Zemplínsky kapor sú jednými z najprestížnejších pretekov v love kaprov nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku. Konajú sa na najväčšom jazere bývalého Československa - Zemplínskej šírave a svojou náročnosťou si získali rešpekt u mnohých lovcov kaprov. Tieto týždenné preteky sú vždy skutočnou skúškou rybárskej zdatnosti, vytrvalosti a psychickej odolnosti každého pretekára. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď 46 tímov z Čiech, Poľska a Slovenska bojovalo o víťazný pohár venovaný hlavným usporiadateľom tohto podujatia - MO SRZ Michalovce. My sme požiadali víťazov Zemplínskeho kapra 2011 Star Baits team Slovakia v zložení Marian Kobetič, Juraj Dobiš a Anton Dobiš o krátky rozhovor, v ktorom sa s vami podelia o svojej ceste k tomuto úspechu...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď 46 tímov z Čiech, Poľska a Slovenska bojovalo o víťazný pohár venovaný hlavným usporiadateľom tohto podujatia - MO SRZ Michalovce. My sme požiadali víťazov Zemplínskeho kapra 2011 Star Baits team Slovakia v zložení Marian Kobetič, Juraj Dobiš a Anton Dobiš o krátky rozhovor, v ktorom sa s vami podelia o svojej ceste k tomuto úspechu.
Zemplínsky kapor je jeden z najnáročnejších pretekov v love kaprov, obrovská vodná plocha, dlhé vyvážky, málo chytaných rýb, a k tomu ak sa pridá zlé počasie, tak pre úspech treba siahnuť na dno svojich síl. Čo vás viedlo k rozhodnutiu zúčastniť sa na týchto pretekoch?
Áno, tieto preteky sú podľa nášho názoru určite najťažšie na Slovensku, ale tak ako väčšina kaprárov pretekárov, aj my sme sa ich chceli zúčastniť. Bola to pre nás veľká výzva, práve aj pre jeho náročnosť.
Aká bola vaša príprava na preteky? Mali ste prehľad o jednotlivých miestach? Chytali ste už niekedy na tejto vode?
Naša príprava trvala niekoľko týždňov. Nakoľko sme na tejto vode nikdy predtým nechytali, začali sme zisťovaním informácií o tejto vode od kolegov zo Star Baits teamu, ktorí mali odtiaľto už skúsenosti. Takisto toto podujatie je náročnejšie aj čo sa týka materiálneho vybavenia, či už ide o loď, motor a navijaky vybavené na vyvážku cez 700 m, ale aj psychickú odolnosť.
Čo vám prebehlo hlavou po vyžrebovaní vášho miesta, ktoré väčšina pretekárov pokladala za nie práve horúce na dobré umiestnenie?
Ako sme už spomínali Zemplínsku šíravu sme vôbec nepoznali, čiže sektor Hôrka sme brali ako všetky ostatné priemerné lovné miesta. Až po ukončení žrebovania sme po debatách s ostatnými pretekármi o tomto sektore zistili, že to nie je sektor, z ktorého sa preteky vyhrávajú. Čo však bolo pre nás horšie, mali sme v sektore jeden lepší tím ako druhý. Pri sťahovaní sa na sektor sme si v aute povedali: „Aj keď nemáme šancu ísť na debnu, tak sa aspoň pokúsime umiestniť do tretieho miesta v sektore.“ Nič sme nevzdávali a boli sme odhodlaní bojovať.
Akú taktiku ste zvolili?
Po presondovaní lovného sektora sme sa rozhodli dve udice umiestniť do cca 300 m a dve udice sme ťahali do kanála, ktorý bol vzdialený od 650 do 700 m. Prvé zakŕmenie predstavovalo 5 kg boilies a 5 kg tigrieho orecha na jednu montáž.
Aké montáže ste použili? Skúste ich podrobnejšie opísať.
Montáže sme používali úplne jednoduché, s háčikmi veľkosti 6 a 8, šnúrka Granity v dĺžke 30 cm a so systémom odpadávajúceho 250 g olova. Hlavne to boli montáže, ktorým sme verili a počas celých pretekov sme ich nemenili.
Chytali ste na vlastné nástrahy, alebo ste siahli po komerčne vyrábaných?
Vlastné nástrahy si nerobíme. Chytáme výhradne na „hotovky“ od firmy Star Baits. Na Zemplínskej šírave sme kŕmili dve overené a vyskúšané kombinácie z radu Concept a to SK30 so Signalom a Probiotic Red One s Hot Demonom. Ako nástrahu sme používali SK30 a Signal vo veľkosti 20 a 24 mm.
Aké iné návnady ste použili a koľko kilogramov návnad ste skŕmili?
Okrem boilies sme používali na kŕmenie jedine tigrí orech, ktorý sme si varili priamo na mieste. Žiadny iný partikel a ani pelety sme nepoužívali, a to kvôli vysokému počtu bielej ryby. Skŕmili sme 55 kg boilies a 50 kg tigrieho orecha.
Ako ste sa vyrovnávali s počasím, ktoré sa často menilo počas pretekov?
Počasie je na Zemplínskej šírave pre aktivitu rýb veľmi dôležité, čo sa ukázalo aj na tohtoročnom Zemplínskom kaprovi. Vietor vie ryby pekne rozhýbať, ale na druhej strane vie byť pre rybára veľmi nebezpečný. Viackrát sme vietor na brehu vôbec necítili a pri zdolávaní ryby 700 m od brehu sme boli radi, že sme sa udržali v člne. Dokonca sa nám stalo, že sme si pri zdolávaní jednej ryby povedali: „V tomto vetre tam už nejdeme.“ Ale po 30 minútach bol záber, vietor ešte silnejší a my sme sa valili za rybou. Aj o tom tieto preteky na Šírave sú. Určite sa však neoplatí svoje sily preceňovať.
Ryby boli len veľmi málo aktívne, menili ste v priebehu pretekov taktiku?
Taktiku kŕmenia sme nemenili celé preteky, len sme sa po sérii záberov z kanála rozhodli, že tam dve kratšie udice vyvezieme tiež. Tu sme však museli ísť na 750 a 780 m. Táto zmena nám priniesla po sebe tri bodované ryby, čiže sme boli so zmenou spokojní.
Vám sa v závere podaril jeden veľký husársky kúsok: zdolali ste rybu tesne pred ukončení pretekov. Čo vám hlavami preblyslo, keď prišiel záber tesne pred záverečným výstrelom?
Pred poslednou nocou sme boli na prvom mieste s miernym náskokom 2,4 kg pred druhým a 16 kg pred tretím tímom. Poslednú noc sme však boli bez záberu, a tak sme toho veľa nespali a sledovali na internete, ako si počínajú ostatné tímy. Veľmi pekne sa rozbehla ryba na Kamenci, a tak sme prestávali veriť, že to môžeme udržať. Chalani z tímu Successful baits sa z 5. miesta prechytali 20 minút pred koncom pred nás o jeden a pol kilo. Nám však 8 minút pred skončením prišiel záber a rybu sme zdolali 5 minút po ukončení, čo bolo ešte v povolenom časovom limite. Bol to kapor, ktorý nás nakoniec vyniesol na prvé miesto a vážil 4,5 kg.
Výsledky boli počas pretekov veľmi tesné; ako ste to psychicky zvládali? Kedy ste začali pomýšľať na víťazstvo?
Hlavne tá posledná noc bola psychicky veľmi náročná. Spali sme možno po dve hodiny, ak sa to dá nazvať spánkom. Pri pretekoch v love kaprov môžete na víťazstvo pri určitom náskoku pomýšľať, ale skutočný víťaz ste až po ukončení, a tak tomu bolo aj teraz. O to bola naša radosť väčšia.
Ktoré faktory podľa vás najviac ovplyvňujú úspech či neúspech na tomto náročnom podujatí?
Tých faktorov je viac: lovné miesto, počasie, zvolená taktika, návnada, nástraha, materiálne vybavenie a určite aj nejaké to kapráske umenie. Veľa pretekárov tvrdí, že preteky sú len o mieste. Vždy sú miesta, z ktorých je na pretekoch chytiť ryby veľmi problematické, ale myslíme si, že vždy je aspoň polovica takých, z ktorých sa dá na pretekoch uspieť.
Ako hodnotíte celkovú organizáciu? Ste rozhodnutí ísť obhajovať víťazstvo o rok?
Organizácia pretekov bola na vynikajúcej úrovni. Aj keď drobné nedostatky sa nájdu vždy, veríme, že v budúcom roku ich bude ešte menej. My sa určite ďalšieho, už IV. ročníka Zemplínskeho kapra zúčastníme a budeme sa pokúšať o obhajobu prvenstva, aj keď vieme, že obhajoba je vždy ťažšia ako víťazstvo.
Zvíťaziť na takýchto pretekoch je veľký úspech každého pretekára; s akými pocitmi ste preberali víťazný pohár?
Zvíťazili sme celkovo, vyhrali sme pohár pre najlepšie slovenské družstvo i za najviac ulovených bodovaných rýb. Po Ivanovi a Jakubovi Fabianovcoch, ktorí vyhrali Zemplínskeho kapra dvakrát, sme po tretíkrát za sebou priniesli poháre opäť pre značku Star Baits domov. Je to úspech celého tímu. Pocity pri preberaní pohárov boli krásne a nezabudnuteľné.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
