Až sa schyľovalo ku koncu novembra, no pravá zima ešte nechala na seba čakať. Počasie nám ukazovalo svoju neskorú jesennú tvár, pričom v poobedňajších hodinách sa ortuť teplomera ešte vyšplhala až k 10 °C, ba dokonca, meteorológovia namiesto mrazov na nasledujúci týždeň predpovedali 15-18 °C dennú teplotu. Moje miesto je v takomto skvelom počasí na brehu z niektorých obľúbených revírov – vravel som si v duchu. Začal som si teda lámať hlavu nad možnými cieľmi, a okamžite si spomenul na jednu skvelú vodu: bagrovisko Gyékényes!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Z dlhoročných skúseností veľmi dobre viem, že voda gyékényeského „bagroviska” (takto nazývajú miestni veľké jazero), sa cez jeseň ochladzuje pomerne pomaly. Už som si veľakrát všimol, že koncom októbra - začiatkom novembra, v porovnaní s ostatnými, podobne veľkými domácimi bagroviskami, táto voda bola podstatne teplejšia. Je to tak v prvom rade vďaka zemepisnej polohe vodnej plochy (v juhozápadnej časti Maďarska, pozdĺž hranice so Slovinskom, je totiž priemerná ročná teplota o niekoľko stupňov vyššia), no nemalú úlohu v tom hrá aj relatívna členitosť samotného bagroviska (ostrovy, polostrovy, zátoky), v dôsledku čoho sa voda v jesennom období výrazne slabšie ochladzuje, keďže vďaka vetrolamom, sa vodný stĺpec pomalšie premiešava. Práve na základe týchto výhodných vlastností som sa rozhodol, že miesto konania mojej neskorej jesennej, akejsi „predzimnej“ výpravy bude gyékényeské veľké jazero.
Rozhodnutie a činy
Rýchly telefón môjmu priateľovi Lacovi Kápolnaimu (ktorý býva na brehu jazera) kvôli aktuálnym informáciám. Asi o štvrťhodinu ma prezvonil s najčerstvejšími údajmi: „V 5 m hĺbke voda dosahuje 12 °C teplotu“. Kamarátove informácie boli pre mňa absolútne postačujúce, okamžite som sa začal baliť. Do tašky som si napchal minimálnu výbavu, trocha nástrahy, no o to viac oblečenia, nakoľko meteorológovia od polovice nasledujúceho týždňa veštili silné ochladenie a dažde.
Rozhodol som sa vyraziť zavčasu ráno nasledujúceho dňa. K jazeru som chcel prísť načas a následne sa poriadne poobzerať; dúfal som totiž, že kapry mi v ranných hodinách (svojimi výskokmi) prezradia svoje stanovištia. V neskorom jesennom období je lokalizácia rýb asi najdôležitejšou podmienkou úspešného lovu.
Po rozplynutí rannej hmly ma jazero privítalo pokojnou hladinou. Svoje auto som odstavil na južnom brehu bagroviska, medzi chatkami. Mal som šťastie, nakoľko moja prvá predtucha sa naozaj potvrdila. Na juhozápadnej strane veľkého ostrova som v priebehu polhodiny zaregistroval hneď niekoľko kaprov, medzi ktorými boli naozaj statné jedince.
Ideálne podmienky
Vidiac túto aktivitu, okamžite padlo rozhodnutie: výpravu odštartujem v tejto časti jazera. So svojím člnom som pristál pred koncom veľkého ostrova, oproti hotelu. Na ostrove nechytal nik, mohol som si tak sadnúť na ktorýkoľvek „flek“. Keďže hladina vody bola o poldruha metra nižšie ako obvykle, svoj tábor som si mohol vytvoriť kdekoľvek na brehu.
Počas stavania tábora sa kapry ešte stále vyhadzovali, pravda, vtedy už iba menšie jedince, no napriek tomu v priebehu kompletizovania udíc som pociťoval obrovské vzrušenie. Predzvesti boli mimoriadne posmeľujúce: teplota vody dosahovala skoro 12 °C, kapry sa ukazovali očividne predo mnou a široko - ďaleko som nevidel žiadneho loviaceho rybára... Jediného zástancu Petrovho cechu – taktiež kaprára – som zaregistroval naľavo asi v 500 m vzdialenosti. Boli sme však od seba ďaleko, takže sme si vzájomne neprekážali.
Podmienky teda boli ideálne, po postavení tábora a skompletizovaní prútov som preto opäť naskočil do člna a s pomocou sonaru a špeciálneho olova som sa pustil do zmapovania dna. Väčšiu časť tohto starého štrkoviska pomerne dobre poznám, zlomy a vyvýšeniny na viacerých miestach nájdem aj so zatvorenými očami, ale na tomto úseku som ešte nikdy nechytal, niet teda divu, že som vyhliadnuté miesta naozaj dôkladne presondoval.
Mimoriadne sľubné lovisko
Napriek tomu, že som sa rozhodol zmapovať pomerne malú plochu, celá procedúra trvala niekoľko hodín, nakoľko úsek pred mojím stanovišťom bol pomerne jednotvárny: objavil som iba zopár menších vyvýšenín. To ma, samozrejme, vôbec neznechucovalo, nakoľko podľa mojich skúseností, menej rozsiahle vyvýšeniny sú stále veľmi sľubné, avšak pred cípom ostrova som natrafil na jedno naozaj výnimočné miesto: asi 20-25 m od brehu som objavil nerovný, pomerne prudký zlom obsypaný mušľami. V týchto miestach sa hĺbka vody pohybovala od 5,5 do 12 m.
Keď som člnom a zapnutým sonarom obišiel vyvýšeninu pred koncom ostrova, okamžite som vedel, že som natrafil na mimoriadne sľubné lovisko. Jednu zo svojich montáží som teda spustil do 8 m hlbokej časti, mušľami obsypaného zlomu. Druhú pascu na kapry som sa rozhodol umiestniť na hlinený svah úplne malej vyvýšeniny, v 9 m hĺbke. Pri jedenástich metroch sa tento zlom dvihol iba do ôsmich metrov.
Zakrmoval som výhradne iba menším množstvom boilies – dve hrste koncentrovane na každú jednu montáž (pravda, až je možné vôbec koncentrovane vnadiť v takýchto hĺbkach). Pred západom slnka bolo všetko na svojom mieste a mohol som sa teda kochať krásou oblohy sfarbenej do nádherného červeného odtieňa – bolo vidieť, že nasledujúci deň bude poriadne veterný.
Moja predtucha naozaj vyšla
V priebehu noci ma z pokojného spánku vytrhol menší kaprík, ktorý sa prihlásil z hlbšieho miesta, no a potom ráno okolo deviatej, v čoraz silnejšom južnom vetre, prút vyvezený na pravú stanu doslova explodoval. Záber prišiel z miesta, ktoré som po objavení vyhlásil za víťazné.
Bez váhania som naskočil do člna a okamžite sa vydal za unikajúcou rybou. Keď som došiel k svojej „H“ bójke, z 50 m dlhého šokového nadväzca na cievke navijaka som ešte nemal ani jediné ovinutie (hoci od bójky som mohol byť zhruba na 30 m). Považoval som to za veľmi dobré znamenie, nakoľko väčšie kapry produkujú prudké, mimoriadne dlhé výpady, kým jedince do 10 kg „počkajú“ na lovca v okolí bójky.
Svojho súpera som nakoniec predsa len dobehol, aby sa následne rozpútal ostrý súboj, trvajúci aspoň desať minút, na konci ktorého som do podberáka priviedol nádherného šupináča. Bol som nesmierne šťastný, môj inštinkt ma nesklamal, vycítil som sľubné miesto a prvá ryba, ktorá sa z tohto „fleku“ prihlásila, vážila hneď 14 kg. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje, základom úspešného lovu kaprov je často práve to „vycítenie“ sľubného miesta.
Neviem do čoho som vstúpil...
Myslím si, že sa už mnohí z vás stretli s týmto nevysvetliteľným fenoménom. Je to výnimočná predtucha, človeku sa zdá, že pri výbere lokality, ako aj lovného miesta ho naviguje akási neznáma vyššia moc. No niečo podobné môžeme cítiť aj v tom prípade, keď sa rozhodneme chytať, pre nás na sľubnom mieste, pričom skalopevne veríme v úspech. Alebo keď našu koncovú montáž či nástrahu vymeníme za inú, možno účinnejšiu - a trefa do čierneho - za krátky čas ulovíme dlho očakávanú kapitálnu rybu. Teraz som síce nemal dočinenia s najväčším kaprom jazera, bol som však nesmierne šťastný, veď neskorá jesenná výprava sa vyvíjala naozaj sľubne. Priznám sa úprimne, pred odchodom z domu som si v duchu povedal, že až sa mi podarí zdolať aspoň jedného kapra nad 10 kg takto koncom novembra, budem naozaj spokojný...
Svoju úspešnú montáž som zaviezol na prechádzajúce miesto. Množstvo guľôčok použitých na vnadenie zostalo nezmenené, ale kvôli silnému vetru som radšej ustúpil od koncentrovaného vnadenia a obvyklú dávku boilies (zhruba 20 ks), do okolia háčika, som nahádzal po jednom.
Neviem do čoho som vstúpil pred odchodom z domu, ale potom, ako som sa naraňajkoval, zábery od menších kaprov v rozmedzí od 4 do 8 kg na oba prúty začali prichádzať neuveriteľnou intenzitou. Poobede ma navštívi môj skvelý priateľ, s ktorým som sa už roky nevidel, Laco Bodrogi. Jeho návšteva ma nesmierne potešila, opäť sme si zaspomínali na spoločne prežité dobrodružstvá a zážitky.
Bože, fantastická rybačka!
Séria záberov medzitým pokračovala ďalej, po menšom, asi trojkilovom kapríkovi som zdolal krásneho bojovníka vážiaceho skoro 10 kg. Slnko už zapadalo za horizont, keď som na svoj ľavý prút z hlbšieho miesta dostal mimoriadne prudký záber. Naskočil som do člna, pričom môj priateľ mi fandil na brehu. Táto ryba nepodnikla taký dlhý výpad ako môj ranný súper, nakoľko šokovka vyrobená z oteru vzdorného monofilu s hrúbkou 0,60 mm bola zachytená až na dvoch miestach (zachytila sa pravdepodobne medzi mušle na vrchole vyvýšeniny). Zachytený šokový nadväzec som opatrne vyslobodil, a asi 20 m od bójky som dobehol rybu.
Neznámy bojovník neunikal bezhlavo ako menšie kapríky ulovené cez deň, iba pokojne krúžil v hlbinách. Zdolávanie trvalo dobrú štvrť hodinu, šťastena však opäť bola na mojej starne a do priestranného podberáka som naviedol nádherného lysca. Pri vážení tejto prekrásnej ryby sa ručička váhy zastavila nad hodnotou 17 kg, niet teda divu, že som od radosti skoro vyskočil z kože. Bože, fantastická rybačka!
Z výpravy ešte neubehlo ani 24 hodín, záber prichádzal za záberom a popri množstve menších rýb som mal na svojom konte už dva naozaj pekné kapry! Pokračoval som v love a keďže protivietor po zotmení zoslabol, okolie čerstvo vyvezenej montáže som mohol prevnadiť o čosi koncentrovanejšie. Za súmraku som sa rozlúčil aj s mojím priateľom, veď ho čakala ešte dlhá a namáhavá cesta.
Slnko, mraky, ryby
Noc ubiehala pokojne, aktivita rýb zoslabla, nasledujúci úlovok sa prihlásil až pred východom slnka v podobe asi 8 kg ťažkého lysca. V ranných hodinách sa ešte ulakomilo na moju násrahu zopár záujemcov z kategórie do 10 kg, no počet záberov – v porovnaní s predchádzajúcim dňom – sa jednoznačne znížil. Počasie bolo premenlivé, vodná hladina sa upokojila a predpovedaný teplý front naozaj dorazil. Denná teplota sa určite pohybovala okolo 15 °C, počasie teda bolo skutočne príjemné, ale od obeda som už nemal ďalší záber...
V nasledujúci deň sa už začalo ochladzovať. Cez deň som zdolal zopár kaprov, medzi inými mimoriadne bojovného šupináča vážiaceho okolo 8-9 kg, ktorý ma s mojím člnom poriadne povykrúcal.
Ryby sa ešte stále ukazovali pred mojím stanovišťom, pozdĺž konca ostrova sa všade prevaľovali nádherné kapry. Situáciu som považoval za mimoriadne sľubnú: kapry sú evidentne tu a na nasledujúci deň dorazí zima... Podľa predpovede počasia: „V juhozápadnej časti krajiny klesne v dôsledku prudkého ochladenia teplota až o 15 °C“... Meteorológovia veštili aj dažde a slabé sneženie. Mädlil som si ruky, veď posledné prudké ochladenia zakaždým priniesli obrovské šance.
Štvrtok podvečer studený front naozaj dorazil. Keďže som bol v závetrí, vnímal som skoro iba šumenie stromov na vrchole ostrova a vlnenie vzdialenejšej vody, no teplota ovzdušia klesala každou minútou. Kým som stihol zaliezť do stanu a zababušiť sa do spacáka, aj zrážky som mal na krku. O hodinu som zaregistroval záber na ľavom prúte. Keďže medzičasom prestalo pršať, nebabral som sa s nepremokavou súpravou, no kým som na člne dobehol rybu, opäť začalo liať…
Samozrejme, zapriahnutý kapor sa veľmi ťažko vzdával, náš súboj trval aspoň desať minút, bol som teda premoknutý do poslednej nitky. Hmotnosť nádherného, úplne zdravého šupináča som odhadoval na dobrých 12 kg, určite by si bol zaslúžil fotografiu, ale vo svojich premoknutých pulóvroch som sa už doslova triasol od zimy. V podberáku ponorenom vedľa plavidla som ho teda odopol z háčika a následne čo najrýchlejšie upaľoval naspäť na breh.
Pamätná rybačka v roku 2002
V stane nasledovala kompletná výmena oblečenia a rýchle som zaliezol späť do svojho teplučkého spacáka. Úspešný prút som už nevyviezol, počkal som, kým sa dážď utíši. Asi v polovici noci sa však ozval signalizátor pod mojím druhým, ešte vyvezeným prútom. Rýchle som si obliekol súpravu do dažďa, pričom kvíliaci signalizátor v jednom kuse hlásil poplach. Vedel som, že to bude veľmi pekná ryba.
Čím viac som sa vzďaľoval od chráneného ostrova, o to intenzívnejšie silnel vietor, ktorý tvoril obrovské vlny. Kvapky dažďa som do svojej premrznutej tváre dostával skoro vodorovne, mal som pred sebou nesmierne ťažký súboj. Keď som sa dostal nad svojho súpera, tvrdo som sa oprel do prúta, no rybu som nedokázal zneistiť. Radšej som teda ustúpil od silového zdolávania, na konci vlasca som totiž cítil poriadnu hmotnosť.
Svoju pozíciu som sa snažil udržať so zapnutým motorom, no v búrlivom vetre to bolo poriadne ťažké. Zapol som si aj svoj sonar a zaseknutú rybu sa snažil udržať nad hlbšími miestami; obával som sa totiž, že neznámeho bojovníka stratím v zradnej bójke zošmyknutej na výklenok zlomu, poprípade dávno zabudnutej.
Nikdy nezabudnem na rybačku z roku 2002. Pri zdolaní prvého lepšieho gyékényeského kapra, mušle prichytené na bójku zošmyknutú na dno zlomu, prerezali môj hlavný vlasec. Odvtedy pri zdolávaní lepšej ryby mám sonar stále zapnutý a obchádzajúc zlomy sa svojho súpera snažím zdolávať na hlbších miestach.
Najtvrdší a najdrsnejší súboj v mojom živote
Vietor vyčíňal neuveriteľnou intenzitou, z ťažkých mrakov sa doslova lialo a teplota sa pohybovala v blízkosti bodu mrazu... Ako som už spomenul, svoju pozíciu som sa snažil udržať pomocou zapnutého motora, no vietor ma unášal v smere hotela.
Bolo to asi najťažšie a zároveň najdrsnejšie zdolávanie v mojom živote, no napriek tomu som si dokonale vychutnával každý jeden okamih tohto nezvyčajného súboja. Svoje okolie som vôbec nevnímal, sústredil som sa jedine na rybu, bojujúcu na konci náčinia. Vo svetle svojej čelovky, medzi vlnami, som zrazu zazrel obrysy statného kapra. Pekná ryba sa ešte niekoľkokrát ponorila, čln som sa pritom snažil navigovať tak, aby som v konečnej fáze zdolávania dokázal rameno podberáka podsunúť pod vysilenú rybu (podobratie úlovku v silnom vetre je mimoriadne ťažkou úlohou, nakoľko rybu, kvôli unášanému člnu nedokážeme pritiahnuť na požadovanú vzdialenosť, a práve preto musíme zaujať takú pozíciu, aby podoberanie prebehlo čo najhladšie). Horko-ťažko, ale statného šupináča som nakoniec predsa len dostal do podberáka. Keď som sa obzrel, nachádzal som sa už skoro pred protiľahlým brehom, vietor ma uniesol niekoľko sto metrov. )
Svoj podberák som rozobral, rybu nechal ponorenú vo vode a medzi obrovskými vlnami som sa vydal v smere opusteného táboriska. Na brehu nasledovalo rýchle váženie, nakoľko hmotnosť ryby – vychádzajúc z jej rozmerov – som odhadoval na 20 kg, no ručička váhy ukazovala „iba“ 18 kg... Na svojho kapra, zdolaného v najtvrdšom a najdrsnejšom súboji v mojom živote som bol napriek tomuto faktu nesmierne pyšný!
Vyčerpaný a zoslabnutý, no nesmierne šťastný
Nádhernú rybu som šetrne položil do kaprového vaku a následne sa opäť prezliekol, veď znovu som bol zmoknutý ako myš. Obliekol som si teda svoje posledné suché veci a premrznuté končatiny som sa snažil zohriať nad malým plynovým varičom.
Dážď do rána ustal, vedľa svojich háčikov som teda našil čerstvé nástrahy. Zostal som ešte jeden deň, no zdolal som už iba dvoch menších, asi 6 kg ťažkých kaprov. Na dôvažok v posledný večer som si pokazil aj žalúdok, v sobou ráno som potom svoje táborisko opúšťal úplne vyčerpaný a zoslabnutý, no zároveň aj nesmierne šťastný. Pred odchodom som sa ešte rozlúčil so svojím obľúbeným bagroviskom: Dovidenia, Gyékényes, určite sa stretneme aj o rok!
Svoju nezabudnuteľnú výpravu by som v krátkosti zhrnul asi takto: na brehu bagroviska som strávil 5 dní, počas ktorých som ulovil množstvo rýb, spomedzi nich štyri boli nad 10 kg a dve nad 15 kg. Nazdávam sa, že tento výsledok, na štrkovisku Gyékényes, aj v priebehu sezóny je naozaj úctyhodný, no a takto koncom novembra, priam fantastický! Považujem za veľmi dobré znamenie, že väčšina ulovených jedincov disponovala vynikajúcimi danosťami! Spomedzi kaprov nad 10 kg boli tri šupináče - tie boli v minulosti skôr raritou - moje úlovky sú teda skvelým dôkazom toho, že v tejto nádhernej vode sa vyvíja nová generácia kaprov. Avšak väčšinu mojich úlovkov - v rozmedzí od 6 do 10 kg - môžeme zadeliť medzi typické gyékényeské lysce (vysoký chrbát, veľké brucho), ktoré podľa mojej mienky veľmi rýchlo môžu dorásť do kapitálnych rozmerov.
Od svojich miestnych priateľov viem, že na veľkom jazere je z roka na rok ulovených čoraz viac kaprov nad 10 kg, čo je z hľadiska budúcnosti tejto vody nesmierne potešujúce. Dobre viem, že niekdajšie obry sa sem už nikdy nevrátia, myslím si však, že bagrovisko Gyékényes, už čoskoro opäť vychová nových gigantov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
