Surový decembrový severák, a aby toho nebolo málo, vonku sneží, či prší. Ísť práve dnes na ryby hraničí so zdravým rozumom. Toto je však počasie, na ktoré som čakal. Dnes by mali byť pri chuti. Prechodné oteplenie spojené so snehovými prehánkami by malo byť teoreticky to ideálne hlavátkové počasie. Rýchlo sadám do auta a o pár minút sa pozerám na Oravský hrad. Orava ku mne bola na hlavátky vždy skúpa. Prvé nahodenie a, samozrejme, nič; ešte ich budú stovky a možno jeden záber. Šanca uloviť kráľovnú slovenských riek nie je veľká, ale je to výzva pre každého prívlačiara...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rýchlo sadám do auta a o pár minút sa pozerám na Oravský hrad. Orava ku mne bola na hlavátky vždy skúpa. Prvé nahodenie a, samozrejme, nič; ešte ich budú stovky a možno jeden záber. Šanca uloviť kráľovnú slovenských riek nie je veľká, ale je to výzva pre každého prívlačiara. Pre mňa je lov hlavátky spojený s príchodom vianočných sviatkov. Nájsť však pod stromčekom darček v podobe zážitku z ulovenia peknej hlavátky, to nedostaneme každé Vianoce. Na Orave sa mi ešte hlavátku cez meter uloviť nepodarilo, ale každý rok sa sem veľmi rád vraciam a dúfam , že svojho vianočného darčeka v podobe trofejnej oravskej hlavátky sa raz dočkám.
Výskyt
Hlavátka sa na Slovensku vyskytuje od nepamäti a je to jeden z našich najznámejších pôvodných druhov. Vždy bola pýchou horných úsekov slovenských riek, povodia Dunaja. Váh, Orava, Turiec boli európskymi hlavátkovými baštami. Neskôr hlavátku umelo vysadili aj do riek Poprad a Dunajec, kde sa výborne udomácnila. Tým istým spôsobom sa dostala aj do časti Váhu pri Trenčíne a darilo sa jej veľmi dobre. V minulosti obývala hlavátka celý úsek Váhu od Liptova až po Piešťany. Vybudovaním Vážskej kaskády sme zničili jeden z najkrajších hlavátkových biotopov v Európe.
Budúcnosť hlavátky sa postupne začala uberať pozitívnym smerom a relatívne pravidelne boli zarybňované vyhlásené hlavátkové úseky riek. Bohužiaľ, súčasný stav a budúcnosť našej kráľovnej riek je neistý. Kormorány úplne zdecimovali sprievodné druhy rýb a hlavátky na mnohých miestach doslova hladujú, a aby toho nebolo málo, generačné stáda vo väčšine slovenských chovov zabila choroba VHS (vírusová hemoragická septikémia), ktorá bola dovezená s nepôvodným pstruhom dúhovým. Vytvoriť nové generačné stáda určite nebude jednoduché, a hlavne to nebude otázka jedného roka. Nechcem byť zbytočným skeptikom, ale naozaj nemám veľa dôvodov na optimizmus ohľadom budúcnosti slovenských hlavátok.
Doba a miesto lovu
Hlavatková sezóna sa na väčšine našich vôd začína v novembri, teda v období pred Vianocami a trvá do konca roka. Najlepším obdobím podľa všeobecne tradovaného názoru je vtedy, keď padá prvý sneh, a čím je počasie horšie, tým je šanca chytiť hlavátku väčšia. Podľa mojich skúseností je najlepšie ju chytať pred zotmením až do konca povolenej doby lovu. Skoro všetky hlavátky som na Slovensku ulovil za šera alebo úplnej tmy.
V zimných mesiacoch sa ryby, ktoré tvoria hlavnú zložku potravy hlavátok, sťahujú na zimoviská. Tie tvoria väčšinou pokojnejšie a hlbšie úseky riek a veľmi často stiahnu väčšinu rýb z okolia. Zimoviská sú najdostupnejším zdrojom ľahkej koristi hlavátok a v ich okolí sa v závislosti od veľkosti zimoviska bude určite vyskytovať aj viacej hlavátok. V úsekoch riek, kde sa zdržiava, je vrcholným predátorom a najlepšie miesta s najväčším množstvom potravy bude okupovať vždy najväčšia a najsilnejšia hlavátka.
Potrava a potravné návyky
Hlavátka je stanovištná teritoriálna ryba a v miestach výskytu nemá vo vode prirodzeného nepriateľa. Jej potravou sú, okrem rýb, aj drobné stavovce a vtáky, ktoré je schopná uloviť. Z pohľadu prívlače nás budú zaujímať najmä ryby, ktoré tvoria hlavnú zložku potravného spektra hlavátok.
Húfne druhy rýb ako mrena, podustva, jalec, hrúz a v niektorých revíroch aj ostriež, by sa mali na jedálnom lístku objavovať najčastejšie. Práve tieto ryby tvoria aj hlavú zložku potravy kormoránov. Hlavátky sa museli prispôsobiť a konzumovať to čo zostalo, teda ryby, ktorými sa pravidelne zarybňuje. Dospelá hlavátka za normálnych okolností loví relatívne veľkú korisť a 40 cm ryba je pre metrovú hlavátku úplne normálnou potravou. Na našich riekach to však začína byť úplne iné, hlavátky sú nútené pre nedostatok potravy zožrať čokoľvek, čo sa pritrafí.
Kde hľadať hlavátku?
Hlavátky sa zvyčajne zdržujú v hlbších tiahlych jamách, odkiaľ podnikajú výpravy do plytších úsekov medzi pasúce sa lipne, podustvy, či iné ryby. Tu môžeme najčastejšie vidieť loviacu hlavátku. Obľubujú aj miesta za veľkými balvanmi, vyvrátenými stromami či podomletými brehmi. Vždy však ide o rieky s čistou a prekysličenou vodou.
Dostať sa jej na kobylku vôbec nie je jednoduché. Dvojnásobne u nej platí byť v správny čas na správnom mieste. Dobrý zrak a citlivá bočná čiara odhalia rybárovu nástrahu veľmi ľahko. Čistá voda a slnečné dni nie sú preto práve najvhodnejšie na jej lov. Skôr ju dokážeme oklamať pri zhoršených svetelných podmienkach, či už vo vode alebo na brehu.
Prikalená, čistiaca sa voda, zamračené počasie, sneženie alebo dážď zvyšujú šance na jej ulovenie. Dalo by sa povedať, čím horšie počasie, tým lepšie. Dobré oblečenie a vytrvalosť rybára patria k základným predpokladom úspechu.
Technika lovu a nástrahy
Hlavátka sa loví prívlačou, aj keď občas sa ju podarí oklamať aj na muškársky prút a strímer. Z nástrah najčastejšie využívame voblery v prírodných farbách vo veľkosti 9 - 18 cm. Sfarbením pripomínajú jej zvyčajnú korisť: pstruha, lipňa, jalca alebo inú bielu rybu. V zhoršených podmienkach bývajú úspešné aj agresívnejšie farby ako RH alebo FT.
Na intenzívne prechytávaných vodách mi veľmi dobre fungujú bezlopatkové voblery. Najčastejšie používam potápavé verzie, ktoré dokážu rýchlo klesnúť do spodných častí prúdu. Voblery zvyčajne vediem pri dne, pokojným pomalším tempom. Úspešné bývajú aj gumové ripre, väčšie rotačky či plandavky. Neraz práve tieto nástrahy dokážu milo prekvapiť.
Veľa rybárov vláči aj s mŕtvou rybkou či systémom. S týmto spôsobom však nemám veľa skúseností, aj keď býva pomerne úspešný. Lov na živú nástrahu je zakázaný.
Záber je pomerne prudký, obvykle pripomína uviaznutie. Ľahko sa môže stať, že prídete o životnú rybu alebo množstvo nástrah. Hlavátka je dobrý bojovník. Využíva silu prúdu a svoje zavalité telo. Mnohokrát sa mi stalo, že sa mi podarilo pritiahnuť hlavátku ku brehu a tá ešte niekoľkokrát vyrazila späť do prúdu.
Na jej lov budete preto potrebovať pevnejšie a kvalitné náčinie. Podľa veľkosti nástrah zvyčajne používam 60 - 150 g prúty, navijaky veľkosti 4000 - 5000, šnúry s priemerom 0,18 - 0,25 mm alebo vlasec 0,35 - 0,45 mm. Vlasec lepšie tlmí časté výpady ryby, šnúra vám zase umožňuje citlivejšie vedenie a kontakt s nástrahou.
Ulovenie hlavátky býva vrcholom prívlačového umenia a odmenou za množstvo úsilia. Nie každému rybárovi sa však podarí uloviť hlavátku. Pristupujme k nej teda so cťou a náležitou opatrnosťou. A aj po ulovení ju vráťme tam, kde tento zriedkavý klenot našich vôd patrí - do našich vôd.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
