V tomto roku sa nám opäť naskytla možnosť navštíviť Mongolsko. A nakoľko sme nad Mongolskom nezvykli s parťákom Jarom nikdy dlho uvažovať, naše rozhodnutie o podniknutí cesty na rieku Selenge na jeseň v roku 2012 netrvalo dlho. Na rozdiel od našich predchádzajúcich výprav, keď sme si cesty z veľkej časti zabezpečovali sami, sme sa tentoraz rozhodli pre väčšie pohodlie a zverili sme sa do rúk českej cestovnej kancelárie Ingol, ktorá sa špecializuje na organizovanie rybárskych výprav do Mongolska už dlhé roky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Október je dobrý
Takisto pri našom rýchlom rozhodovaní zavážil aj fakt, že malo ísť o úplne nový kemp a mali sme byť vlastne prvou testovacou výpravou na tomto úseku rieky. Možnosť skúšania a hľadania nových miest nás vždy lákala.
Kemp Bulgan sa nachádza v spodnej časti rieky Selenge, priamo pri sútoku s ďalšou veľkou riekou Egg, čo opäť rozširovalo možnosti lovu v blízkom dosahu od kempu. Vyzbrojení niekoľkými satelitnými snímkami blízkeho okolia rieky vytlačenými z Google Earth, zopár strohými informáciami od nemeckých rybárov, ktorí v tejto oblasti už lovili a mohli sme vyraziť. Opäť sme zvolili pomerne neskorý októbrový termín, ktorý nám viac vyhovuje aj napriek chladnému počasiu. To môže prispieť k väčšej chuti tajmenov, no zároveň sa však stáva stávkou lotérie, pretože rieka môže zamrznúť, prípadne sa kvôli snehu a nastupujúcej zime skomplikuje spiatočná cesta do Ulanbátaru.
Skoro ako v civilizácii
Cesta za rybami do Mongolska je dlhá a únavná. To je fakt a musí s ním počítať každý záujemca o rybolov v tejto časti sveta. Príjemným zistením bola vzdialenosť kempu od Ulanbátaru. Cesta na kemp trvá 9 – 10 hodín, čo je na mongolské pomery takmer za rohom a z veľkej časti vedie po asfaltovej ceste. Preto môže byť tento kemp vhodnou voľbou aj pre tých, ktorí predsa len uprednostňujú trochu väčšie pohodlie a nepotrebujú sa trmácať stepami a tajgou až niekde na sever do hôr k ruským hraniciam. Ubytovanie v kempe bolo zabezpečené v priestranných jurtách a o pohodlie počas nášho pobytu sa staral mongolský personál. Sprcha s teplou vodou a generátor na výrobu elektrickej energie len dopĺňali vysokú vybavenosť tohto kempu. V blízkosti kempu, asi 10 kilometrov dole prúdom rieky, sa nachádza pomerne veľká dedina. Tam bolo možné pravidelne dopĺňať zásoby jedla a nápojov. Jej okolie bolo pokryté signálom mobilného operátora, čo umožňovalo bezproblémový kontakt s domovom aj za pomoci bežného mobilného telefónu. V prípade potreby nemusíte používať drahý satelitný telefón. To dodáva tomuto miestu pocit civilizácie a človek sa tu necíti odstrčený ako na okraji sveta.
Bodovali voblery
Selenge je v tejto oblasti už skutočne veľkou riekou, stále však dobre čitateľnou. Značne to však obmedzuje brodenie, a tak prechod z jedného brehu na druhý už nie je možný. Netreba zabúdať, že je to najväčší prítok ruského jazera Bajkal. Našťastie boli v kempe k dispozícii dva nafukovacie rafty, a tak plnohodnotnému lovu s možnosťou prístupu na akékoľvek miesto v dosahu kempu už nič nestálo v ceste.
Lovili sme hlavne na prívlač. Aspoň naša skupina bola zložená zo samých vyznávačov tejto rybolovnej disciplíny a nikto sa nevenoval muškáreniu. Určite je to však možné aj tu, aj keď asi hlavne v skorších termínoch. S nástrahami sme nemuseli príliš špekulovať, používali sme bežnú mongolskú klasiku - overené voblery v týchto končinách Illex, Salmo, a Rapala, rotačky, od väčších až po tie obrie a väčšie gumené rybky. V týchto neskorších termínoch je to hlavne o vobleroch a veľkých ripperoch. Takisto už aj lov na hladinové nástrahy v noci prestáva byť úspešný, pretože sa voda čoraz viac ochladzuje. Preto sme prevažnú väčšinu času chytali hlavne na klasické voblery, s ktorými tu človek nikdy nič nepokazí.
Raritný sumec a obrie miene
Prvé dni sme sa venovali hlavne prieskumu blízkeho okolia kempu. Rozdelení vždy do niekoľkých skupín sme sa snažili čo najskôr zmapovať si jednotlivé úseky riek Selenge a Egg. S pribúdajúcim časom sme čoraz viac predlžovali naše výjazdy za rybami. Začalo postupne pribúdať úlovkov a zväčšovala sa aj ich veľkosť. Bežne lovenými rybami boli lenok, šťuka, tajmeň, no medzi úlovkami sa vyskytli aj lipne a niekoľko ostriežov. V našej skupine skôr k ojedinelým úlovkom patrilo pár mieňov, ktorým sme však nevenovali dostatočnú pozornosť. Vyskytujú sa tu naozaj vo väčších množstvách a veľmi slušných veľkostiach, o čom sme sa mohli presvedčiť sami na vlastné oči. Ich lov tak môže byť príjemným spestrením a odpočinkom po celodennej namáhavej prívlači. To, že Selenge je už veľká rieka a o prekvapenia tu nie je núdza, sme sa presvedčili aj my. K nezvyčajným a zaujímavým úlovkom patril miestny druh sumca, ktorý sa nápadne podobal na toho žijúceho u nás. Okrem neho sa v týchto dolných úsekoch rieky vyskytuje aj jeden druh jesetera a mnoho ďalších zaujímavých rybích druhov.
Kde a ako sme lovili
Ryby bolo potrebné neustále hľadať. Doslova zo dňa na deň sa menili ich stanovištia kvôli prudko klesajúcej teplote vody. Preto sa ryby už sťahovali aj z horných úsekov rieky Egg do väčšej Selengy. Takisto ryby z menších ramien mizli ako mávnutím čarovného prútika. Ku koncu nášho pobytu už tieto časti boli pokryté ľadovou pokrývkou. Ryby sa na zimu presúvali do hlbších, pokojnejších úsekov a práve na tieto miesta sme zameriavali svoju pozornosť.
V chladnej vode fungovalo pokojné vedenie voblerov s občasným spomalením chodu, prípadne až úplným zastavením. Ideálne na to boli hlavne voblery typu suspending, ktoré po prerušení navíjania ostali stáť na mieste v danej hĺbke. V tomto okamihu veľmi často prichádzali zábery hlavne od lenokov. Na ich lov bol optimálny hlavne Illex Squad Minnow s dĺžkou 8 cm, príp. podobné typy s dĺžkami 7 - 9 cm. Úspech často priniesla aj otočka voblera na rozhraní prúdu a tíšiny. Ak aj ryba nerozhodne sledovala nástrahu, práve táto náhla zmena smeru pohybu, ku ktorej došlo preklopením prúta z jednej strany na druhú, ju donútila zaútočiť. Toto zablysnutie, keď vobler „ukázal bruško“, často vydráždilo aj ryby stojace práve na takýchto rozhraniach pokojnej vody a prúdu. Táto otočka fungovala aj na tajmeny, pochopiteľne však s nástrahami primeraných veľkostí.
Malým mínusom tejto oblasti je lov rýb aj zo strany miestnych Mongolov. Počas nášho pobytu sme niekoľkokrát stretli iných rybárov. Je to však asi daň za relatívne ľahkú dostupnosť rieky a blízkosť dediny. Nič to však nemení na fakte, že Mongolsko aj naďalej patrí k TOP lokalitám na prívlač na svete. Ako dlho sa však tento raj podarí udržať aspoň v takomto stave ako je v súčasnosti, záleží v prvom rade na samotných Mongoloch.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
