Úmyselne som si pre titulok tohto článku vypožičal parafrázu vyhlásenia majora Halušku zo Švanderlíkových Čiernych barónov. V tomto predvianočnom čase by som rád priblížil našej komunite rybárov čímže sa to právo rybolovu spravovalo v časoch minulých. Nie je možné urobiť ani zďaleka prehľad všetkých predpisov, nariadení, úprav, zákazov a príkazov, nakoľko niečo také by mohlo byť predmetom vedeckej práce a nie článku do rybárskeho časopisu.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Preto sa zameriam len na úpravu, ktorá platila pre územie dnešného Slovenska (len s malými zmenami) do roku 1950. Úmyselne (a so súhlasom redakcie) ponechávam všetky citácie aj názvy niektorých druhov rýb v ich pôvodnom znení bez akejkoľvek jazykovej alebo štylistickej úpravy. Prvým uceleným právnym predpisom v Rakúsko – Uhorsku (a následne platným aj na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi) bol uhorský zákon XIX/1888 o rybolove. Do prijatia tohto zákona nebolo rybárske právo prakticky vôbec unifikované, existovala len úprava vyplývajúca zo zvykového práva, feudálneho práva, práva šľachticov a podobne.
Právo rybolovu
Dnes patrí právo rybolovu štátu, t.j. Slovenskej republike. V minulosti to tak však nebolo. Ako hovorí už spomínaný zákon „právo rybolovu je neodlučiteľným príslušenstvom pozemkového vlastníctva a náleží vlastníkovi riečišťa. V rozliatych vodách povodňou náleží právo rybolovu tým majiteľom pozemkov, ktorých vodné územie povodeň zaplavuje“. Bolo však zakázané zabraňovať prechodu rýb povodňou zaliatych území do riečišť.
Rybársky lístok a rybárska stráž...
Od prijatia zákona už bol potrebný na lov rýb rybársky lístok. Vlastníkovi pozemkov náležalo teda právo rybolovu, podľa ustanovení tohto zákona ho mohol vykonávať i bez rybárskeho lístka. Rybársky lístok bol vydaný „tomu kto chce loviť, vydá ho úrad a treba na ňom zreteľne uviesť meno, postavenie alebo zamestnanie a bydlisko toho, komu sa vydáva“. Ťažko dnes povedať, či bol rybársky lístok drahá záležitosť alebo nie. „Kolkový poplatok rybárskeho lístka činí 10 Kč a pre pomocný personál a robotníkov osôb oprávnených k rybolovu 3 Kč za osobu.“ Rybárske lístky platili jeden rok, ich formát a text určoval „minister zemedelstva nariadením“.
Pokiaľ ide o kontrolu, rybárska stráž ako ju poznáme dnes, vôbec neexistovala. Jednoznačne však platilo, že „četníci a policajní strážnici, bezpečnostné orgány ak aj finanční strážnici, sú povinní, vlastníci, nájomníci práva rybolovu a ich zamestnanci, ako aj osoby poverené dozorom nad lesmi, vinicami, poľami a hrádzami, však sú oprávnení vyzvať tých, ktorí chodia po brehoch vôb s rybárskym náčiním, aby sa preukázali rybárskym lístkom“. Zaujímavé je, že sa presne stanovuje „ktorí chodia po brehoch vôd“ na túto tému sme mali aj búrlivé diskusie na našom fóre. Takáto osoba bola povinná predložiť svoj rybársky lístok kontrolujúcej osobe a „nepredložil-li by ho niekto z dôvodu akéhokoľvek, musí ihneď prestať loviť a jestli je neznámy musí na žiadosť osoby, ktorá ho vyzvala ... buďto udať svoje meno a bydlisko a dať vhodný záloh, aby k dokázaniu toho mohol byť donútený, alebo musí osobu, ktorá ho vyzvala, nasledovať k najbližšiemu obecnému úradu, aby tam sa zistila jeho totožnosť“.
Aké ryby sme tu mali
Zákon, ktorý upravovaval po prvýkrát v ucelenejšej podobe 1) dobu ochrany rýb a 2) minimálne lovné miery rýb, dokazuje, že na dnešnom území Slovenska sa nachádzali veľmi zaujímavé druhy rýb ako sú ryby jeseterovité (konkrétne štyri druhy), pre ktoré zákon upravoval dobu ochrany a minimálnu lovnú mieru. Zaujímavým faktom je, že bol povolený lov rakov (krabov), kedy „krabov chytať neslobodno od 1. apríla do 15. mája. Krabov, ktorí sú od oka ku koncu vyrovnaného chvostu kratší od 8 cm, treba pustiť nazad do vody“. Prvýkrát je upravená aj doba hájenia rýb, tak napríklad v období od 1. apríla do 15. júna platil zákaz lovu jesetera malého, zubáča, výzy, lososa, hlavátky, lipňa a kapra. Ešte zaujímavejšími sa javia minimálne lovné miery niektorých druhov rýb. Tak napríklad „výza veľká“ (acipenser huso) mala dolnú hranicu 150 centimetrov! O takých rybách sa nám dnes môže už iba zdať. Sú tu vymenované viaceré druhy jeseterovitých rýb, ako napr. keser lososový (50 cm), jeseter hvezdnatý (50 cm), jeseter Guldenstädtov (100 cm!) na základe uvedeného predpokladám, že sa bežne v našich vodách vyskytovali. Pre hlavátku bola stanovená dolná lovná miera 54 cm, kapor 30 cm, pstruh (salar ausonii) 20 cm, lipeň 25 cm.
Zopár ďalších zaujímavostí
Pri dnešnom stave kormoránov a niektorých iných druhov, neutíchajúcich sporov medzi poľovníkmi, rybármi na strane jednej a ochranármi na strane druhej nám môže nasledovné oprávnenie majiteľa pozemkov, osoby vykonávajúcej právo rybolovu znieť ako utópia: „Osoby k rybolovu oprávnené môžu, i keď nemajú poľovnej opravnenosti, kynožiť bez užitia streľnej zbrane zpomedzi zvierat pre rybu vo väčšej miere škodlivých: vydru (Lutra vulgaris), kunu vydrovitú (mustella lutreola), orla morského (Halietos albicilla), riečneho orla (pandion halietos), ľadňačika (Alcedo ispida), ako aj voľavky, divé kačice a druhy divých husí“. Rybár si však nemohol tak „kynožené“ zvieratá ponechať, nakoľko „vlastníkovi poľovného revíru alebo jeho nájomníkovi sa vyhraďuje vlastnícke právo na zverinu týmto spôsobom chytenú alebo ulovenú“. V chránených územiach, ktoré boli určené taktiež ministerstvom zemedelstva, bol zakázaný rybolov, poľovníctvo, „lapanie žiab, kúpanie, dobývanie štrku a bahna“, „a vôbec všetky úkony, ktoré hatia trenie i vývin rýb“.
Medzi zakázané spôsoby rybolovu patrili napr. „vyberanie rybích ikier bez povolenia osoby k rybolovu oprávnenej, užívať takých chytadiel, na príklad sieti, košov, vrží, ďalej všetkých takých prístrojov, otvory ktorých (oká) za mokra sú od 4 cm užšie alebo nižšie“. Bolo taktiež zakázané užívať takého stáleho prístroja k loveniu rýby (napríklad zaťahovacích sietí), ktorý „pri obyčajnom stave vody, pod pravým uhlom od brehu meranom uzavieral viac než polovicu vodného toku“. Rybolov za pomoci sietí teda nebol sám o sebe zakázaný, boli však stanovené podmienky pre takýto lov, zakázané bolo napr. „užívať niekoľko stálych prístrojov alebo sietí (spúšťacie siete), nie sú-li od seba aspoň na 50 m vzdialené“.
Použitie výbušnín alebo otravných látok bolo zakázané aj podľa tohto zákona, bolo zakázané „užiť rulík, nehasené vápno, gebulu, Euphorbia palustris, dynamit atď). Z pohľadu dnešného rybára je zaujímavé, že bolo zakázané loviť ryby v noci „od západu do východu slnka“.
Porušenie predpisov o rybolove predstavovalo priestupok a ukladali sa zaň peňažné tresty. Prestupok spácha a potrestá sa peňažitým trestom až do 400 Kč, kto loví ryby látkami otravnými a výbušnými, „kto súc oprávnený prevádzať rybolov, loví ryby v noci“. A na záver možno uviesť, že „tomu, kto bol za dva roky dvakráť trestaný preto, že lovil ryby bez povolenia osoby k rybolovu oprávnenej, buď mu odopreté novšie vydanie rybárskeho lístku až na tri roky“.
Tu by sme mohli tento historický exkurz ukončiť. Z dnešného pohľadu sa môžu niektoré ustanovenia zdať nepochopiteľné, na druhej strane však aj zaujímavé. Možno by niekedy nezaškodilo našim zákonodarcom pozrieť sa pri tvorbe dnešných zákonov aj do úpravy platnej v minulosti, prispôsobiť ich potrebám dneška a nesnažiť sa za každú cenu „objaviť teplú vodu“.
Použité fotografie pochádzajú z publikácie Slávu Štochla „Petri Heil“, vyd: Artia Praha, 1954.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
