Koniec sezóny lovu pstruhov mňa a chalanov z redakcie prinútil navštíviť nádhernú priehradu na východe Slovenska - Palcmanskú Mašu, inak nazývanú aj Dedinky. Okrem perfektnej rybačky sme si sľubovali relax a množstvo rybárskych zážitkov.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Palcmanská Maša je najväčšou vodnou plochou v Slovenskom raji, a preto ponúka veľa možností lovu pstruhov, ostriežov ale aj jalcov. Táto priehrada sa nachádza neďaleko obce Dedinky, ktorá svojím prostredím a okolitou prírodou poskytuje možnosť nielen športového rybolovu, ale sú tu aj perfektné podmienky na oddych a turistiku.
Naša „výprava“ trvala presne tri dni. Prvý deň sme dorazili podvečer. Na našu smolu sa nám už nepodarilo zakúpiť povolenia na rybolov, a tak sme po obhliadnutí priehrady išli na chatu, kde sme boli ubytovaní a dopriali si trochu oddychu pred takým očakávaným prvým dňom rybačky.
Predzvesť kvalitnej rybačky
Na druhý deň zavčas ráno sme zbalili veci, naštartovali auto a vybrali sa k priehrade. Počasie bolo sychravé, čo po dlhých horúčavách prišlo vhod. Do kariet nám zahral aj tlak, ktorý stúpal a časom sa mal ustáliť. Stav vody v nádrži sa držal v ročnom priemere. Pán Fabian, ktorý predával povolenky, bol veľmi ústretový a príjemný človek, tak ako aj okolití rybári a to nás pozitívne naladilo, čo bola predzvesť kvalitnej rybačky.
Pripravili sme čln a konečne vyrazili na vodu. Ako prvú metódu lovu sme zvolili trolling. Ten bol efektívny pri presúvaní medzi loviskami. Na začiatok sme každý volili vobler, ale, samozrejme, každý s iným ponorom. Od miesta, kde sme zakúpili povolenia, sme sa takto presúvali až k malému ostrovčeku. Tu sme na chvíľu ukotvili a vyskúšali pohádzať z miesta. No úspech sa nie a nie dostaviť.
Rozhodli sme sa ísť vyskúšať šťastie na šíru vodu, nepriazeň počasia so silným vetrom nám však dala najavo, že to nie je dobrý nápad. A tak sme pokračovali v presune k miestam, ktoré rybári ľudovo nazvali „chobot“. Je to miesto, ktoré sa zužuje až k ústiu rieky Hnilec, a tak pripomína svojím tvarom sloní chobot. Týmto úsekom sa ťahá aj železničná trasa Červená skala – Margecany a tá pretína ústie v dvoch miestach železničnými mostmi.
Chvíľa, na ktorú som čakal
Asi po 20 minútach lovu som konečne ucítil prvý záber. Ten prišiel práve za prvým železničným mostom. Bola to chvíľa, na ktorú som čakal. Po vytrvalom boji plnom výskokov a otočiek som zdolal prvú rybu. Pri nohách sa nám trepotal pstruh dúhový dlhý cca 35 cm. V člne sme sa okamžite potešili, pretože prvá ryba hneď pozdvihne náladu. Po pár fotkách s prvým úlovkom sme pokračovali ďalej.
Presúvali sme sa rýchlosťou, ktorá najviac vyhovovala trollingu a to okolo 3 km/h. Približne po štvrťhodinke som mal znova záber. A keďže som používal vobler do hĺbky okolo 1,5 m, Paľo (šéfredaktor Slovenského RYBÁRA) trefne poznamenal, že „sú pri hladine“, a tak sme zvolili skoro všetci podobné voblery. Presunuli sme sa k druhému mostu, kde sme vyskúšali drop-shot ale aj twister a rôzne gumy. Tie nám však veľký úspech nepriniesli.
Hodina už pokročila a nastal čas obeda. Pri plavbe k miestnej reštaurácii sme sa znova zastavili pri ostrove, kde sme vyskúšali skoro všetky metódy lovu ako pri druhom moste. Pri vobleroch zostal len Robo, ktorý tak ako ja predtým nezostal bez záberu. Očividne vobler bola správna nástraha, ktorej pstruhy nedokázali odolať. Po chvíli sa zadarilo aj Paľovi, ktorému sa nádherný pstruh dúhový vypol vo vzduchu po výskoku.
Ústretoví domáci
Skúšali sme sa trochu presúvať a to nám prinášalo úspech. Vytiahli sme ešte pár pekných kusov. Nuž i pri perfektnej rybačke človek vyhladne, a tak sme v čase obeda pokračovali smerom k reštaurácii. Počas presunu sme znovu vyskúšali trolling. Svoju smolu stále nevedel prelomiť Milan (vedúci www.OKFish.sk). Po ceste nastala menšia nepríjemnosť a to zmotanie dvoch vlascov. Vtom na jeden z nich zabrala ryba a to na Milanov vobler. Ten bol trochu sklamaný, že mu zabrala rovno v motanici, ale po rýchlom uvoľnení vlascov vytiahol aj on prvú rybu.
Po dobrom obede sme skúšali všetko možné, ale už sa nám tak nedarilo. Bolo to možno zmenou počasia, pretože začalo poprchávať. A tak sme to namierili k ostrovčeku, kde bola neďaleko aj chovná stanica. Tu sme sa dali do reči s chalanmi z klietok. Boli veľmi ústretoví a ešte nám aj poradili. Patrí vám vďaka, chlapci. Po celkom úspešnom dni sme sa na brehu stretli s novým členom posádky s Martinom. Vzápätí sme sa vybrali do chaty, kde sme vymýšľali akú stratégiu zvolíme zajtra.
Pažravé jalce
Ďalší deň sme sa vybrali rovno naprieč chobotom, skoro až do ústia Hnilca. Ale už v trošku inej zostave. Miesto Milana, ktorý mal iné povinnosti, sme do partie pribrali Maťa, s ktorým som sa veľmi rád zoznámil. Pri presune sa nám znova osvedčil trolling a to najmä voblery značky Molix a Illex vo farbe pstruha potočného.
Všetky naše úlovky boli znova pstruhy dúhové v dĺžke okolo 35 – 40 cm. To ma trošku mrzelo, pretože som veľmi chcel, aby sa nám podarilo uloviť aj pstruha potočného. To sme si sľubovali pri ústí, keďže sa tu tieto pstruhy pomaly začali presúvať proti prúdu do rieky Hnilec. Počas presunu sme sa zastavili na obľúbených miestach chalanov z minuloročnej sezóny. Tu sa nám podarilo vyprovokovať pár pekných jalcov. Veľmi sa mi páčilo ako útočili po vobleroch hneď po dopade na vodu. Bez akéhokoľvek zaváhania jalce vyštartovali skoro zakaždým ako raketa. Bol to pekný pohľad, pretože slnko spoza mrakov osvetľovalo hladinu tak, že bolo dobre vidieť útoky jalcov na vobler.
Prvé potočáky
Cestou sme sa zastavili aj preloviť piliere okolo druhého železničného mosta, kde sme opäť použili metódu drop-shot. Pomocou nej sme chytili niekoľko ostriežov. Tie sa držali v najhlbšej vode. Po niekoľkých minútach sme sa rozhodli postupovať ďalej. Čím viac sme sa blížili k ústiu, voda postupne klesala a taktiež bolo vidieť prvé trávy. V trávach sme si sľubovali nejaký pekný úlovok, ale nakoniec sa nám to nesplnilo. Keďže sa hĺbka vody začala pohybovať okolo dvoch metrov, mohli sme prejsť na menšie hlavičky, a tak aj na menšie gumy. Začali sme skúšať rôzne nástrahy. Ja som proboval hnojové dážďovky od firmy Berkley, GulpAlive, čo na moje prekvapenie prinášalo úspech.
Spomedzi niekoľkých ostriežov sme začali ťahať prvé pstruhy potočné, čo ma veľmi nadchlo. Ukázalo sa, že zárukou úspechu ulovenia pstruha potočného sú mikronymfy na dvojgramových hlavičkách.
Nezabudnuteľný zážitok
V plytkej vode sme sa pohybovali s člnom len veľmi opatrne ponad nánosy blata. Niekedy bolo krásne vidieť útoky pstruhov po nymfe, čo bol nezabudnuteľný zážitok. Skúšali sme rôzne farby. Na moje prekvapenie brali pstruhy potočné aj na veľmi pestré farby ako červenú, zelenú ale aj ružovú. Po prelovení miesta nám zábery začali utíchať, a tak sme sa rozhodli to zabaliť a pristúpiť na plavbu späť. Cestou sme znovu použili trolling a to sa zasa oplatilo. Na rozlúčku sa nám ukázalo ešte pár pstruhov dúhových.
Ako mladší, a tak, pochopiteľne, aj menej skúsený rybár, som si na tejto našej rybárskej výprave prišiel naozaj na svoje. Naučil som sa novým technikám lovu, ako aj používať niektoré nástrahy, s ktorými som predtým nemal veľa skúseností. A čo ma teší najviac, túto rybačku sme si fakt užili. Zoznámil som sa s novými ľuďmi, od ktorých sa môžem ešte veľa učiť a pochytal som naozaj pekné kusy. Chalani, ďakujem, že ste mi umožnili sa zúčastniť takej kvalitnej rybačky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
