Už sme na vode pár hodín. Posledný súboj s rybou sa práve skončil, a už je späť vo vode. Na chvíľu sa zarazím. Už ani presne neviem koľký deň som na vode. Každý deň ten istý režim. Opustiť prechodné bydlisko a vydať sa panovať na rieku. Pamäť vynecháva a počítadlo rýb v mojej hlave potrebuje nutne generálnu opravu. Veľa ľudí testerovi prácu závidí, ale nonstop preverovať rybársku výbavu dá poriadne zabrať.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
V žalúdku mi už vyhráva cigánsky orchester poslednú pesničku a ak sa hneď nenajem, zbalia nástroje a adios, smer Slovensko. Lístky na autobus majú už určite vo vreckách. Neostáva nám s Antim nič iné len narýchlo začať piknik v zadnej časti lode. Dokonca sa našla fľaša vínka, čo poteší aj na duši.
Okrem brutálneho smradu, ktorým sme od sumcov napáchli za niekoľko dní, nič neruší naše zúrivé jedenie pripravenej desiaty. Sumčí buket sa šíri loďou a niekedy už vážne uvažujem, či to oblečenie nehodím do pračky. Zatiaľ týmto kacírskym myšlienkam rázne odolávam. Tak isto Anti pri pohľade na zaslizenú podlahu člna konštatuje - po ďalšej rybe to zotrieme, že? Súhlasne prikyvujem a zároveň viem, že to bude ešte pekných pár rýb. Darmo, chlapi v džungli bez ženskej ruky.
Pár rýb ma už dnes vyčerpalo
Je ešte len tesne po obede, no počasie nám už stihlo ukázať viacero tvárí. Oskarove lúče občasne vyskakujú spoza zamračenej oblohy a nútia nás k pravidelnému prezliekaniu podľa jeho nálad. Raz je nám veľmi horúco, o chvíľu drkoceme zubami od chladného vetra.
Ja osobne som v koncoch, chuť do lovu je minimálna, lenže ako vždy je a to je hlavné. Pár rýb ma už dnes vyčerpalo. Pred ďalšou akciou si však na chvíľu zaľahnem na menej zapáchajúcu časť lode. Spánok prichádza takmer okamžite. Zhruba po pol hodinke ma Anti zobúdza: „Poďme na to, ty spachtoš!“ Vyzerám viac zničene ako predtým ako som si ľahol. Ryby ma totiž nenechávajú na pokoji ani v spánku.
Snívať o zdolávaní pri spánku na člne - to je už fanatizmus! Vyberáme sa teda naspäť na ten najlepší úsek, ktorý sme cestou videli. Karbónové meče v rukách a ide sa do boja. Ako „kapitán“ lode si však okamžite nariaďujem technickú pauzu a len tak sa kochám okolitou prírodou, užívam si deň. Z letargie ma vytrháva brutálna otočka za voblerom čo Anti pustil na cestu, ryba však nezabrala. Asi mu musím predviesť pár trikov.
Fyzicky som v koncoch
O pár metrov nižšie je vo vode padnutý strom, dokonalé zátišie. Môj očný zameriavač miesto označuje veľkým červeným X - zásah voblera do tohto bodu je priam nutný! Takže s pokojom Angličana tým smerom zo zelenej rampy odpaľujem červenú čiapočku (krycie meno aktuálne používaného vobleru). V duchu už rýchlo odčítavam 3-2-1 BÁC a je vo vode! Po dopade sa otáčam k Antimu s tým, že mne sa už ani veľmi nechce, že som unavený a... slová prerušuje delová rana, ktorá ma skoro vytrhla z člna.
Môj prvý dôstojník Anti si pod nosom niečo frfle, a ako nadriadený sa ho dychčiac pýtam, čo vlastne chce? Že vraj nie veľa, len aby ma už letný blesk pošteklil, lebo toto nie je možné! Na prvé nahodenie ryba, a to nie zlá! Cítim to sám, lebo prvý výpad smeruje hneď do hĺbky a otáča čln smerom na druhý breh... Zametá s nami ako ratrak s jemným prašanom.
Kým sa stihneme spamätať, lietame hore dole. Cítim však obrovský deficit, navijak s prútom vládze, no ten čo ich má v rukách, melie z posledného. Fyzicky som v koncoch. Nepomáha tomu ani vyrývanie Antiho, že či idem teraz na rýchlostný rekord? Veru keby ma tak stiahla do vody, určite držiac sa udice pokorím svetový rekord na 100 metrov voľným štýlom. Som rád, že žijem a držím tohto maniaka na druhom konci nejako na uzde. O krátku chvíľu mení taktiku a vyráža na hladinu... Vedľa jamy, z ktorej vyletel, je plytčina. Údery chvostom na hladine a na šnúru trhajú celým mojim telom, moja únava vrcholí; posledný nápad: klasika buď alebo!
Zaujímavý pohľad a parádny smrad
„Anti vieš čo, prešlo nejakých 5 minút... teraz to stopuj!“ Zbieram poslednú dávku síl, každú kvapku krvi pumpujem do svalov, aby som ustál tento boj ako víťaz. Cievku na Enorme zaťahujem na maximálnu možnú mieru a opieram sa do toho celou svojou silou. Mám pocit, že ani Schwarzenegger v živote nepoužil na pódiu toľko svalov ako ja teraz v boji s tou príšerou. Cítim, akoby som ťahal bielu veľrybu, brutálne fackovanie hladiny chvostom, výskoky do luftu, ale keďže behá v náramne plytkej vode, chvost mu vodu nechytá. Nech si užíva môj súper tieto krásne kotrmelce, aspoň sa po nich rýchlo unaví. Kolieska sú čoraz kratšie a akrobacia stráca na intenzite. Už ho vidíme pri člne, ďalšie 2 metre. Anti opäť nelení a vyrýva. Vraj keď som už tester, či mi nemá trochu narezať nožom tú napnutú šnúru, aby sa ukázalo, či je naozaj taká silná, ako všetci hovoria.
Záchvat smiechu si nemôžem dovoliť, a tak zapieram pred vlastnou bránicou. Trasú sa mi kolená! Ryba je medzitým pri člne, „srandičky“ prešli a ide sa na to. Krásna hlava sumca sa vynára z hladiny, Anti ho chytá, ale aj s menším výkrikom okamžite púšťa. Pozerám sa na neho s výčitkou: „Ty čo robíš? To nie je horúce železo ale tlama ryby, chyť ho!“
Spoločne ho chytáme ešte raz, a okamžite vidím, čoho sa Anti na prvýkrát zľakol. Sumec dávi biele ryby v hojnom množstve, naozaj nechutné. Chvíľu vyčkávame. Po vtiahnutí do člna zisťujeme, že si ten loptoš čosi aj tak odložil. Ešte po obede, čo skonzumoval, vykladá pod palubnú dosku raňajky. Tri kúsky „muletov“ nám vyložil priamo tam. Ten najväčší mal približne 35 cm. Zaujímavý pohľad a parádny smrad. To si väčšina asi nedokáže ani predstaviť. Nás už ani cez mesto nepustia, smrdíme horšie, ako fekálne auto.
Celý od slizu, bez síl a ledva žijem
S celkovou dĺžkou 215 cm to je naozaj pekná ryba. Rybárska výbava si opäť počínala na výbornú. Silu na normálne fotenie nemám, a tak si len ležérne ľahnem neďaleko sumčích zvratkov a fotíme. Tomuto sa hovorí mám v paži level 99. Skúšam sumca zdvíhať kvôli krajším fotkám, ale nohy nevládzu. Rybu púšťame späť. Bol to 10-ty sumec za dnešný deň, máme nový lodný rekord, aj keď tie ostatné boli o čosi menšie. Dušujem sa, že ja už nenahodím aj keď sa okolo člna budú vyhadzovať polonahé morské víly...
Som celý od slizu, bez síl a ledva žijem. Ešte meníme miesto, Anti premení pár nahodení na rybu, no ja už len ležím, driemem a sem-tam korigujem čln. Počas plavby späť sa míňame s prichádzajúcimi Nemcami. Asi aj oni cítia ten puch, čo sa šíri okolo našej lode ako hmly v okolí Avalonu. A tak sa rozprávame len na diaľku. Akurát dnes prišli, a chcú začať loviť. Dávame im pár užitočných rád, odporúčame miesta a prajeme šťastný lov. Nám už na dnes stačilo, ale sem sa ešte vrátime!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
