Tak, milí slovenskí, ale, prirodzene, že aj inojazyční rybári, rybárky i rybárčatá, máme tu posledného z radu „BER“-oidných mesiačikov, ako aj posledného z radu mesiačikov vôbec, čo sa kalendárneho roka týka, máme tu december. Je skôr čas na bilancovanie, písanie listov Ježiškovi, aby bol pod stromčekom nový navijak, či udica, či čo ja viem čo ešte... Priznám sa, že ja som už Ježiškovi napísal. Nie kvôli mne, kvôli vám. Aby decembrový úlovok na umeleckej udici stál za to. Nie že by doterajšie za to nestáli, naopak, boli kapitálne, ale tento vianočný je naozaj vianočný. Preto že na háčiku – vlastne som musel dať trojháčik, bo je to úlovok riadny – sa už trepoce kamarát, výborný herec, principál, ale hlavne rybár – Janko Króner...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Janko Króner
- narodený: 1. jún 1956, Považská Bystrica
- druhýkrát ženatý s herečkou Lenkou Košickou
- má 3 deti
- účinkuje v slovenských seriáloch Profesionáli, Ordinácia v ružovej záhrade a v dabingu
- najnovšie sa stal principálom divadla Malá Scéna STU
Priznám sa, že ja som už Ježiškovi napísal. Nie kvôli mne, kvôli vám. Aby decembrový úlovok na umeleckej udici stál za to. Nie že by doterajšie za to nestáli, naopak, boli kapitálne, ale tento vianočný je naozaj vianočný. Pretože na háčiku – vlastne som musel dať trojháčik, bo je to úlovok riadny – sa už trepoce kamarát, výborný herec, principál, ale hlavne rybár – Janko Króner. Pekný darček pod stromček, čo poviete?! Janko sa nám dotrepotal, osušil sa, upil si z kofoly a spustil:
* Kedy sa v tebe, Janko, prebudila lovecká, konkrétne rybárska vášeň?
Pochádzam z početnej rybárskej rodiny, čo je všetkým rybárom známe – strýcovia Jožko Króner, Ludvík Króner, môj otec Jano, všetko to vášniví rybári, začínali síce ako pytliaci kdesi na Kysuciach... Jožko na ospravedlnenie vravieval: „Bo detičky sú hladné, najmä malý Janík, ten aj za dvoch sprace...“ Ale to už je premlčané, stali sa z nich ozajstní rybári, najmä z Jožka, ten bol vychýrený muškár. Takže inšpirácie i príkladov bolo viac než dosť. Ale ozajstná vášeň sa vo mne prebudila, keď mi otec podaroval žltú laminátku, navijak Rex, pioniersky rybársky lístok a keď sme s Dušanom Bodkom, mojim susedom, šli prvýkrát sami na Váh na podustvy. Pár sme ich aj nachytali, vari tri-štyri, no niesli sme ich cez celé mesto, pyšní sťa pávy, akoby sme niesli toho najväčšieho sumca. A odvtedy ma táto vášeň pevne drží za pačesy a dúfam, že ma nepustí.
* Aký spôsob lovu preferuješ?
Bohužiaľ, nikdy doteraz som sa nenaučil muškáriť; to je spôsob lovu, ktorý by som sa niekedy v budúcnosti naučiť chcel. Strýko Jožko, čo mi to bol sľúbil, už, žiaľ, odišiel na večnosť, ale jeho žiak – „Čárli“- ktorý strávi tri štvrte roka pri Liptovskom Hrádku a chodí na Váh muškáriť povedal, že Jožkov sľub naplní. A tak je zo mňa kaprár a čakám a čakám.... Aj keď taký nočný lov na Váhu na úhory alebo s kamarátom Janom Urbanom zubáče... Nesmierne vzrušujúce.
* Najkrajší rybársky zážitok?
Ak hútam, tak hútam, ale vari naozaj najkrajším rybárskym zážitkom, ktorý sa mi natrvalo vryl do pamäte, je asi tá rybárska premiéra. Tie prvé podustvy s Dušanom Bodkom na Váhu. Spomínam si, ako sme stáli do pol pása vo vode, po prúde nahadzovali a vtom prvý záber... Ruky i kolená sa mi triasli a keď bola podustva v sieťke, nebolo šťastnejšieho človeka pod slnkom. A ešte jeden zážitok: Keď som bol na rybách s otcom, bo mama ho pustila iba keď aj mňa vezme, aby som doma nezavadzal, no a ja som chytil prvú červenicu, ktorú som ja ihneď nazval „červennôžka“ a otec ma ju naučil pitvať a tie mechúriky som mohol pustiť dolu Váhom a že to už som ozajstným rybárom.
* A najúsmevnejší rybársky zážitok?
Každý rybár vie, že z času na čas sa musí zúčastniť brigády. Alebo si ju zaplatiť. No môj otec vymyslel, že za brigádu sa platiť nebude, naopak, na brigáde sa zarobí. A tak sme spolu s tatom dohodli, že na rybárskych pretekoch v rámci brigády budeme predávať pálenku. A keďže môj otec bol veselá kopa a poznali ho všetci z okolia Považskej Bystrice, vymyslel v prvom kole pretekov aj slogan: „Kto chce veľkú rybu chytiť, musí on pol deci vypiť!“ Keď sme sa vracali nazad, bo preteky sa konali na Váhu, už trošku zvýšil dávku a kto chcel veľkú rybu chytiť, musel dve pol deci vypiť. No a keď už to číslo bolo kdesi pri pätnástich poldecákoch, mnohí si nepamätali, že na nejakých pretekoch boli. A podaktorí sa aj okúpali. A aj tatovi som dáko horšie rozumel.
* Máš vo svojom koníčku pokračovateľa?
Mám a neuveríš, nie je to Króner, ale Krónerová. Veru, pokračovateľom rybárskej dynastie u nás je moja dcéra Pavlínka. Často chodievame v Ivanke pri Dunaji na jazero a nesmierne ju to baví. A už zopár rybiek aj ulovila. A dokonca... počkaj Janko, dopoviem ja (spovedník Tuli) - Pavlínka je víťazkou rybárskych pretekov „Tuliháčik“, ktoré sa každoročne konajú na Malom Dunaji v Malinove. No a ešte mám dvoch pokračovateľov, ktorých zaúčam do remesla Petrovho a to synov môjho kamaráta a kolegu Romana Luknára. Hľa, ako malým Španielom učarila táto vášeň.
* Vysnívaný úlovok...?
Nemám. Verte – neverte, ale nemám. Ja ak nič nechytím, vôbec nie som smutný. Pre mňa byť na rybách je stretnúť sa s kamarátmi a trošku si pomlčať, vnímať atmosféru vychádzajúceho, alebo zapadajúceho slnka, vody, ktorá sa každú chvíľu mení; aj teraz, keď robíme tento rozhovor pri západe slnka, má jazero nádhernú farbu... (dlho sme mlčali). A keď nechytím rybu, mám väčšiu radosť, ako keď chytím, lebo ak chytím, manželka povie – očistiť a niečo dobré z toho uklohniť. Takže ja niekedy na háčik ani nástrahu nedávam. Len tak sedím a mlčím. Ale s prútmi. Lebo keď sedíte pri vode len tak, každý si povie – aha blázon. Ale keď máte prúty, tiež povie že blázon, ale aspoň rybár.
* Krajina, kam ťa srdce za rybami ťahá?
Bol som na rybách s kamarátom Ďurom Vaškom z Martina a jeho otcom v Nórsku na tresky, bol to veľký zážitok, úžasný a ešte raz by som to chcel zopakovať, ale tentoraz radšej lietadlom.
* Ryba tvojich snov?
Taký trištvrte kilový ostriež... niet väčšej lahôdky.
* Tvoj názor na „chyť a pusť“?
Mne sa tento systém páči a keďže nie sme v dobe, keď sa ryby chytali aby deti mali čo jesť a keď vám manželka nakáže, že čo si si chytil, to si aj očisti a spracuj, rád rozširujem rady tých, čo chytia a pustia.
* Najobľúbenejší pokrm z rýb?
Už spomínaný ostriež v paprikovej múke na horúcom oleji, poprípade pstruh na masielku je tiež delikatesa, ale musím sa priznať, že ja som v kuchyni veľký improvizátor. Minule som pripravil manželke Lenke (Košickej, skvelej herečke - pozn. Tuliho) kapra na svoj spôsob, ktorý za toho anciáša neviem, aký je, lebo druhýkrát, aj keby som to chcel zopakovať, je to chuťovo čosi úplne iné. Ale podľa mňa, ryba sa pokaziť nedá, ak sa pripravuje s láskou.
* Obľúbený rybársky vtip?
Sedia traja kňazi, každý iného vierovyznania na brehu rieky a chytajú ryby. Keď sa im minú červíky, jeden vstane, pomodlí sa, suchou nohou prejde na druhý breh, nakope červíky a vráti sa. Chytajú ďalej. Keď sa situácia zopakovala, vstal druhý, pomodlil sa, suchou nohou prešiel na druhý breh, nakopal červíky, vrátil sa a chytali ďalej. I do tretice sa situácia zopakovala. Vstal tretí kňaz, pomodlil sa, stúpil do rieky a čľup, hladina sa zatvorila a milý kňaz sa utopil. A v tom ten jeden vraví druhému: „Vieru mal síce dobrú, ale nevedel kde sú tie kamene pod hladinou“.
* Životné krédo?
Keby sme všetci dodržiavali Desatoro, život by bol krásny.
* A na čom teraz pracuješ?
Okrem seriálov, dabingu, rozhlasu sa rodí a to nie ľahko, dieťa zvané DIVADLO. Divadlo Malá Scéna, kam sa sťahuje Divadlo Aha, kde som 15 rokov účinkoval. Nuže, plním si sen vytvoriť divadlo podľa mojich predstáv a s ľuďmi, s ktorými si rozumiem a rád robím. Stal som sa teda principálom divadla Malá Scéna STU a vy nám držte palce, aby zrod nového divadla vyšiel.
Vďaka, Janko, za príjemné rozprávanie a v mene čitateľov ti želám, aby sa ti sen, akýkoľvek sen, ktorý si si vysníval, splnil. Ešte veľa krásnych rolí i rybárskych chvíľ strávených pri vode. Kusisko zdravíčka i šťastíčka, šťastné a veselé, no hlavne požehnané a pokojné Vianoce.
A vám, milí kamaráti, členovia i priaznivci cechu Petrovho, za celú redakciu Slovenského RYBÁRA, vinšujem to isté. A ak už chytíte toho štedrovečerného kapra, dajte mu slobodu. Veď aj ryby majú Vianoce. Radšej si toho kapra kúpte a povedzte predavačovi, nech vám ho cez pult hodí. A uvidíte, že ho chytíte. Krásne Vianoce.
Váš Ivan Tuli Vojtek
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
