Ostriež. Ryba, ktorá bola kedysi považovaná za nežiaducu a plevelnú. Dnes je to inak a tento dravec patrí k cenným úlovkom prívlačiarov. Vyskytuje sa takmer všade. Nájdeme ho v malých rybníkoch, riekach, či rozľahlých vodných plochách. Patrí medzi bežné úlovky, avšak kapitálne kusy sú podstatne ťažšie uloviteľné. Tento článok bude zameraný práve na ne.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
VEĽKÉ JEDINCE
Veľké ostrieže sú pre nás prívlačiarov a vôbec rybárov omnoho zaujímavejšie a patria k pomerne ojedinelým úlovkom. Vyznačujú sa statočným bojom na svoju veľkosť a sú aj neuveriteľne húževnaté. Veď taký kilový ostriež bojuje viac ako polmetrový zubáč. Často ich chytíme pri love iných dravcov, ako je šťuka, či zubáč. Je to čiastočne spôsobené aj tým, že veľkosť nástrahy je väčšia. Videl som fotografie ostriežov, ktorých rozmery presahovali 50 centimetrov a boli ulovené na skutočne gigantické nástrahy. Úlovky presahujúce 40 centimetrov sa prakticky nedajú pravidelne účinne loviť, môžeme si však značne zvýšiť šance na ich ulovenie.
Pred samotným lovom sa treba presvedčiť, či vôbec v danom revíri má ostriež vhodné podmienky na to, aby dosiahol magickú hranicu jedného kilogramu. Dobré predpoklady majú väčšie vhodné plochy, s hlbšou vodou, kde môže takýto ostriež dorásť do trofejných rozmerov. Na takýchto rozľahlých vodných plochách sa nám však jeho lov, a hlavne vyhľadávanie, značne komplikuje kvôli rozlohe. Na to, aby sme prechytali takýto obrovský kus vody je potrebné mať veľmi veľa času a takéto prečesávanie revíru je neefektívne. V tom prípade by sme nemali zabúdať na svoje top miesta, alebo staré zabudnuté loviská. Okrem nich je dobré preskúmať aj zákutia, kde sa podobné ryby ulovili už v minulosti. Podľa možností je výborným pomocníkom aj sonar.
Iná situácia je v prípade menších vodných plôch. Miesta vhodné na prelovenie sú tu zredukované a možnosť na pekný úlovok je vyššia. Takýto revír však musí mať dostatok úkrytov a menej konkurujúcich dravcov akými sú šťuka, zubáč, či sumec. Hlavne šťuka a sumec predstavujú pre ostrieže riziko a to aj v prípade, že ostriež je už dostatočne veľký. Mal som možnosť vidieť, ako približne 90-centimetrová šťuka ulovila asi kilového ostrieža. Nemala problém ani s jeho ostnatou plutvou.
Ale späť k revírom. Samostatnou kapitolou sú malé rybníčky a rôzne „pľuvátka“. Tu ostrieže, najmä v prípade premnoženia, vytvárajú takzvanú zakrpatenú formu. Ich veľkosť sa pohybuje niekde medzi 15-20 centimetrami, takže z toho hľadiska nie sú také zaujímavé.
AKO A KDE ICH HĽADAŤ
V prvom rade si musíme uvedomiť fakt, že staré jedince žijú samotársky, prípadne v hlúčiku dvoch – troch ostriežov rovnakej veľkosti. Preto aj nájsť ich nie je jednoduché, ako som už predtým naznačil. Aj ja som na ne často natrafil pri love menších ostriežov, alebo šťúk. Veľké ostrieže sa neraz zdržujú tam, kde sú izolovanejšie od ich menších súkmeňovcov. Tými sú často hlbšie partie, zlomy a štrkové lavice, potopené konáre, ši dokonca celé stromy. Odtiaľ vyrážajú do plytčín, kde je dostatok potravy. Ak vychytíme správny čas, keď sú na love, v takýchto miestach môžeme byť ešte úspešnejší ako priamo pri ich úkrytoch. Najmä za teplých letných dní je problematickejšie vyprovokovať dravca ukrývajúceho sa v korune potopeného stromu alebo iného úkrytu k záberu.
Čas, keď sú aktívne na love sa dá postupne približne zistiť, nedá sa však presne určiť. Stačí pravidelne navštevovať vybrané miesto. Vtedy sa počas určitého obdobia vydávajú na lov takmer v rovnakom čase. Ten však nie je celú sezónu rovnaký. Stalo sa mi, že som chytil štyri ostrieže pri love zubáčov. Všetky presiahli hmotnosť jedného kilogramu. Bolo to v lete. Aj veľké ostrieže sa pri love prezradia mnohokrát jemným pukaním na hladine, keď aj dva naraz naháňajú jednu rybku. To však iba v prípade, že žijú v malej skupinke (čo je menej pravdepodobné) a nie samotársky. Samotárske ostrieže treba mať proste iba vytypované, lovia úplne nehlučne a pri dne.
MAXIMÁLNE POTICHU!
Ja vo väčšine prípadov lovím z člna, ale nie každý má túto možnosť. Pokiaľ sú také ostrieže na love, často sa zdržujú aj v tesnej blízkosti brehu. Preto, ak lovíme z brehu, náš príchod musí prebiehať v tichosti. Jediným dupnutím, či silnejším buchnutím si vieme takto zmariť celú rybačku!
To dvojnásobne platí v plytších revíroch. Tomu musíme prispôsobovať aj naše hody. Osobne nikdy nezačínam lov hodmi na dlhú vzdialenosť. Ak nelovím z člna, pri príchode k lovnému miestu zastanem asi tri metre od brehu. Odtiaľ nahadzujem úplne do plytčiny. Ak sa nedostaví záber, až vtedy sa priblížim k vode a prechytávam plytčiny po pravej a ľavej ruke. Takýmto prístupom som docielil úlovok už niekoľkokrát, hoci nebol vždy trofejný.
Ďalej nasleduje prelovenie hlbších partií. Drobné rybky sú sústredené v plytčine, ale ostrieže striehnu pomerne hlboko od nich. Preto aj hody by mali smerovať ešte hlbšie, alebo minimálne v pásme, kde číhajú. To už však závisí od daného terénu, miesta a dna ako sa zvažuje.
VÝBER A VEDENIE NÁSTRAHY
Hlavnou zložkou potravy ostriežov je rôzny plôdik. Tomu by sme mali aj prispôsobovať naše nástrahy. Avšak nástraha na takéto statnejšie ostrieže môže byť o trochu väčšia ako klasická. Tým aj eliminujeme útoky menších rýb. Stáva sa, že veľké ostrieže dobiedzajú aj do „šťukových gúm“, no nedokážeme ich na to uloviť. Preto veľkosť 7-8 centimetrov by mala byť hranicou. Netvrdím, že sa taký ostriež nemôže chytiť aj na 10-centimetrovú „gumu“. Takáto veľkosť je už však podľa mňa prehnaná. Navyše tam už je aj väčšia jiggová hlavička, čo znamená aj väčší háčik.
Farba a tvar nástrahy nie sú až také podstatné, dnes už existujú kvantá rôznych tvarov, farieb a značiek. Omnoho dôležitejšie je však samotné vedenie nástrahy. Aby sme ostrieža vyprovokovali k záberu, je potrebné viesť nástrahu dostatočne atraktívne a živo. Musíme ju viesť tak, aby si medzi ostatnými rybkami vybral práve tú našu. Osvedčený spôsob je nechať nástrahu klesnúť až na dno a drobnými skokmi po dne ju priťahovať ku brehu. Záber často prichádza už pri jej klesaní.
Dôležitú úlohu tu zohráva samotný chvostík nástrahy. Preto si osobne volím gumené nástrahy s väčším chvostíkom, prípadne si ich upravujem skrátením telíčka. Tým vznikne oveľa živšia nástraha. Možno sa to zdá ako maličkosť, ale takto sa mi podarilo prekabátiť aj ostrieže, ktoré boli voči ostatným nástrahám apatické. Pri love sa často stáva, že ostriež prenasleduje nástrahu z hĺbky až ku brehu a bez toho, aby do nej ťukol, sa otočí späť. Záber sa dá docieliť nielen opakovaným nahodením, ale aj zmenou farby či typu nástrahy. Preto je dobré, ak máme k dispozícii viac veľkostí a farieb. Pre rýchlu výmenu nástrah je vhodné používať karabínku, čo má výhodu oproti naväzovaniu priamo na vlasec. V prípade výskytu šťuky nebude vadiť ani oceľové lanko.
A ČO NA ZÁVER?
Moje postrehy a skúsenosti sa nemusia zhodovať s názormi ostatných rybárov. Tie moje sú, samozrejme, ovplyvnené typom vody, na ktorej lovím. Dúfam však, že aj vďaka tomuto článku vám pomôžem dostať na udicu niekoľko trofejných rýb.
Lov veľkých jedincov nie je jednoduchý a úspechy nie sú pravidelné. Ostrieže okolo tých 30-35 centimetrov vedia tiež parádne potešiť. Pri tomto love je dôležité k nemu pristupovať aktívne (hľadanie vhodných miest, výber nástrah) a nevzdávať sa po prvých neúspechoch.
Postupne sa však k nim dá nájsť cesta a rybár je potom odmenený krásnym úlovkom. Takýchto ostriežov dnes však nie je veľa a väčšina z nich končí pre chutné mäso na tanieri. Treba si uvedomiť, že taký starý ostriež rastie do trofejných rozmerov dlho a čo to už prežil. Človek pre neho môže znamenať väčšiu hrozbu ako sumec, či šťuka. Preto ak chytíte takého ostrieža, darujte mu slobodu. Na pocit, keď majestátny ostriež odpláva od brehu s naježenou plutvou, sa len tak nezabúda. Veď sa vám za to môže odmeniť nabudúce. Kto vie?
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
