Každý rybár to pozná: Je dobré vedieť, kde sú „tie správne miesta“. A dobrý rybár vie, že niekedy táto informácia nestačí, čo viac, môže byť aj zavádzajúca. V každom revíri sú síce miesta, kde sa ryby zdržujú častejšie, ale za určitých podmienok sú práve tieto stanovištia takmer bez života.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Boj s morskou chorobou
Správanie rýb podlieha vonkajším vplyvom - atmosférickému tlaku, morskému prúdeniu, teplote, smere vetra a predovšetkým prítomnosti potravy. Je to ako u ľudí, aj keď máme za rohom svoju obľúbenú reštauráciu, občas zmeníme podnik a zájdeme o dve ulice ďalej, pretože tam prijali nového kuchára, ktorý lepšie varí. Do najsevernejšieho kraja Nórska, Finnmark, sme tentoraz cestovali letecky. Naši priatelia, ktorí 3 300 km dlhú cestu absolvovali autom, nám priviezli nástrahy, prúty a navijaky, ktorých doprava lietadlom by sa nám vzhľadom na hmotnostné limity mohla predražiť. Keď 30. júna popoludní prichádzame do našej obľúbenej chaty, vyrážame ihneď po vybalení oddýchnutí a natešení na vodu. Fúka vietor od severovýchodu a na mori sú takmer dvojmetrové vlny. Skúšame šťastie v okolí podmorských hôr, ale na vlnách je to skôr boj s morskou chorobou. Opakuje sa scenár, ktorý poznám z minulých výprav: Telo nie je zvyknuté na vlny a dlhší pobyt na lodi, u niektorých sa pridá aj únava po dlhej ceste, a tak má morská choroba uľahčenú prácu. Zvyčajne tieto „problémy prvého dňa“ neodvráti ani Postafen či iné prostriedky proti morskej chorobe. Zajtra už bude všetko v poriadku. Darí sa nám uloviť pár morských vlkov, tresiek a šesťdesiatcentimetrového halibuta. Do prístavu sa vraciame s filetmi z dvoch tresiek, ktoré Vašek pripraví na štýlovú večeru.
Nie každý deň je nedeľa
Druhý deň ráno sa pod oknami chaty zrkadlí absolútne pokojné more. Je síce pod mrakom, ale predpoveď počasia sľubuje až do večera bezvetrie a polojasno. Z minulých návštev poznáme celý rad lovísk, stačí si len vybrať. Voľba padla na Kveitegrund, podmorskú horu, ktorá sa z hĺbky viac ako sto metrov zdvíha do necelých štyridsiatich. Asi 4 hodiny prechytávame vrchol hory i jej úbočie až obrazovka navigácie začne pripomínať tkáčsku osnovu. V okolí snáď nie je miesto, kam by sa naše pilkre, jigy a jigheady nepozreli. Morský prúd nás unáša rýchlosťou dvoch kilometrov za hodinu, vrcholí príliv a my striedame všetky možné nástrahy, ktoré by mali prilákať pozornosť veľkých tresiek a snáď aj halibuta. Skrátka, panujú ideálne podmienky a štyria skúsení rybári robia, čo môžu. Ale rybám je to jedno. Na stanovišti, kde sme očakávali hŕbu osemdesiatcentimetrových tresiek, nejakú tú metrovicu a dúfali sme aj halibuta, je o zábery núdza. Občas vytiahneme polmetrovú tresku alebo mieňa, radosť nám urobil jeden sedemdesiatcentimetrový morský vlk a Fero nám vlial nádej do žíl, keď chytil jednu tresku 118 cm a chvíľu po tej vypol veľkú rybu, ktorá mu išla cez brzdu. Zostalo však len pri tej nádeji. Keď prichádzame do prístavu, filetuje práve Pavol z tretej lode metrovú tresku, jedinú väčšiu rybu, ktorú za celý deň chytili. Keď sa večer, po dlhej „šichte“ vracia posádka štvrtej lode, je na rybároch ako aj ich úlovku vidieť, že boli ťažko vydreté. Nie je každý deň nedeľa, hovoríme si, keď po večeri a strategickej porade pri praskajúcom kozube odchádzame spať.
Veľký halibut
Radek aPavlom skúsili zmeniť dobu lovu a vyrazili na ryby už ráno okolo tretej. O ôsmej nás budia s radostnou správou - halibut 136 cm a 36,4 kg. Pohľad na veľkú platesu tak trochu zastiera fakt, že to bola jediná väčšia ryba, ktorá im počas štyroch hodín rybačky zabrala. Optimisticky naladení raňajkujeme a plavba sa začína. Počas hodiny zíva naše prístavisko prázdnotou. More je ako rybník a stabilné počasie nám umožňuje zájsť aj na vzdialené loviská, ktoré doteraz nikdy nesklamali. Dnes sa začínajú dvojdňové rybárske preteky a v okolí je niekoľko kutrov (lodí) s účastníkmi súťaže. Aktivita rýb je však veľmi slabá a len občas vyťahujeme malého mieňa, tresku alebo polmetrovú tresku jednoškvrnnú. Saša chytil jednu metrovú tresku a ja dve o niečo menšie. Pekné ryby, ale bolo ich sakramentsky málo a na každý záber sme sa naozaj nadreli. Do prístavu sa vraciame až večer.
Ryby nebrali
Radkova loď priviezla len pár deväťdesiatcentimetrových tresiek, niekoľko tresiek tmavých (do 80 cm) a dvojkilového ostriežika. Posádka z Kladna sa vracia až pred polnocou. Síce s debnou rýb, ale žiadny veľký kúsok medzi úlovkami nie je. Ak by ste boli v južnom Nórsku, také úlovky by považovali za excelentné, ale tu na ďalekom severe sme si v posledných rokoch vždy „zamaškrtili“ a očakávali obvyklé rybie orgie. Tie sa však nekonajú a každá ulovená ryba je tvrdo odpracovaná. O tom, že s rybami to nie je úplne v poriadku svedčia aj výsledky rybárskych pretekov. V priebehu prvého dňa súťaže bolo ulovených len desať tresiek s hmotnosťou nad 10 kg, najväčšie 25 a 22 kg. Najväčšia treska tmavá vážila 7 kg a halibut iba 4 kg. Najúspešnejší rybár ulovil len 80 kg rýb. V porovnaní s inými rokmi, keď sa chytalo aj cez 200 kg na osobu a deň, je to slabé. Ryby jednoducho neberú.
Ideme do plytkých zátok
A tak je to aj v ďalších dňoch. Nevynecháme jediný príliv, more je pokojné, obchádzame všetky známe a osvedčené miesta, ale ryby úplne tragicky neberú. V nasledujúcich štyroch dňoch sme o žiadnu väčšiu rybu nezavadili. Nežerú... Lenže tentoraz sa nás v chate zišla skupina tvrdohlavcov. O čo horšie úlovky dosahujeme, o to väčšie je naše úsilie súčasnú situáciu zlomiť. Keď dochádzajú sily jednému, vyhecuje ho ten druhý. Keď prepadne zúfalstvu jedna posádka, niekto iný príde s nápadom, ktorý „bude zaručene fungovať“. Výsledkom je únava, nedostatok spánku a postupné ubúdanie fyzických síl členov výpravy. Keď ma na siedmy deň o piatej ráno po necelých štyroch hodinách spánku Saša budí, veľmi sa mi z postele nechce. Včera som sa pri poháriku červeného zišiel so švédskym rybárom, ktorý pozná okolie ako svoje topánky a tiež neprekypoval práve optimizmom. So slovami: „Keď nič nežerie, skúste napríklad tieto zátoky. Nikdy sa tam žiadna veľká ryba nechytí, ale vždy sa tam s prívlačovým prútom pohráme s kellermi a malými halibutmi,“ a na mape ukazuje plytké zátoky na severnom pobreží. Ideme teda na sever. Polojasno, bezvetrie a oceán je ako rybník. Po pokojnej hladine sa ide nádherne a vzdialenosť dvadsiatich kilometrov máme za sebou počas štyridsiatich minút. Najprv chytáme v zátoke na plytčinách medzi 15 - 20 metrami. Všade je množstvo malých tresiek tmavých, škvrnitých a obyčajných. Na každom mieste, ktoré skúšame sú kvantá rýb. Stále nám niečo berie, ale sú to len malé ryby do 50 cm. Takáto koncentrácia malých rýb predsa musí prilákať dravca, napadne asi každému. Skúšame teda väčšie nástrahy, ale márne. Potom skúšame trolling. Ťaháme za loďou jigheady a jigy, ale bez úspechu.
Konečne aj niečo väčšie!
Presúvame sa teda na väčšiu hĺbku okolo 30 m, kde voda prúdi viac. Drift nás unáša rýchlosťou okolo 2 km/h, každú chvíľu máme záber. Počas hodiny sme zdolali asi desať tresiek 60 - 90 cm, pár tresiek škvrnitých, mieňa a jedného halibuta 55 cm. Zo zdolaných tresiek vypadávajú chuchvalce ešte nenatrávených drobných rybiek. Že by toto bol dôvod tunajšej koncentrácie rýb? Je to veľmi pravdepodobné. Okolo poludnia sa presúvame ku skalnatému polostrovu, pred ktorým je podmorská hora a veľmi zaujímavý zlom hĺbok, ktorý mi pripomína obľúbené loviská pri ostrove Silda. Veľmi rýchly drift nás unáša k západu rýchlosťou asi 3 km/h a umožňuje nám prechytávať hĺbky medzi 20 - 40 metrami. Už pri prvom drifte si do skóre pripisujeme tri metrové tresky a jedného halibuta 80 cm. Fero a Saša, ktorí za nami prichádzajú, čoskoro zasekávajú prvého väčšieho halibuta. Búšenie rybieho chvosta do dna hliníkovej lode po chvíli prezrádza, že halibut bol zdolaný. Váha neskôr ukáže 22,7 kg (125 cm). O hodinu neskôr zdoláva Fero ďalšieho dvadsaťkilového halibuta, ktorého púšťa na slobodu. Nám sa v najbližších dvoch hodinách halibuty vyhýbajú, ale pripisujeme si na konto niekoľko „vlkov“ do 60 cm a desať tresiek s dĺžkami 100 - 108 cm. Ryby berú ako divé a my systematicky driftujeme okolo polostrova, takže čoskoro obrazovka navigácie vyzerá ako letecký záber vlakovej stanice.
Dva ohromné halibuty
Okolo šiestej večer zasekáva svojho dnešného prvého halibuta aj Saša a po dvadsiatich minútach má asi tridsaťkilovú rybu pri lodi. Ale vo chvíli, keď ho chce zdvihnúť z hladiny sa halibut začne hádzať, pretrhne nadväzec a mizne v hĺbke i s odtrhnutým jigom. Keď sa už chystáme na odchod, prichádza konečne Vaškova chvíľa. Počas jediného driftu zdoláva na jighead s nastraženou gumovou rybou dva halibuty 75 a 100 cm. To už sme však po dvanástich hodinách na vode fyzicky úplne na dne a vyrážame k domovu. Máme radosť z úlovkov a predovšetkým nás hreje pomyslenie, že „sme ich konečne našli“. Náš dnešný úlovok nám však neumožnil spyšnieť, pretože už počas dňa nám prichádzajú správy, že VIPA-tím Fladen (Martin Preis) ulovil halibuta 154 cm (53 kg). Chlapi boli úlovkom takí nadšení, že vyrazili ihneď znovu na vodu, a to mali za sebou dvanásťhodinovú „zmenu“! Ich nasadenie je odmenené a na základni nás čaká ohromujúca správa, že ich posádka (opäť Martin) zdolala ešte jedného, dokonca väčšieho halibuta 158 cm (58 kg)! Tak sme sa predsa len dočkali a konečne máme dôvod na oslavu. Ale už okolo polnoci ideme spať, lebo zajtra je pred nami posledný deň rybárčenia. Plánujeme vstávať už o šiestej a budeme potrebovať dostatok síl na zdolávanie ďalších tresiek a halibutov!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
