Keď prišla začiatkom tohto roka ponuka zúčastniť sa pretekov v Maďarsku na štátnej vode s názvom Deseda, ostal som trochu neistý. Predstava peletovo - partiklových naháňačiek ma nejako nelákala, takých pretekov máme aj na Slovensku dosť. Moju pozornosť však upútal jeden detail, vnadí a chytá sa iba na boilies! Hm, tak to by šlo...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pravidlá ako remeň
Tak ako ma zaujala myšlienka maďarských usporiadateľov vnadiť a chytať výlučne na boilies, ešte viac som spozornel pri ďalšej podmienke a to limite použitého materiálu a hmotnostnej kategórie bodovaných rýb. Bolo jasné, že im ide o lov väčších rýb a pravdepodobne o to, aby návnada boilies obhájila svoje meno v reálnej podobe na pretekoch. Aby som bol konkrétny, uvádzam tie najhlavnejšie body pravidiel.
- Bodovanou rybou je výlučne kapor, pričom sa boduje ryba nad 5 kg.
- Loví a vnadí sa len a len boilies.
- Limitované je množstvo použitého materiálu.
- Na jedno družstvo „dvaja loviaci pretekári“ je povolené 30 kg boilies, nástrahy sa nevážia. - Najmenší povolený priemer je 10 mm.
- Na navijakoch smie byť iba vlasec, nie šnúry. Taktiež nie je povolená ani šoková šnúra iba vlasec. Povolené sú iba šnúrky na nadväzce.
- Na jedno družstvo je povolený jeden čln.
Okrem iného si usporiadatelia vyhradili právo priebežne kontrolovať nahodené montáže, pre prípad, že by sa niekto rozhodol podvádzať. Zaujímavý bol aj termín pretekov: 1.10-6.10.2012, čas, keď už voda nie je taká prehriata. Celkom slušné. Tieto podmienky ma presvedčili o tom, že sa týchto pretekov zúčastním. A nielen mňa...
Zaujímavá voda
Z Detvy vyrážame dve družstvá deň pred začatím pretekov. Prechádzame pozdĺž celého Balatonu a zastavujeme sa až v mestečku Kaposvár, kde sa nachádza spomínaná voda. Nebudem sa tu rozpisovať o ubytovaní, ktoré bolo mimochodom na úrovni a večerných rozhovoroch s ostatnými účastníkmi pretekov, pre mňa ako aj pre ostatných parťákov bola dôležitá samotná voda a doplniť si niektoré informácie o nej. Ide o štátny maďarský revír Deseda, ktorý sa nachádza pri mestečku Kaposvár. Je to 245 hektárov veľká vodná plocha dlhá 8 km. V najširšom mieste má okolo 500 metrov a najhlbšie miesta sa pohybujú v priemere 4,5 m. Dno je bahnité, bez výraznejších zlomov, ale nachádzajú sa na ňom prekážky a zoskupenia mušlí. Revír sa začína hrádzou, kde je aj najväčšia hĺbka a končí sa plytšími miestami. Ľavá strana vodnej plochy „smer od hrádze“ je lemovaná lesným porastom. Miesta v tejto oblasti sú ideálne na bivakovanie, na niektoré sa však dostaneme iba člnom. Pravá strana vodnej plochy je kultivovanejšia, lavičky a chodník pre peších, ktorý domáci často využívajú na cykloturistiku, korčuľovanie, prechádzky a behanie. Mimochodom, táto lokalita je pekne upravená a vyžaruje pohodu. Brehy sú priebežne lemované trstinami a spadnutými stromami. V zadnej plytšej časti je porast trstín plynulejší. Usporiadatelia zvolili priestor na lovenie do polovice vodnej plochy, aby mali pretekári rovnaké podmienky, čo sa týka hĺbky vody. Nestalo sa tak, že niekto chytal úplne na plytkej vode a niekto na hlbokej. Priznám sa, ostávam prekvapený čo sa týka sektorov, pre 27 družstiev je tu miesta až, až. Veľkosť sektorov je fakt slušná a bude zaujímavé rozdeliť 30 kg boilies na štyri prúty.
Začiatok na úrovni
Ráno 1.10.2012 si privstávame, aby sme sa včas riadne zaregistrovali. Organizátori sa o nás starajú dobrými raňajkami. Nasleduje oboznámenie s pravidlami, ktoré nám tlmočia chalani spomedzi pretekárov. Sú tu chalani zo Slovenska aj Čiech, ktorí vedia po maďarsky. Samotné žrebovanie prebieha dvojkolovo. V prvom kole si vyberám poradie, v ktorom budem ťahať samotný sektor. Vyberám si jednu z dvadsiatichsiedmich tašiek, v ktorej sú sponzorské rybárske potreby. V jednom z balení na vlasec sa nachádza lístok s číslom, pod ktorým pôjdem ďalej žrebovať. Trinásť, som trochu poverčivý, ale nechcem si to pripustiť, takže uvidím. Žrebovanie sektoru je zaujímavé. Pred tabuľou s mapou pretekárskej trate ťahám lístok z klobúka, ktorý drží usporiadateľ. V prípade ak nie som s miestom spokojný, môžem lístok vrátiť späť (na rozmyslenie mám päť sekúnd) a ťahať znova. Využívam túto šancu, uvidíme či to bolo správne. Po žrebovaní sa presúvame k svojim autám a vykladáme všetok vnadiaci materiál pred naše kapoty. Rozhodcovia berú veľkú váhu a prevažujú každému družstvu naukladané vrecká. Všetko čo je navyše sa pod dozorom rozhodcov ukladá do priestoru žrebovania. Všetka táto činnosť je fotograficky dokumentovaná a navyše to natáča všadeprítomná maďarská televízia PvTv. Vo vozidlách nesmie ostať ani gram boilies, všetko sa trestá diskvalifikáciou. Konečne sa presúvame na štandy. Ja s Ľubom sa musím s časťou ďalších pretekárov preplaviť na druhú stranu. Autá ostávajú na záchytných parkoviskách, pričom sme ubezpečení, že sa na ne dá pozor a pre pokoj našich duší nám vysvetľujú, že sa tam nekradne. Neostáva mi nič iné len vyzdvihnúť usporiadateľov, ktorí ihneď na dohodnuté miesto (mólo miestnej lodenice) prirážajú so svojimi veľkými motorovými člnmi a aj fyzicky nám pomáhajú naložiť všetky naše veci. Keď vravím, že naložili, tak musím povedať, že aj vyložili. Patrí im za to vďaka. Je dvanásť hodín a lov sa začal.
Každý má šancu do konca
Každý, kto sa zúčastňuje rybárskych pretekov vie, že je to hlavne o mieste, kde je dôležité či v sektore máte alebo nemáte rybu. Preto som rád, že naši chalani, Pali s Andrejom vytiahli forhond z plytkej časti. Osobne si verím, ale naľavo mi sedí Karol od Niklov a napravo sú chalani Rado a Noro zo Žarnovice chytajúci za Orthodox, skrátka žiadne béčka. Ak tu nebude aktivita kaprov, títo chlapíci mi nepustia ani šupinu, taký je jednoducho zákon pretekov. Ako som už spomínal, dno je tu rôznorodé. Aj keď nájsť tzv. horúce miesta nebolo až také jednoduché, niečo sme vysnorili, a tak máme dno od blata cez prekážky až po dno tvrdé ako kameň. Hm, o veľkom a plošnom kŕmení sa s naším množstvom boilies na začiatok nedá ani pomyslieť. Využívame teda štyri vytypované miesta a primerane zakrmujeme. Čakáme, ktoré miesto sa ozve ako prvé a podľa toho uvidíme. Nanešťastie nám to do stredy ani nepípne. Niklovci naľavo trafili miesto perfektne a od začiatku ťahajú pekné ryby. Chalani zo Žarnovice sporadicky tiež lovia nejaké tie kapry, ale okolo stredy im to vypne a tiež sa trápia. Naši na forhonde sa držia perfektne a bojujú o debnu. Šancu má však každý a to po celý čas pretekov. Podľa mňa je tu totiž skvelé bodovanie. Počíta sa bod za jeden kilogram, ale v trochu upravenom poradí.
Od 5kg do 10kg: 1kg = 1 bod
Od 10 kg do 15 kg: 1 kg = 1,5 boda
Od 15 kg do 20 kg: 1 kg = 2 body
Od 20 kg do 25 kg: 1 kg = 2,5 boda
Od 25 kg viac: 1 kg = 3 body
Takže neskladáme zbrane a bojujeme ďalej, veď stačí jedna alebo dve poriadne ryby a sme v hre. Lenže boj je to ťažký. Každú noc, skoro počas celých pretekov, voda pred nami doslova vrie, ale nie od kaprov. Sumce sú v ťažkej pohode a rany ako keď skočia dvaja chlapi do vody, nie sú výnimkou.
Sláva víťazom, česť porazeným
Do konca pretekov zostávajú dva dni a my presúvame svoje udice a montáže ku brehu (mali sme to urobiť už skôr) k spadnutému stromu. Zdolávame dva bodované kapry a tri sa nám vypínajú v prekážke, nepomohli ani odpadávacie systémy. Navyše šiesty kapor mal v noci niečo cez päť kilogramov, ale ráno pri vážení mu nejaké gramy predsa chýbali. To je asi jediná vec čo by sa usporiadateľom dalo vytknúť, pretože vystresovaná ryba sa za ten čas úplne vyprázdnila a v niektorých prípadoch šlo aj o 700 g, takže veľa rýb tak nespĺňalo podmienky bodovania. Skrátka, na takú veľkú plochu bolo asi málo rozhodcov. Nikde však nie je nič úplne dokonalé. Úcta patrí všetkým, ktorí to vydržali až do konca a bojovali tak ako sa na správnych rybárov patrí. No a pred tými, ktorí sa umiestnili na prvých miestach, klobúk dole, udržať rybu na lovnom mieste aj s limitovaným množstvom aké bolo a ešte ich selektovať, alebo nejakým spôsobom odtiahnuť malé ryby bokom, jednoducho paráda. Je tu koniec a usporiadatelia nám znova pomáhajú všetko previezť späť. Záverečný ceremoniál je tiež na úrovni, od vyhlasovania výsledkov, po odovzdávanie cien až po nekonečné rozhovory pre televíziu. Veľmi ma teší, že farby Slovenska sa objavili medzi víťazmi. Naši chalani Paľko Fekiač a Andrej Hacher v ťažkej konkurencii obsadili tretie miesto. Gratulujem, chlapci!
Nechcem zbytočne polemizovať a vychvaľovať niečo cudzie, ale spôsob akým boli tieto preteky zorganizované a stanovené pravidlá, stoja za zamyslenie. Možno je to tiež jedna z ciest akou by sme sa na Slovensku mohli uberať v rámci organizovania pretekov v love kapra. Sypanie množstva partikla a ostatného materiálu do vody a zvlášť na menších vodách nemá zmysel a tobôž k tomu nepatrí názov preteky v love kapra na boilies...
Do skorého pípnutia a brutálnej jazdy, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
