Na odporúčania Slovákov žijúcich v Thajsku opúšťame Bangkok a smerujeme k moru na polostrov Krabi. Cestujeme úplne na „blind“ a nemáme nič dohodnuté. Jediná naša podmienka bola more.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Na letisku sa rozhodujeme pre časť Nao nang. Je to prístavné letovisko s možnosťou vycestovať kamkoľvek na juh. V googli zisťujem, že pár kilometrov od nás tečie rieka Son. Hneď v ten deň to ideme skútrom preskúmať a popozerať okolie. Rieka vyzerá dobre, dokonca pod piliermi mosta som videl zaloviť dravca. O zajtrajšom ráne je už rozhodnuté.
Rieka Son
Už sa neviem dočkať rána, predstavy útokov hadohlavcov na moje popery sú úchvatné. Až budík na mobile ma preberá zo sna do reality. O 15 minút už zapínam do karabínky vobler. Prehadzujem všetko zaujímavé. Pri druhom pilieri niečo zaloví, rýchlo sťahujem nástrahu a už letí k pilieru; 8 cm popper niečo atakuje, ale je to malá ryba. Počas dvoch hodín tu strávených zisťujem, že tu lovia asi 3 snakeheady do 20 cm.
Pod mostom parkujú lode miestni rybári. Jeden ma prišiel pozrieť a biednou angličtinou vysvetľuje, že treba ísť chytať na súkromáky alebo na more. Celou riekou tu ťahajú siete a berú všetko. Nevie sa vynadívať na voblery, tak mu aspoň ukazujem ako pracujú vo vode.
Súkromáky
Večer googlim nejaký súkromák a som z toho úplne vedľa. Na juhu je niekoľko špičkových, ktoré navštevuje celý svet. Toto by som tu fakt nečakal. Kontaktujem správcu revíru a na mail mi prichádza rýchla odpoveď, najbližší voľný termín je tak o mesiac. Všetko bolo obsadené do 100 km. Veľmi ma to mrzelo, ale čo už.
Náplasťou sú nejaké výlety do okolia. Ten posledný na 7 najkrajších ostrovov nás dostal. Bola to nádhera aj keď sme to všetko absolvovali z lode, čo je tu hotová „masovka“. Na malebnej pláži sa vylodí 5-10 lodí po 50 ľudí, ale aj tak to stálo zato. Po návrate z výletu sa s manželkou vzájomne presviedčame, že by nebolo zle, keďže máme ešte 4 dni voľné, stráviť ich na Phi Phi, asi najkrajšom zo spomínaných siedmich ostrovov.
Phi Phi ostrovy
Ubytovávame sa v malej dedinke. Hneď po príchode stretáme rybára-kapitána, čo nesie ryby do svojej reštaurácie. Ešte sme sa ani nevybalili a už máme na druhý deň dohodnutú vybavenú (udice, nástrahy, navijaky) rybársku loď na more. Ráno hľadáme v prístave dohodnutú loď a okrem miestnych lodí tu nič nekotví. Namiesto kapitána prichádzajú dvaja 17-roční chlapci. Už som vedel, že je zle. Ešteže som mu vyplatil len 2000 bahtov z dohodnutých 4500.
Pýtam sa mladého kapitána kde má výbavu. Z vedra vyberie dve klbká 0,60 mm hrubého silónu. Ešteže mám všetko so sebou. Sumu za prenájom upravujeme na výšku vyplatenej zálohy a vyrážame. Všetky rybárske lode z Krabi chodia na trolling okolo týchto ostrovov, takže by tu ryby mali byť.
Máme dve udice a niekoľko voblerov. Kapitán síce na trolling nikdy nechytal, ale nemáme v úmysle si kaziť krásny deň. Cestou ku vzdialeným útesom vyhadzujeme voblery. Domorodci krútia hlavami a nepáči sa im, že musia ísť podľa našich pokynov. Asi 200 metrov od skál má Ami záber, skôr len úder do prúta, rybu vôbec necítila. V blízkosti skál má byť podľa miestnych dobré miesto na ryby, a tak zastavujú loď. Na pierka chytajú malé koralové rybky, ktoré porežú na kúsky a poslúžia ako nástraha. Za zmienku stojí olovo. V lodi mali len olovo – záťaž z potápačského opasku a jeden zodratý list z pílky na železo. Samozrejme, že nemali nič nachystané, a tak chudák plavčík pílil, pílil a neprepílil. Nám sa podarilo chytiť niekoľko malých rýb a plavčík ešte stále pílil, lebo jednu montáž odtrhli a nemali na čo chytať.
Barakuda
Vyzeralo to tak, že jediná šanca chytiť niečo väčšie bude ten trolling. Kapitán otáča loď a smerujeme do miest kde sme mali záber na vobler. Ja som zmenil farbu i hĺbku. Záber dostáva znova Ami ale s rovnakým výsledkom. Kontrolujeme nástrahu, ale všetko je OK. Vymieňame si udice a znova prechádzame zaujímavý úsek. Slnko pomaly zapadá, podľa miestnych je najlepší čas na záber. A majú pravdu. Dostávam ranu do prúta a sekám. Cievka hučí a kapitán je taký splašený z ohnutej udice, že nevie rýchlo ani vypnúť motor. Zdolávanie ide ťažko, buď je to riadna ryba, alebo seknutá cez bok.
Asi po 15 minútach sa na hladinu vyvalí barakuda okolo metra. Kapitánik skáče a kričí, „to ja som kapitán, veľká ryba na mojej lodi“. Má väčšiu radosť ako my dvaja. Po fotení nechce ani počuť o pustení ryby, a tak sa dohodujeme na grilovačke v reštike jeho brata. Celou cestou späť si vyspevuje a my sa len usmievame.
To sme ešte nevedeli, čo nás čaká v dedine. Po zakotvení zobral barakudu kapitánik a s veľkým krikom ukazoval úlovok. Prechádzame uličkou, ktorú lemujú obchodíky, reštiky a bary. Zbehla sa tam riadna kopa ľudí, už som čakal, že sa tam začne dražiť. A kapitánik stále išiel: „To ja som kapitán, to na mojej lodi sa chytila...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
