Možno otrepaný titulok, ale ono to tak niekedy naozaj je. Aj keď nie som stopercentným zástancom lovu veľkých kaprov na malé nástrahy, tentoraz som ani ja nemal iné východisko a musel som po nich siahnuť. Osobne tvrdím, že je to o hlave, čo sa týka použitia veľkosti nástrah, ale občas sa treba prispôsobiť daným okolnostiam.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
„Keď chceš chytať veľké ryby, musíš ísť tam kde sú“
Hm, táto veta, ktorú predo mnou vyslovil Vilo Kollega, je fakt výstižná, ja by som ju však trochu vylepšil a povedal by som: Ak chceš pravidelne chytať iba veľké ryby, musíš ísť tam kde je ich väčšie množstvo. Dôvod môjho doplnenia Vilovej myšlienky je jednoduchý. Aj v našich vodách, myslím tým zväzové vody, plávajú veľké kapry a aj kapry presahujúce hranicu 20 kg, ale dajme si ruku na srdce – koľko ich môže byť v priemere na jeden revír?
Keď prišla ponuka od Vila, aby som mu robil parťáka na výprave za kaprami v Slovinsku, túžbe chytiť si kapra cez dvadsať kíl bolo ťažké odolať a súhlasil som. Keď si prečítam túto poslednú vetu pripadám si trochu hlúpy, chcieť si chytiť za šesť dní len tak dvacku, fúúú... Aj keď človek vidí fotografie a číta správy od vody, nie je všetko zlato čo sa blyští a každú rybu si treba vydrieť, či je to doma, alebo za hranicami.
Deň navyše
Celkový čas lovu kaprov máme naplánovaný na šesť dní, ale ideme deň vopred, aby sme skúsili na tejto veľkej vode akou jazero Bled určite je, nejakým spôsobom lokalizovať kapry, a určiť si tak naše lovné miesto. Keď píšem, že lokalizovať kapry a určiť si miesto, tak mám na mysli pešiu prechádzku dookola, pretože autom sa tam k vode nedostanete nikde, sledovanie vody a diania v nej.
Aj keď má Vilo z predchádzajúcich výprav zmapované niektoré miesta čo sa týka rôznych hĺbok a ich vzdialeností od brehu, predsa len mám vo výbave pribalený prút s markerom; chceme totiž chytať aj na miestach kde ešte nelovil, a o ktorých nemá až také presné informácie. V jednej časti jazera sa nám darí spozorovať väčší pohyb rýb na hladine, sú to vyhadzujúce sa kapry. Na mieste, ktoré bolo jednou z alternatív nášho lovu, ostávame do večera a ryba sa tam momentálne zdržuje, takže je rozhodnuté, loviť začneme tu!
Ak budete čakať, že sa rozpíšem o stavaní bivakov a podobne, ste na omyle, prísne pravidlá zahrňujú zákaz bivakovania ako aj dobu lovu, ktorá je všade od svitania do 23. h a na niektorých miestach dokonca od svitania do zotmenia. A to doma hreším, že sa nechytá nonstop po celý rok. Každé ráno a každý večer, keď tlačím pred sebou „fúrik“ s vecami, cítim každú hlúposť, ktorú som si zobral navyše, zakaždým, keď prídeme k autu, niečo vyložím.
Teplo, teplo, teplo
Aj keď sa pomaly blížia Vianoce, je tu veľmi teplo a prvé dni doslova sedíme na brehu v trenírkach, aspoň, že sme ďalej od okolo chodiacich turistov. S obavami sledujeme ako voda nenormálne žije. Na toto ročné obdobie sa z vody dvíha enormné množstvo rôznych múch, a ryba má tak dosť prirodzenej potravy, nebude to ľahké. Nemáme veľké oči, zvlášť po našej predchádzajúcej prechádzke, keď sme sa od rybárov dozvedeli, že to vôbec nejde a chytených je len pár rýb na celej vode.
S kŕmením to nepreháňame, radšej menej ako by sme to na začiatku mali prepáliť. Je to vždy veľká dilema, ale vzhľadom na dané skutočnosti to bude asi dobré riešenie. Euro boilies Fishmix a klasická Broskyňa Chobotnica z radu Silver majú byť základným kameňom nášho úspechu. Z nástrah toho nemáme veľa, plavačky výraznej ovocnej arómy Ananás a Jahoda, HNV Hook boilies Broskyňa Chobotnica, L38 Classic aj Winter a malé Queen Pellet plávajúce aj potápavé príchute Broskyňa Chobotnica. Čím má človek pri vode viac nástrah, tým viac špekuluje čo tam našiť a pravda býva niekde úplne inde.
Ako prvý boduje Vilo a na ananásovú plavačku vyberá pekného pstruha. So zábermi to však nie je ružové, aj keď v priebehu troch dní zdolávame naozaj pekné ryby, je ich len pár a je evidentné, že ešte nie je ten správny čas, keď riadne futrujú, voda im dáva to, čo potrebujú.
Zmena miesta, ryba istá
Z troch dní na prvom mieste dostávame jeden deň od vody riadne zaucho v podobe občasných pípancov a jednej nepremenenej jazdy. Niečo treba zmeniť, ukazujú sa čoraz menšie kapry a kvôli tomu sme sem predsa neprišli. Rozhodujeme sa pre zmenu miesta a s nástrahami budeme musieť tiež niečo urobiť; mám na mysli veľkosť, lebo zábery prichádzali iba na malú plavačku Ananás a ja som urobil zábery na kombináciu HNV Broskyňa Chobotnica s plavačkou Jahoda. Ale aj toto mi už ryba ignorovala a občasné pípnutie dávalo tušiť, že niečo nie je v poriadku.
S premiestnením sa na druhé miesto nastáva aj zmena počasia a slnko vystriedali mračná a dážď. Predpokladáme, že toto počasie stlačí rybu ku dnu a spravíme viacej záberov. Na rad prichádzajú Queen pellet Broskyňa Chobotnica v kombinácii jedna plávajúca a druhá potápavá. Ja nechávam druhú udicu s malou zmenou, kde našívam polovicu HNV Broskyňa Chobotnica a polovicu plavačky Ananás. Ide o výrazné nástrahy, ktoré nie sú čisté mäsovky. Tie nám totižto v predchádzajúcich dňoch ryba ignorovala.
S kŕmením to znovu nepreháňame s tým rozdielom, že do vody ide väčšie percentuálne zastúpenie Euroboilies ako silverky. Vzhľadom na danú situáciu je to ideálne, pretože Euroboilies sa skôr rozpadne, zanechá na dne výraznú pachovú stopu. No a z drobných čiastočiek sa ryba nenažerie, iba sa viac zdrží na lovnom mieste a k našim malým nástrahám budú mať ryby väčšiu dôveru. Sám som zvedavý, ako to dopadne.
Tak predsa...
Hneď prvý deň na novom mieste bol ako zo sna. Záber prichádza na kombináciu dvoch polovíc potápavej a plávajúcej nástrahy. Opatrné zdolávanie a pri podoberaní sa Vilo usmieva, máš ho... Nechcem tomu veriť, všetko ukáže až váha. Mal pravdu, dvadsať kilogramovú hranicu som pokoril a všade omieľaný osobák som si v podobe nádherného lysca spravil. Som šťastný a veľmi sa teším.
Na rade je Vilo a vyťahuje tentoraz na naozaj malú Queenku ďalšie nádherné kapry. Druhý deň na novom mieste si meníme postavenie udíc: ja prechádzam na pravú stranu a Vilo na ľavú. Myslím si, že je to férové, robíme to tak od začiatku tejto výpravy a vysvetlenie je jednoduché. Za predpokladu, že väčšia ryba bude nabiehať z jednej strany po tej svojej ceste, mal by mať šancu chytiť ju aj druhý parťák, nie je na mieste niečo si dokazovať. Treba si navzájom dopriať radosť z úspechu.
A tá radosť naozaj prišla, na druhý deň Vilo zdoláva ešte väčšieho kapra ako ja. Queen peleta vyzerá až príliš malá vo veľkej kaprej tlame. Do konca nášho lovu zdoláme ešte pár krásnych kaprov, ale všetko už iba na peletky, všetko ostatné ryba ignoruje, alebo je veľmi nedôverčivá, čo sa znovu prejavuje krátkymi potiahnutiami. Jediná zmena, ktorú robíme, je skrátenie našich nadväzcov, čo aj pomohlo.
Možno ešte niekedy...
Je dobojované. Cestou domou bilancujeme a aj keď u Vila vládne nespokojnosť, ja som s dvanástimi zdolanými velikánmi spokojný a bodaj by nie. Podľa toho, čo nám v predposledný deň hovoril kontrolór povoleniek, dostali sme na podložku asi najviac rýb a veľa ľudí odišlo s nesplnenými túžbami. Čo na to povedať, čoraz viacej rybárov a s tým aj silnejúci tlak na vodu, množstvo krmiva a viac popichaných rýb urobia časom svoje. A takýchto dní, keď si človek bude musieť tú svoju vysnívanú rybu vydrieť, bude asi viacej. Bohužiaľ, naháňačka za fotografiami veľkých kaprov robí svoje. Mne osobne sa tam veľmi páčili, aj keď to nebolo najlacnejšie plus, prísne pravidlá lovu. Trochu to vyvážilo udržiavané prostredie a nádherná scenéria. Určite som sa musel vyrovnať s množstvom prechádzajúcich sa ľudí okolo nás, ale zvládol som to, je na čo pozerať keď to neberie. Smutné je len to, že aj u nás doma máme vody s nádhernými scenériami, ale počet kapitálnych rýb a smeti naokolo sú tvrdou realitou. Takže možno ešte niekedy...
Do skorého pípnutia a brutálnej jazdy, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
