Dnes už každý vie, že feeder je technika lovu rýb, ktorá na detekciu záberov využíva jemnú špičku. Je to technika, ktorá má na „svedomí“ zdolanie nejednej peknej ryby, ale tento spôsob lovu rýb tu bol od nepamäti, len sa na to nepoužívali také jemné udice. Už naši dedovia takto lovili a na Dunaji to na väčšine miest ani inak nešlo.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Za posledných pár rokov som s feedrom v ruke pochodil veľa miest, či už po pretekoch, alebo som si tam šiel len tak zachytať. Navštívil som množstvo krásnych zákutí, ale žiadne mi tak neučarovalo, ako náš veľtok Dunaj, hlavne jeho dolný úsek. Každé leto sa tam vraciam a obdivujem tú veľkosť a silu, ktorú táto veľká voda predstavuje a musí sa udiať niečo výnimočné, aby som tam nešiel.
Dunaj - to nie je len valiaca sa masa vody
Keďže Dunaj mám aj doma, trávim na jeho brehoch stále viac rybačiek a ostatné vody doslova začínam zanedbávať. Vždy to tak nebolo. Mal som akýsi rešpekt pred touto riekou a priznám sa, nevedel som ako na to. To množstvo valiacej sa vody vyzeralo ako neprekonateľná prekážka na použitie takého jemného náčinia akým feeder je, ale časom som sa naučil. Zistil som, že to nie je až také strašné, ako to na prvý pohľad vyzerá. Už aj predtým som na pár miestach skúšal šťastie s väčšími či menšími úspechmi. Zistil som, že na tejto rieke sa bez problémov dá fedrovať aj s tou najjemnejšou výbavou, len si na to musím vybrať správne miesto.
Dunaj to nie je len valiaca sa masa vody. Sú to aj krásne štrkové pláže s pomerne pomalým prúdom, sú to aj tzv. vracáky s takmer stojatou vodou, plytčiny siahajúce aj niekoľko desiatok metrov do toku, hlbočiny hneď pod brehom, no skrátka tu nájdete všetko. Je to voda ako stvorená na zistenie možností feedra. A že nie som sám, kto to tu s feedrom skúša, si môžete byť istí. Stále viac rybárov stretávam na brehu s feedrom v ruke a stále viac je takých, čo nedajú dopustiť na túto techniku v spojení s Dunajom.
Doslova hody na Dunaji
Rybačka na Dunaji nie je až taká jednoduchá. Teraz nemyslím po stránke technickej, ale o úspešnosti jednotlivých vychádzok. V priebehu roka musíme ryby doslova hľadať, hlavne v prvej polovici roka a ak ich aj nájdeme, väčšinou sa nám podarí uloviť menšie kusy. Sú miesta, kde sa dajú ryby loviť počas celého roka, len sa mení veľkostná a druhová skladba úlovkov. Sú však aj miesta, kam sa oplatí chodiť len v určitom období roka.
Kto chodí na Dunaj pravidelne a pozná pár „starých“, skúsených „Dunajákov“, postupne zistí, čo a ako, ale aj tak to nemusí byť smerodajné. Po každej veľkej vode sa pomery menia. Tam, kde predtým bola plytčina, po veľkej vode môže byť vymleté koryto, alebo tam začne vyrastať nový ostrov. Práve preto je dôležité naučiť sa „čítať“ vodu a podľa prúdenia si vytypovať vhodné miesto na našu prípadnú rybačku. Isté je však jedno: s pribúdajúcimi stupňami teploty vody sa zvyšuje aj aktivita rýb a v druhej polovici leta sú na Dunaji doslova hody.
Lenže na Dunaji nestačí sledovať len jeho teplotu, ale aj stav hladiny, prípadne aj prietok vody. Toto sú veci, ktoré sleduje každý, kto na Dunaj chodí pravidelne. V dnešnej ére internetu to nie je problém a každý s pripojením si môže zistiť aktuálny stav na jednotlivých vodomerných staniciach, aktualizovaný každú hodinu. Málokto z pravidelných návštevníkov dunajských brehov chodí len na jedno miesto. Je to dané už spomenutým stavom hladiny a prietoku. Na niektorých miestach sa dá loviť len pri určitom stave hladiny, inde takmer stále, ak je voda v akom takom normále. Preto má každý v zásobe niekoľko možností a miesto si vyberie podľa momentálneho stavu. Nič to však nemení na fakte, že ryby lepšie reagujú na naše nástrahy až v teplejších mesiacoch roka.
Byť v správnom čase na správnom mieste
Kto však chce loviť naozaj pekné ryby, musí počkať na babie leto. Vtedy má šancu na ulovenie veľkej ryby doslova každý a nielen rokmi ostrieľaný, skúsený „Dunaják“. Stačí len byť v správnom čase na správnom mieste.
Každý rok sa vyslovene teším na jeseň, presnejšie na jej najkrajšiu časť, babie leto. To sú posledné relatívne teplé, slnečné dni roka a po nich zväčša prichádza pochmúrna jeseň. Totho roku babie leto nebolo ako po iné roky, keď prišlo pár pekných slnečných dní a my sme si mohli vychutnávať tieto krásne chvíle. Tohto roku to bolo celé akosi domotané. Bolo síce dosť dlhú dobu relatívne teplo, ale väčšinou sa pekný deň striedal so zamračeným a aj výkyvy teplôt boli dosť citeľné. Nič to však nemení na fakte, že sa nezadržateľne blíži vláda pani Zimy. Toto je čas, keď sa všetky tvory snažia využiť posledné možnosti na doplnenie svojich tukových zásob na prežitie na potravu chudobných dní, ryby nevynímajúc. Je to čas, keď sa z vody začínajú ťahať naozajstné ozruty.
Veľa rybárov sa na Dunaj doslova bojí chodiť s odôvodnením, že na to nemajú vhodnú výbavu, lebo sú presvedčení, že je nutné mať hodne pevný výstroj. Lenže to všetko závisí od miesta, kam sa dotyčný posadí. Samozrejme, ak chce nahodiť do valiaceho sa prúdu, tam mu žiaden feeder stačiť nebude, ale ako som už písal, na Dunaji je veľa miest, kde si v pohode môžeme nahodiť s MH (medium - heavy) prútom, čo je hádam najpoužívanejšia trieda feedrov a bude úplne dostačujúci. Nemusíte si kvôli tomu hneď kupovať dajaký heavy prút, ktorý inde ani nevyužijete, hoci taký mať je občas lepšie, hlavne ak je zvýšený prietok vody.
Na rybačku nejdeme posilňovať, ale relaxovať
Osobne na Dunaj chodím s feedrom do 110 g čo je heavy, a je to prút, ktorý používam všade, aj na jazerách. Mám aj jeden do 150 g, ale aby som pravdu povedal, tak ten som v podstate ešte nepoužil. Je na môj vkus príliš tvrdý. Podstatné je, akú špičku použijem na detekciu záberov. Chybou väčšiny H - feedrov je, že zvyčajne majú veľmi tvrdé špice, na ktorých nie sme schopní vidieť jemné zábery. Aj s takými sa na Dunaji môžeme stretnúť. Občas sa aj tá najjemnejšia špička len mierne pohne (vyzerá to, akoby plávajúci list narazil do napnutého vlasca) a ak neseknete, nemáte rybu.
Pomôcť si môžeme dokúpením jemnejšej špičky, hoci to nebude originál. Niekedy je problematické nájsť špičku vhodného priemeru, aby pasovala do nášho feedra, ale špička sa väčšinou prispôsobiť dá, stačí ju len trochu zabrúsiť. Ak si nie ste istí, radšej to dajte urobiť niekomu skúsenejšiemu, najlepšie priamo v predajni. Predsa len, ak ju zle zabrúsite, môžete ju vyhodiť a to je škoda peňazí.
Vráťme sa však k téme. Prút by sme mali, ale aké veľké košíky naň zavesíme? Jednou vetou povedané, presne také veľké, aby nám ich prúd neunášal. V podstate budeme potrebovať košíky od 40 do 90 g, poniektorí idú do ešte ťažších, ale osobne radšej budem hádzať bližšie, ako by som sa mal mordovať s toľkou hmotnosťou na konci zostavy.
Už 90 g považujem za dosť veľa. Nejdeme predsa na rybačku posilňovať svoje svaly, ale relaxovať.
Veď aj ryba má rozum...
Na mieste, kam chodievam používam, v závislosti od prietoku, košíky od 40 g. S pribúdajúcim prietokom zväčšujem košík až na 70 g a ak sa aj ten ešte posúva po dne, radšej nahodím o kus bližšie, kde býva prúd slabší. Veď aj ryba má rozum a nebude sa pasovať so silným prúdom, ale prejde tam, kde si môže občas aj odpočinúť, čiže bližšie ku brehu.
Viacerí si teraz možno kladú otázku: aký vlasec na takúto rybačku použiť? U mňa je číslo jedna kmeň 0,18 - 0,20 mm, čo podľa mňa úplne postačuje. Viacerí sa boja, aby náhodou neprišli o veľkú rybu, preto nasadia hrubší vlasec, ale to má svoju nevýhodu. Čím hrubší vlasec, tým viac sa nám prúd doň opiera a my sme nútení siahnuť po ťažších košíkoch. Je to začarovaný kruh a my musíme nájsť ten správny kompromis.
Použiť vlasec, ktorý nebude vode klásť veľký odpor, ale zároveň s ním budeme schopní zdolať aj väčšiu rybu, ktorej bude výdatne pomáhať sila prúdu. A že ju na svoju obranu využije, je viac než isté. Sila nadväzcov a veľkosť háčika je na každom z nás a prispôsobujeme ju momentálnej aktivite rýb, ale ak nechcete prísť o veľkú rybu, radšej použijeme hrubší, aj na úkor počtu záberov. Celkom dobrým riešením je tenká šnúrka na nadväzec. Je tenká a zároveň dosť pevná na zdolanie aj väčšej ryby.
Na živej zložke krmiva sa nešetrí
Dostávame sa ku krmivu, ktoré neodmysliteľne patrí ku feedru. Do košíka predsa niečo musíme dať, aby sme rybu dostali do blízkosti háčika. Nie je podstatné čo do košíka dáme, ale ako to pripravíme. Určite bude treba urobiť hutnejšie, lepivejšie krmivo, ktoré nám voda tak rýchlo z košíka nevyplaví. Občas je dobré pridať aj trochu hliny, ktorá plní dve funkcie. Zvyšuje hmotnosť krmiva, ale zároveň aj kalí, čo je pre niektoré ryby dosť atraktívnym lákadlom.
Hutnosť krmiva si upravíme správnym navlhčením, čo často úplne postačuje. Dosť rybárov používa nedostatočne navlhčené krmivo a to je potom ďaleko vyplavované z nášho košíka a márne čakáme na záber, lebo ryba zbiera odplavované omrvinky. Tie sú síce malé, ale sú pre ryby atraktívne svojím pohybom. Správne navlhčené krmivo máme vtedy, keď z neho trochu ostane v košíku po vytiahnutí. Samozrejme, že nemám na mysli vyťahovanie po pol hodine, ale maximálne po 5 minútach.
Ako som už spomenul, nie je dôležité čo namiešate, ale dobre tu fungujú návnady na syrovej báze a na jednu vychádzku (4 – 5 hod.) stačí cca 1 kg suchého krmiva. Dôležitejšie je, aby ste do neho dodali dostatok živej zložky, čiže kostniakov. Na tých sa veru šetriť neoplatí. Minimum, ktoré by som počas jednej rybačky použil sú 2 dl. Toto množstvo nám zabezpečí, že ryby budú mať čo zbierať a budeme ich mať stále nablízku. Ak chcete uloviť peknú mrenu, je to doslova nutnosť, inak je to hra na náhodu.
Kostniaky v chladničke
Viem, že teraz sa mnohí chytajú za hlavu, že 2 dl kostniakov je veľa a je takmer nemožné v našom obchode také niečo nakúpiť. Viem, je to tak. Ešte stále je dosť málo obchodov, v ktorých nie je problém kupovať živú návnadu na litre a za prijateľnú cenu. Žiaľ, je to len otázka ponuky a dopytu. Ak rybári nepýtajú, obchodník nebude riskovať, že sa mu nakúpené červy zakuklia, a tak má len červy v škatuľkách. Najlepšie je dohodnúť sa na odbere väčšieho množstva a ak je obchodník solídny, tak vám ich zabezpečí. Je to len vecou dohody.
Samozrejme, ak si niečo objednám, musím si to aj vziať, hoci sa zmenilo počasie a ja nikam nejdem, inak sa so mnou v budúcnosti nikto baviť nebude. Prechovávanie kostniakov v chladničke nie je veľká veda. Ja ich mám doma takmer vždy aspoň pol litra a môžem ísť na ryby keď ma napadne a nemusím čakať na otvorenie obchodu a ešte nemám istotu, či ich budú mať dostatok.
Z predchádzajúceho viacerí pochopili, že lovíme hlavne na kostné červy, ktoré sú, aspoň pre mňa, najdostupnejšie. Túto nástrahu vezme takmer každá ryba a je akýmsi univerzálom medzi nástrahami. V letných mesiacoch sa na háčiku často ocitnú pleskáče všetkých druhov, nosále, občas sa pritrafí dajaká mrenka, ale aj všade prítomný býčko. Ak zaberie býčko, máme takmer 100 %-nú istotu, že v blízkosti nie je žiadna väčšia ryba, lebo pred nimi sa, vzhľadom na svoju veľkosť, schováva. Ak prestanú zábery býčkov, buďme v pozore, lebo niečo väčšie ich vyplašilo. O chvíľu zväčša niečo väčšie aj zaberie.
Jesenné rybačky sú o niečom inom
V lete sa na Dunaji málokedy nudíme a ak máme dobre rozkŕmené miesto, po čase nám na ňom môžu objaviť aj pekné, veľké pleskáče a mreny, prípadne jalce tmavé. Jesenné rybačky sú už o niečom inom. Záberov až toľko nie je, ale častejšie ako inokedy sa stretneme s ploticou lesklou a je aj väčšia pravdepodobnosť, že zaberie niečo väčšie, prevažne mrena.
Nepoznám lepší pocit, ako keď sa vám zdá, že sa na háčiku ocitla dajaká ponorka. Snažíte sa ju zastaviť, ale žiadna odozva. Ryba si pomaly pláva a tvári sa, ako keby ani netušila, že sa ju snažíte vytiahnuť z vody. Potom si akoby uvedomila, že niečo nie je v poriadku a pustí sa do prúdu. Ak máte šťastie a nebrnkne s vlascom o dajaký ostrejší kameň, čo zväčša znamená utrhnutie nadväzca, tak si s ňou môžete užiť naozaj parádnu zdolávačku. Udica ohnutá ako luk, vlasec píska vo vetre a vy sa na brehu len modlíte, aby niečo nepovolilo a aby ste tú potvoru dokázali dotiahnuť aspoň pod breh, kde by ste ju mohli aspoň zazrieť a zhodnotiť veľkosť svojho súpera.
Už keď je pod brehom, snažíte sa ju dostať do, na prvý pohľad, malého podberáka. Keď ju úspešne podoberiete, telom prebehne vlna nesmiernej radosti z úspechu. To množstvo adrenalínu v tele pôsobí až neskutočne a chcete to zažiť znova. Je to pocit, ktorý doprajem každému.
Feeder z nás robí závislých
Viem, že takéto pocity zo zdolanej ryby prežívajú aj tí, čo feedre nevlastnia, ale som presvedčený, že vďaka feedru ten pocit môžem prežívať častejšie. Feeder z nás robí závislých. Závislých od adrenalínu a pri rybačke na Dunaji to platí minimálne dvojnásobne.
Jedinou tienistou stránkou rybačiek na Dunaji je lodná doprava. Každá loď narobí väčšie, či menšie vlny, rozvíri vodu a často spláchne krmivo, ktoré prácne dopravíme na jedno miesto. Veľa rybárov sa jeduje, že zbytočne hádzali krmivo do vody, lebo je teraz odplavené, ale ja mám skúsenosť, že po prejazde lode sa o krátku chvíľu dostavia zábery, ako keby to ryby znovu zaktivizovalo. Preto lode nazývam aktivátor záberov a ak dlhšiu dobu nemám záber, vyzerám na jednu, aj druhú stranu, či sa dajaký aktivátor neblíži.
Po rokoch strávených s feedrom v ruke som presvedčený, že feeder a Dunaj patria neodmysliteľne k sebe. Ak by som si mal vybrať rieku, na ktorej by som mal stráviť všetky svoje budúce rybačky, určite by som si vybral Dunaj, ale len za podmienky, že by to bolo s feedrom v ruke.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
