Losos tichomorský (Oncorhynchus tschavytscha) je najväčším tichomorským druhom lososa. Dospelé jedince, ktoré tiahnu do riek na neresiská, dosahujú dĺžku cez 1 meter a hmotnosť okolo 10 kg. Hmotnosť trofejných lososov tichomorských lovených na Aljaške však môže byť až 30 kg. Niet divu, že sa medzi Američanmi ujal názov king salmon, teda po slovensky - losos kráľovský...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Po deviatich hodinách letu z Európy pristávame 4. júla v Anchorage. Ešte sme sa ani nestačili rozhliadnuť a už nastupujeme do ďalšieho lietadla. Mierime do osady King Salmon, ktorá sa nachádza asi hodinu letu od Anchorage, na polostrove Alaska Peninsula.
Cestou sa nám ponúkajú nádherné výhľady na polostrov Kenai a neskôr aj na ľadovcom obklopenú sopku Iliamna. Z vulkánu sa dymí a okolie je pokryté vrstvou sopečného prachu z erupcie, ku ktorej došlo pred pár mesiacmi. Na letisku v King Salmon, ktoré nie je o nič väčšie ako vlaková stanica v Soběslave, nahlasujeme, že chceme letieť do Pumice Creek a po vyplnení zoznamu cestujúcich a žiadanky na let oznamuje dispečer, že naše lietadlo bude pripravené o hodinu.
Optimistické správy
V odletovej hale stretávame Vaška a Michala, ktorí sa dnes vracajú z Pumice späť domov. Na otázku, ako si zachytali, prichádza replika, ktorá ani nepotrebuje ďalší komentár - ulovili cez 70 kingov. Za šesť dní to pre dvoch rybárov nie je zlý výkon, aj keď chytali na prívlač. Celkom vylovilo 7 rybárov, ktorí sa zdržiavali v Pumice minulý týždeň, 132 lososov čavyča. A to sa väčšina z nich zameriavala na lov lososov nerka (sockeye)...
Povzbudení optimistickými správami ideme doplniť zásoby do miestneho liquor store (obchod s alkoholom) , ktorý je strategicky položený len 200 m od letiska a potom čakáme 15 aljašských minút na odlet. Keď po viac ako hodine štartujeme, otvára sa pred nami panoráma hôr a pobrežné tundry miznúce na západe vo vlnách Bristol Bay. Na oblohe je len tu a tam mráčik a až keď sa blížime k horám, pod ktorými leží Pumice, podlietavame oblačnosť, ktorá sa cez hrebeň tlačí od Pacifiku. Práve, keď lietadlo začalo klesať na pristátie, všimol som si uprostred jedného z plytkých jazier, že sa cezeň brodí los...
Dvanásťmiestna Cessna hladko dosadla na štrkovú pristávaciu dráhu a zastavuje priamo pred vchodom do chaty, ktorá bude v budúcom týždni naším domovom. Prenechávame miesta v lietadle skupine amerických a švajčiarskych rybárov, ktorých pobyt sa dnes končí a vítame sa s našimi hostiteľmi: majiteľom Pumice Creek Lodge - Garrym, s kuchárkou Mary, sprievodcami Todom a Rudym. Pozornosť si vynucuje aj čierny labrador Cinder, hľadajúci niekoho, kto by mu hádzal loptičku na aportovanie.
Plnou parou vpred!
Po vybalení a výbornej večeri už sa nám všetkým zatvárajú oči - časový posun si vyberá svoju daň a skoro všetci zaspávame. Budí ma rozhovor pri dverách do chaty. „Je tam líška,“ - rozoznávam Sašov hlas; ako vždy, nemohol dospať, a tak pozoruje dianie v tundre. Vychádzam von, aby som sa tiež pozrel na líšku a keď zisťujem, že je ešte len pol piatej, zase sa rýchlo vraciam späť.
Druhýkrát sa budím, keď väčšina našej výpravy odchádza na rannú prechádzku. Preberám sa až v sprche. Je úplne jasno, silnejúce slnko zaháňa rannú hmlu späť do mora a pred chatou čaká s loptičkou v papuli labrador Cinder. Hádžem mu dva povinné aporty a potom si balím na dnešok navijaky, vlasce, mušky...
Je prvý deň nášho rybárčenia, a tak ako zvyčajne, beriem so sebou trikrát viac vecí, ako potrebujem. Let k rieke Cinder trvá len desať minút, a pretože naša Cessna letí len pár stoviek metrov nad zemou, môžem celkom pohodlne pozorovať losa, ktorý uteká od Pumice Creek, aby sa ukryl vo vyššom poraste a neskôr i osamelého soba - cariboo, ktorý sa potuluje po návrší obklopenom mokraďou.
Lietadlo si s nákladom štyroch chlapov počas pristátia len poskočí a o štvrť hodiny sme už na lodi, ktorá sa ženie plnou parou vpred - za našimi rybárskymi zážitkami. Už za prvým meandrom zastavujeme - okolo je množstvo lososov nerka, ktorým čoskoro dopadajú nad hlavu naše rotačky aj mušky.
Faktory, hrajúce proti nám
Ryby síce vo vode sú, ale o naše nástrahy nejavia ani najmenší záujem. Presúvam sa na sútok dvoch ramien, kde rieka vytvára plytké štrkové rozliate aj hlbšie kanály a tône. Trpezlivo muškárim, ale nedarí sa. Vo vode badať skupinky lososov nerka aj keta, ale na nástrahy nijako nereagujú. Po chvíli hlási prvú rybu Jirka, potom aj Pavel, Zdeněk, Saša a Láďa. Drvivá väčšina rýb je však zaseknutá za plutvu alebo za chrbát.
Prvotné nadšenie z ulovených rýb je čoskoro preč a všetci sa snažíme uloviť ryby regulárne, teda po slovensky povedané „za hubu“. Poznám túto situáciu z predchádzajúcich výprav do Kanady a na Aljašku a viem, že buď pomôže zmena nástrahy alebo (a to je pravdepodobnejšie) zvýšená aktivita rýb. Lenže dnes je úplne jasno, hladina vody v rieke už niekoľko dní klesá, teplota vzduchu od rána rýchlo rastie a navyše prestáva fúkať vietor. To všetko sú faktory, ktoré hrajú proti nám. A tomu zodpovedajú aj naše úlovky v zostávajúcej časti dňa.
Na jame na dolnom toku rieky sa Láďa síce blysol nádherným, skoro sedemdesiatcentimetrovým dúhakom, ktorý mu vzal mušku napodobňujúcu ikru a Saša ulovil nášho prvého kinga (lososa tichomorského) dĺžky asi 80 cm, ale tým bola aktivita rýb takmer vyčerpaná. Ja som sa trápil s muškou celý deň a chytil som jedinú rybu - predčasne tiahnuceho mladého lososa čavyču – „jack“.
Ostávam radšej pri muške
Okolo druhej popoludní prestáva fúkať vietor, teplota vyskočila nad 20 °C, a dokonca som zaváhal, či nemám použiť repelent. Večer prilietame do lodge so zmiešanými pocitmi. Rýb sme v rieke videli mnoho, veľa sme ich mali aj na udici, ale len pár z nich bolo ulovených regulárne. Naši sprievodcovia v tom majú jasno: „Zajtra budete chytať na ikry a uvidíte, ako vám to pôjde,“ - sľubuje Tod.
Svojím spôsobom má pravdu - keď nie sú lososy tichomorské aktívne, na ikry sa spravidla dajú vydráždiť. Ja som ale odhodlaný zostať pri muške – „neexistuje, aby sa rybár z juhu Čiech podriadil náladám obyčajnej ryby!“ S týmto predsavzatím zaliezam do postele a snažím sa zaspať, kým chajda rezonuje vo funení a chrápaní, ktoré sa v rôznych tóninách ozýva z ostatných postelí. Ostré večerné slnko sa len pomaly prikláňa k Pacifiku a svieti mi priamo do postele. Nakoniec znechutene vstávam a cez okno naťahujem uterák. Až potom sa mi darí zaspať.
Zo spacáku ma vyťahuje vôňa slivovice. Jirka už je dávno na nohách: stačil obísť pristávaciu plochu, zistiť, že je vonku opäť krásne počasie a teraz so starostlivosťou takmer materskou dohliada, aby každý z nás privítal vychádzajúce slnko pohárikom jeho skvelej pálenky. Na raňajky prichádzame pekne veselo a na radosť pani kuchárky s chuťou konzumujeme všetko, čo na stôl pripravila - vajcia, slaninu, fašírky, pikantné klobásky i výborný domáci, ešte teplý chlieb.
Štvorkilový losos
Zvuk štartujúceho lietadla je pre nás jasným znamením - Garry vezie k rieke sprievodcov a proviant, takže o pol hodiny musia byť pri pristávacej dráhe pripravené prvé trojice rybárov. Jirka, Pavel a Zdeněk si už ráno všetko pripravili na prívlač, aj lov lososov na ikry, a práve keď lietadlo brzdí pred chatou, naťahujú na seba broďáky. Ja s Láďom a Sašom máme ešte čas na rannú sprchu, chvíľku fotografovania okolitej prírody a potom frčíme za ostatnými.
Z lietadla vidíme, že trojica číslo 1 už začala chytať. Keď po pol hodinke prichádzame k poolu, kde bičujú vodu, oznamuje Jirka, že má prvého kinga - na ikry. Zastavujeme na druhej strane rieky a vyrážame rybárčiť proti prúdu jej prítoku. Na sútoku vytvárajú rieky plytké štrkové lavice, v ktorých sa trú lososy nerka. Prechádzame plytčiny medzi skupinkami lososov, ktoré len neochotne opúšťajú svoje neresiská a z kamenitého ostrovčeka potom prechytávame asi meter hlboký prúd, ktorým tiahnu lososy hore do prítoku.
Chytám na sedem centimetrov dlhý biely strímer, ktorý neskôr mením za oranžový a potom za čierny. Asi po hodine chytania zasekávam prvú rybu a po 10 minútach opatrného preťahovania vyťahujem z prúdu pekne vyfarbeného mliečniaka lososa nerka. Ryba váži niečo cez tri kilá a po uvoľnení háčika bleskovo mizne späť do hlbšej vody.
Medzitým však Láďa, ktorý chytá asi päťdesiat metrov poniže mňa, zdoláva už tretiu rybu. Odkladám prút a beriem foťák, aby som jeho úlovok zdokumentoval. Asi štvorkilový losos keta (Chum) má na tele charakteristické šedo-zeleno-fialové škvrny, ale šupiny zatiaľ nestratili striebristý lesk - ide o rybu, ktorá je v rieke len niekoľko dní a prekypuje silou.
Vyrušili sme medveďa...
Neskôr popoludní zdolávame niekoľko ďalších ket, ktoré boli úplne strieborné - čerstvo natiahnuté z mora. Najprv sme si mysleli, že sú to čerstvo natiahnuté lososy nerka, ale veľké oko, tvar hlavy a pri pohľade pod určitým uhlom aj takmer nepoznateľné obrysy budúcich farebných škvŕn na tele prezradili, že ide o lososy keta, ktoré práve priplávali z mora.
Fotografujem Láďov úlovok aj mušky, ktoré sa lososom zapáčili – sú to staré, hnedočierne lososie strímre, na ktoré pred niekoľkými rokmi skúšal Láďa svoje šťastie pri love lososov na juhošvédskom Mörrum. Ešte asi pol hodiny prečesávajú naše strímre hlbšiu vodu a získavajú si pozornosť jedného asi štyridsaťcentimetrového sivoňa malma (Dolly Warden) a trojkilového lososa nerka, keď prichádza Saša. Vyššie proti prúdu síce objavil v hlbšej vode niekoľko kingov, ale za celý čas nemal žiadny záber - len dve nerky „za chrbát“.
Rozhodnutý uloviť aspoň jedného z kráľovských lososov, balí muškárku a pripravuje si šesťdesiatgramovú prívlačku, vrtuľu (spin-glow) a na veľký jednoháčik upevňuje chumáčik ikier. Asi o pol hodiny je späť – jedného, asi osemdesiatcentimetrového lososa dostal hneď na druhý hod.
Na obed tiahneme loďou asi tridsať minút po prúde - k prvej hlbšej jame, do ktorej priplávajú lososy tiahnuce z mora. Slnko už dávno vysušilo posledné zvyšky rannej hmly a začína nemilosrdne páliť. Nad riekou krúži párik orlov bielohlavých a keď prichádzame k jame, mizne nám v krovinovom poraste medveď, ktorého vyrušil náš príchod.
Keby sme to boli vedeli...
Sme len dva kilometre od morského pobrežia, do nedohľadna sa tiahnu porasty vysokej trávy prerušenej tu a tam skupinkou krovinatých briez alebo vŕb - jediných stromov, ktoré v tejto časti polostrova rastú. Ostatné druhy drevín totiž nevydržia tunajšiu tvrdú zimu, predovšetkým snehové búrky sprevádzané silným vetrom.
Čoskoro sa objavuje aj druhá loď so zvyškom výpravy. Jirka žiari úsmevom - na prívlač a ikry ulovil už šesť lososov čavyča (king) a jedného lososa gorbuša (pink). Do večera zaokrúhľuje počet ulovených kingov na rovných desať. Svojho prvého lososa ulovil aj najstarší člen našej výpravy Zdeněk - 97 cm, to nie je zlý začiatok. Popoludní dosahuje teplota 25 °C, ale aktivita rýb, naopak, klesá k bodu mrazu. Na mušku sme chytili len niekoľko nádherne strieborných lososov keta a nerka. Na ikry sa vláčkarom podarilo zdolať ešte pár osem-desaťkilových kráľovských lososov.
Keď okolo šiestej prichádzame na miesto, kde v tundre pristane naše lietadlo, sme celodenným lovom a intenzívnym slnkom zmorení tak, že niektorí ihneď zaspávajú. Presne o 18.00 pristáva Gary pár metrov od nášho improvizovaného ležoviska. Prvá trojica odlieta na základňu a o dve hodiny sa už všetci osprchovaní a vyhladovaní schádzame pri večeri. Mary pripravila veľkú misu vynikajúceho šalátu, ktorý, ako neskôr zisťujeme, skladuje v podzemnej pivnici, kde údajne vydrží „čerstvý“ plných šesť týždňov.
Z terasy k nám čoskoro preniká vôňa grilu, kde úraduje Gary. Stejky z hovädzieho mäsa i z vlastnoručne uloveného losa chutia skvele. Našu aj tak dobrú náladu umocňuje Gary predpoveďou počasia - zajtra má konečne prísť oblačnosť, ktorá síce neprinesie dážď, ale mala by mať pozitívny vplyv na aktivitu lososov. Zmenu počasia neskôr oslavujeme Zdeňkovou a Jirkovou slivovicou. Keby sme vedeli, koľko nádherných rýb nasledujúci deň ulovíme, bola by naša oslava ešte veselšia...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
