Keď človek počuje meno rieky Rio Ebro, hneď mu v hlave naskakujú obrázky. A najčastejšie na tých obrázkoch nájdeme sumce a kapry. Ako milovník prívlače si však neviem vynachváliť prekrásne a priam obrovské ostrieže tejto vody.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Našli sme malý záliv
Počas týždňov strávených na rieke Ebro som veľakrát počul o veľkých ostriežoch chytených počas lovu zubáčov. Nemal som pokoj v duši a stále som ich hľadal, no spočiatku iba s miernym šťastím. A šťastie sa ukázalo práve vtedy, keď ostatným všetko zlyhalo. Vystupujúca zakalená voda nie je práve tým najlepším pre lov na ťažko. Bola streda a s partiou sme sa rozhodli, že sa vyberieme nižšie po nádrži a hlavne preč z toho úseku, kde sme chytali dovtedy. O dva dni vystúpila voda o dobré 4 metre, takže inú možnosť sme nemali len hľadať a chytiť hocijakú rybu.
V to hmlisté ráno sme vyrazili už pred tým ako slnko vyšlo na oblohu. Viditeľnosť sa pohybovala od špičky člnu maximálne do 20-tich metrov. Hľadali sme oporné body, kde sa môžeme nachádzať. Po dobrej hodinke cesty sme vyšli na veľkú vodnú plochu a stratili breh. Kolega zapol GPS v mobile (chvalabohu existujú už aj takéto), aby sme si zhruba nastrelili konkrétne miesto. Podľa mapky sme sa nejako zorientovali a vyrazili na breh, člnkovania stačilo. A tak sme natrafili na malý záliv, ktorý sa práve napĺňal vodou.
Pekné veľké ostrieže
Každý sa rozbehol po svojom a začal hádzať alebo si rozbaľovať veci na kaprárinu. Človek rád zveličuje, ale ako rátam, tak rátam prešla asi minútka, čo Berti vystúpil z člna a už mal prvého zubáča. Rozloženie vecí sa zrýchlilo na takú krátku chvíľu, ako keby sme to mali nacvičené a denne to trénovali ako vojaci. Každý sa ponáhľal, aby sa dostal k svojej udici. Po krátkom čase som mohol začať loviť aj ja. Tá zátoka bola napravo od nás a z vody trčali stromy a konáre. Došiel som tam a začal hádzať. Prvé prekvapenie prišlo v podobe razantného záberu a dostatočne silného ťahu, ale keď som vytiahol 40 cm ostrieža, tak asi každý ostal v nemom úžase. Prekrásne sfarbená ryba, ktorá bojovala oveľa lepšie ako zubáče. Čo sa v tomto maličkom zálive deje? Na brehu sme už stáli piati, česali všetky kútiky a prehadzovali všetky trčiace konáriky. Z tohto zálivu sme vytiahli 5 ostriežov a 13 zubáčov, a to sme neodišli ani päť metrov od člnov.
Sumčiarky sú nemé
Väčšina chlapov vytiahla sumčiarky, kým Berti, Peťo a ja sme sa vybrali na prieskum vody troška nižšie. Podľa mapy tam malo byť tých zálivov viac, no opačným smerom bola kamenná stena. Pešo sme obišli zátoku, aby sme náhodou nevyrušili ryby, ktoré sa tam ukrývajú. Za ňou bol breh rovný, ale takých 20 metrov od brehu sa nachádzala línia stromov. Na stredne veľký biely twister sme chytali rybu za rybou. Berti ulovil rybu dňa, ktorá sa podobala na obrovského ostrieža, ale pustil ju naspäť ešte skôr ako sme ju stihli odfotiť. Že vraj tu budú ešte aj väčšie, no neboli. Presné hody pred strom a všetky možné spôsoby fungovali. Ale čarovnou nástrahou bol obyčajný biely twistrík na 5 - 8-gramovej hlave.
Po istom čase sme sa pomaly začali presúvať naspäť k partii. Keď sme dorazili, začali sme sa rozprávať, čo a ako, ale ich informácie neboli najlepšie. Sumce a kapry akoby tu ani neboli, takže na 8 udíc nemali žiadny záber! Sumce nebrali, ale aktuálne mi to nevadilo, došiel som sem zachytať si a trošku sa odtrhnúť od domácich vôd. Hmla, krásna a obrovská voda predo mnou mi dávala všetko, čo som mohol čakať, aj keď nie 100-kilové sumce, ale krásne ryby. Na konci dňa sme mali na konte niekoľko desiatok ostriežov a zubáčov. Čo viac si môžem želať? Prívlačiarska časť výpravy bola viac ako spokojná, kým ostatní, bohužiaľ, nie.
Sú tu!
Už v utorok som chlapom začal hovoriť, že by sme sa mali vybrať hore prúdom skúsiť chytať sumce v prichádzajúcej rýchlej vode pod brehom. Podľa mojich skúseností a poznatkov by to mohol byť systém, ktorý by mohol byť úspešný. Lenže každý trval na svojom, takže som sa nechal viesť vodou. V stredu a vo štvrtok sme sa vyšantili na ostriežoch. Napriek tomu ma však neopúšťal môj pôvodný plán, najmä pre to, že do toho dňa sme rybu podobajúcu sa na sumca nechytili. A ak sa dobre pamätám na Ebro sa chodí najmä pre túto rybu. Nakoniec som niekoľkých chlapov vyložil pri člnoch a vyrazil za svojou víziou do plytších a rýchlejších častí. Niektorí chalani ostali doma, pre nich rybačka skončila, lebo lov v tej veľkej kalnej vode nemal zmysel. Táto skupinka bola presne 10 minút pešo od nášho „ubytka“ cez uschnuté blato na zúženú nádrž, tu už rieku. Šándor a Zoli boli na brehu skúšať loviť kapry, lebo predchádzajúce ráno tam videli pár pekných kúskov. Akurát boli na odchode domov, lebo aj keď bolo rybu vidno k záberom sa nedopracovali. Dohodli sme sa, že ak niečo pôjde dám im vedieť. To niečo došlo po 5 minútkach v podobe malého sumíka. Aj s nástrahou mal také 3 kilá, ale bol to sumec! Ani neviem ako a za aký čas, ale bol som vo vile a reval na chalanov: „Sú tu, celý čas boli pod naším nosom!“ A ukázal som im nevydarenú fotku z mobilu a sumčí sliz na šnúre. Tak ako sme v stredu rýchlo rozbalili tábor, tak rýchlo, a možno aj rýchlejšie, si chlapi vytiahli a zložili udice. O dve či tri minúty sme boli na spiatočnej ceste k rieke.
Čo sme robili zle?
Ak by si ctený čitateľ myslel, že teraz tu začnem rozoberať náš slávnostný pochod cez sumčiu ríšu, tak ho sklamem. Počas celého dňa sa vyvláčili len 4 kúsky a najväčší mal 16 kg. A Pán Boh dal, ulovil som ho ja. Ale záberov bolo dostatok. Asi po 20 minútkach Šanyimu zobral nejaký obor nástrahu a vytiahol 100 metrov šnúry z cievky, potom sa odtrhol a po nejakej tej hodinke sa to zopakovalo. Ostal nervovo zrútený, čo bolo v noci aj vidno. Vypil komplet vínne zásoby partie, alebo len tak vyzeral. Zolo chytil prvého vyvláčeného sumca, takú dobrú metrovicu, takže na konci mohol byť šťastný. Popadané ryby sme potom už ani nerátali. Obrovská hlava sumca po dopade nástrahy, ktorá nasáva vodu vedľa voblera (cez deň) dokáže vyviesť z rovnováhy aj najskúsenejšieho rybára, najmä ak na konci netrafí nástrahu. Podvečer, keď som vyzdvihol ostatných a počúval ďalšie smutné fiasko, mi po rozume nechodilo nič iné, len prečo sme tu začali loviť len teraz? Na konci dňa sme rozoberali našu chybu. Došli sme k záveru, že počas celej rybačky sme mali zatvorené oči. Základnou chybou bola ilúzia peliet a veľkej ryby a aj fakt, že sme nezačali loviť pre zábavu skôr. Len tak prechytávať a nie tvrdo sedieť nad niečím, čo aktuálne nefunguje. A každý deň sme mali možnosť uloviť toho 100-kilového a to len 10 minút pešo od domu a takých rýb tam bolo niekoľko.
Na záver len dodávam, že v apríli 2013 tam pôjdem opäť. Táto obrovská meandrovitá voda s neskutočnými možnosťami mi učarovala. Cieľom bude, samozrejme, sumec veľký, ale ULX si nabalím zas ak náhodou motyka vystrelí, tak aj na to ulovím sumca (ale malého).
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
