivan s Mirom Laurincom pochytali taktiež správne zvolenou taktikou kŕmenia dve ryby, čo pri takej aktivite, aká panovala na celom jazere, znamená veľký úspech a posunutie na 11. priečku. Možno to takto nevyzerá ako úspech, ale dostali sa razom na miesto, kde jednou 15 kg rybou popreskakujú tímy, až na pekné 4. miesto. Nakoľko Ivan je pretekár telom aj dušou vieme, že to určite neponechajú náhode a niečo vymyslia.
Možno až príliš veľa optimizmu sa nám nalialo do žíl s prílevom takého veľkého množstva veľkej ryby. Najpodstatnejšie je, že ryby sa nám začali točiť na miestach pravidelne, no jediným problémom je selekcia hmotnostnej kategórie, nakoľko veľakrát dvíhajú nástrahy aj ryby okolo 3-4,5 kg. Trošku si pomáhame starým trikom: nástrahu na háčiku predmáčame vo vode a pri vývoze do okolia nástrahy putujú čerstvé návnady priamo z vrecka. Výsledkom je menej záberov, ale väčšia hmotnostná kategória.
Vraj strach z povodní...
Nadišla posledná noc pretekov. Plní očakávania vedieme o slabučkých 6 kg. Ivan s Mirom sú na 4. mieste, o 10 kg za tretím tímom.
V duchu už vidím naše úsmevy na prezenčnej listine na WCC, keď ma z môjho sna zobúdza čudný zvuk. Nie je to ani signalizátor, ani susedia. Zvuk prichádza z miest, kde lovíme. Pozorne sledujem, čo sa deje a vtom vidím siluetu človeka stojaceho na hrádzi vodného telesa, ako točí s kolesom na odpustenie vodnej hladiny. Nechápavo stojíme, krútiac hlavou a uvedomujúc si, že v tejto noci máme dochytané. Voda klesá a ryba automaticky pláva proti prúdu, akoby na chrbte nesúc naše posledné nádeje na výsledok. Ten sa rovná 0 bodov. To je naša bilancia poslednej noci, počas ktorej víťazný tím na prítoku chytá dve ryby 13,3 a 10,2 kg, čím nás preskočil o 18 kg.
Na naše otázky, prečo sa tak udialo, dostávame zvláštne odpovede: údajný strach z povodní po troch dňoch sucha a s prognózou ďalších 11 slnečných dní sa nám zdajú minimálne čudné. Úsudok si môže urobiť každý sám. V každom prípade sme skončili celkovo na druhom, nepostupovom mieste s celkovým počtom 132,8 kg s hmotnostným priemerom na rybu 11,07 kg.
Len pre úplnosť: presne to isté miesto, oproti nám na druhej strane hrádze, chytilo jednu 5,9 kg rybu za celé preteky. Ivan s Mirom skončili nakoniec na peknom 5. mieste. Už teraz sa tešíme na ďalšie preteky na Imperial Winter Carp Cup – Poděbrady, kde prisľúbili účasť aj také hviezdy kaprárskeho neba, ako napríklad Brayen Jarret (víťaz anglickej kaprárskej ligy) a ďalší.
Ľuboš Žabčík a Richard Ježik,
CT Starbaits SR
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
