Splnil sa mi sen. Tak môžem začať článok, kde sa chcem podeliť s čitateľmi o zážitky na rybačke v Nórsku. Chytil som totiž veľkého halibuta – sen každého rybára, ktorý absolvuje dlhú cestu do stredného, alebo severného Nórska. Ale poďme pekne od začiatku.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Do Nórska pravidelne chodím preto, že každoročne chcem zažiť adrenalín vyplývajúci z neznáma morských hlbín. Po spustení nástrahy do hĺbky nikdy neviete čo a aké veľké sa „zakvačí“. Prvé dni pobytu robíte takzvaný prieskum, hlavne na neznámej lokalite. Zisťujete kde a aké ryby sa nachádzajú, v akej hĺbke, na čo majú „apetít“. Zrýchlená metóda prieskumu je, keď vám kolegovia už prv zoznámení s prostredím, odchádzajúci domov, poradia kde a ako na ne. No zažil som aj nepríjemný zážitok, keď na moju otázku kde sa vám podarilo chytiť nejakú peknú rybu, mi jeden Čech odpovedal: „No ve vode, vole.“ Medzi nami rybármi sú aj takí ľudia, tak ako to býva v bežnom živote.
Rybár má veľmi príjemný pocit, keď po prieskumných dňoch konečne „trafil na ne“ a potom si už iba užíva slasti rybačky, možno s malými obmenami v metódach lovu. Medzi slovenskými rybármi, ktorí neboli na morskej rybačke v Nórsku, často počujem názor: Veď je to tam jednoduché – hodíš do vody nástrahu, naskáče ti naraz päť rýb a o chvíľu máš plnú debnu. Nie je to pravda, len skreslený názor ďaleko od reality. Poznám mnoho slovenských a českých partií rybárov, ktorí prišli domov skoro s prázdnymi debnami. Buď ich na more nepustil vietor, alebo jednoducho „netrafili na ne“. Aj morská rybačka obsahuje veľa fígľov a zákonitostí a kto ich nepozná, alebo ignoruje, neuspeje.
Chytali sme pilkrovaním
Koncom júna tohto roku sa dalo dokopy 13 chlapov a letecky sme sa vybrali z Bratislavy na ďaleký sever Nórska, do okolia mestečka Troms. Cesta ubehla relatívne veľmi rýchlo, hoci sme leteli 2 hodiny Bratislava - Oslo a po prestupe ďalšie 2 hodiny Oslo - Troms. Na letisku nás už čakal mikrobus a o 1,5 hodiny už sme boli pri vode v stredisku Dyrsfjord. Po ubytovaní a prevzatí troch lodí, dlhých 8 metrov s kabínou, sme preskúmali okolie zálivu a konštatovali, že, bohužiaľ, medzi ostrovmi poriadnu rybu nechytíme.
Na druhý deň sme preto vyrazili na otvorené more vzdialené 2 hodiny cesty pri rýchlosti 12 km/hod. Predtým sme však museli zhodnotiť predpoveď počasia vďaka internetu, nakoľko vietor nad 7 m/s je už problematický. Jedna posádka zašla až na šelf, kde profil dna padá z 50 na 250 m, ale úspech neprišiel. Nakoniec sme ryby našli na rozhraní väčšieho ostrova a otvoreného mora v hĺbke len 35 – 50 m.
Chytali sme pilkrovaním. Rybársku palicu a vrchné oblečenie sme dostali v kempe, takže moja montáž bola nasledovná: multiplikátor so šnúrou PEN 0,25, obratlík, 1,5 m dlhý silonový nadväzec 0,70 s uviazanou paprikou a na konci švédsky pilker 400-600 g, podľa sily prúdu, alebo vetra. Pilkre sme si mohli taktiež vypožičať a v prípade straty na konci pobytu finančne vyrovnať.
Kvôli tomu som prešiel takúto diaľku
Prvé spustenia nástrah nemali úspech. Po pár minútach sme sa presunuli asi o 200 m a skúšali znova. Pokiaľ zo štyroch rybárov v člne nemal nikto záber, opäť sme sa presunuli. Nakoniec sme trafili miesto, kde som zahlásil prvý záber. Hneď na to Jozef ťahal tiež a potom sa to rozbehlo. Skoro každé spustenie pilkra prinieslo úspech. Chytali sa hlavne tresky obyčajné, len výnimočne treska čierna. Boli už dávno vytreté, tak nevyzerali vychudnuté. Veľkosť sa pohybovala od 70 do 90 cm, len občas okolo 1 m.
Keď sme už mali plnú debnu a začali dávať do druhej, Dušan hlási: „Mám niečo poriadne.“ Hneď som zavelil vytiahnuť zvyšné udice a nastal boj. Od začiatku sme boli presvedčení, že to bude halibut a nie malý. Dušan rýchlo povolil brzdu a v jeho očiach som zbadal šibalský, šťastný pohľad s dôvetkom - je tam. Celá posádka ho nabádala, aby len nespanikáril a trpezlivo meter po metri ho priťahoval. Ryba párkrát urobila krátky výpad, ale v podstate relatívne rýchlo ju dostal k lodi. Jozef ju hneď pichol pripravenou harpúnou a vtedy sa to začalo: pleskot mohutným chvostom, všetci ošpliechaní slanou vodou a ryba preč. Našťastie už harpúnovaná a ovenčená veľkou oranžovou bójou. Vzápätí som naštartoval loď, chytali sme bóju a tým pádom aj rybu, ktorá sa postupne unavila natoľko, že pokorne súhlasila s tým, aby ju štyria chlapi vytiahli cez palubu lode. Šťastný lovec vydrel z hrdla: „Kvôli tomu som prešiel takúto diaľku.“
Obdobie dlhého trápenia
Po úľave a krátkom oddychu som Jozefa poprosil o jeho špeciálnu nástrahu – roybait 27 cm, 500 g, farba sleď (roybait je veľká gumená nástraha s napichovacou olovenou hlavou s jedným, alebo viacerými trojhákmi, pozn. red.). Len čo som ju pustil do hĺbky 35 m, nastal náhly, tvrdý záber. Hneď som vedel, že to nie je zachytené dno, ale mohutná ryba. Posádka už automaticky vytiahla udice a zápas „kto z koho“ sa začal. Brzda nastavená akurát, aby som rybu priťahoval, ale aj aby sa v prípade výpadu neodtrhla.
Asi po pol hodine som ju už mal konečne pod loďou, ale stále v hĺbke dna. Vtom ryba urobila výpad a poďme ho. Keď už vytočila z 500 m cievky asi polovicu, bál som sa, aby nevytočila celú, preto som pritiahol brzdu na hraničnú možnosť. Buď odtrhne, alebo ju zastavím. Stalo sa to druhé. Až som si vydýchol.
Nastalo obdobie dlhého trápenia, než som ju po centimetríkoch dotiahol pod loď. Po trištvrte hodine ma už boleli ruky a rameno, preto ma vystriedal Dušan, ktorý už predtým vytiahol svoju životnú rybu. Po 15 minútach som ho striedal a dotiahol veľkú „placku“ až k lodi. Bol to halibut. Pre istotu dostal tiež harpúnu, ale už bol taký unavený, že „cirkusy“ nerobil. Strategická úloha bola dostať splietané lano so slučkou na chvost, čo sa po viacnásobných pokusoch podarilo, takže svitla nádej, že rybu cez palubu lode pretiahneme. Fotografovať a filmovať nebolo možné, lebo každá ruka bola potrebná.
Vraj slovenský rekord
Vďaka dobrej stabilite lode a trom záchytným bodom na rybe (lano na chvoste, harpúnový hrot a pevný gaf v papuli) sa štyrom chlapom s vypätím všetkých síl podarilo ju dostať do lode. Rybačku sme hneď ukončili a s pocitom víťazov vrátili sa o desiatej večer do kempu. Kolegovia z ostatných dvoch lodí už boli v prístave, tak nám pomohli dostať „prasiatka“ pred filetáreň.
Nastalo fotenie, popíjanie, oslava, lebo chytiť dva veľké halibuty v priebehu jedného výjazdu na more, to sa nedeje každý deň, ani rok. Vraj slovenský rekord. Fakty: prvá ryba 180 cm, hmotnosť 70 kg, lovec Dušan zo Šintavy. Druhá ryba 200 cm, hmotnosť 110 kg, lovec Vlado z Modry. Na ďalší deň kolegovia, posmelení našim úlovkom v tej istej lokalite, chytili halibuta s dĺžkou 150 cm a tretej partii sa veľký halibut vyviazal z trojháku. Minulý rok som na tomto mieste chytil halibuta – dorastenca: 115 cm, 22 kg. Túto lokalitu sme familiárne nazvali Halibutovo.
Až na počiatočné problémy s ubytovaním, účastníci rybačky boli veľmi spokojní a väčšina z nich Halibutovo určite ešte navštívi. Nie nadarmo sa medzi rybármi rozšíril slogan: pobyt v Nórsku sa nepočíta do normálneho života.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
