Minule som svoje ohliadnutie skončil účasťou na Majstrovstvách sveta v love pstruhov v Bulharsku. Obhájenie zlatých medailí tímu Slovenska a individuálny úspech Martina Forbaka bol vrcholom pstruhovej sezóny.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Je mi jasné, že bežný pstruhár má úplne iné míľniky, ktoré chce počas sezóny dosiahnuť, ale pre mňa to je už asi desať rokov méta, ktorá mi delí sezónu. Ak nedopadne dobre, tak mám chuť náramne premýšľať a skúšať nové veci a hľadať chyby hlavne v sebe. Lenže čo teraz, keď to dopadlo nad očakávania skvele?
Nudiť sa tento rok nebudem
Niekoľko dní som si musel dať pauzu a porovnať sa vnútorne s úspechom a premýšľať, čo teda budem vykonávať tento rok ďalej. Už som si skoro začal chystať prúty na kapry a feeder, ale našťastie sa mi zase vrátila prívlačová nálada. Prišli majstrovstvá Slovenska a razom som bol zase naladený na tú správnu cestu. Studené vody Popradu boli na začiatok júna ešte veľmi ťažké, takže opäť ten správny impulz pre ďalšiu prácu. Mal som hlavne šťastie, že mi došlo niekoľko nových prútov a nástrah na skúšanie. Bolo jasné, že nudiť sa tento rok už rozhodne nebudem a feeder zostane opäť nerozbalený.
Mal som tento rok v pláne ešte vyskúšať veľa vecí, ktoré bežne nerobím a s ohliadnutím času musím priznať, že všetko sa vlastne podarilo, tak ako malo. Týždeň po majstrovstvách som vyrazil s priateľmi do Švédska. Je fakt, že výprava bola vedená hlavne šťučím smerom, ale akonáhle sa pstruhár ocitne v takom rybárskom raji, akým Švédsko určite je, tak iba pri šťukách určite nezostane.
Boli sme v nádhernej lokalite pomerne vysoko vo Švédsku, kde medzi jazerami pretekala ohromná rieka. Bohužiaľ, bola ešte veľmi vysoká a lov v nej bol veľmi ťažký. Hoci som bol pripravený na veľa situácií, taktiež bolo na pstruhy ešte naozaj skoro. Voda bola vysoká, s čím sa asi viem vyrovnať. Žiaľ, bola ešte veľmi rašelinová, čo pstruhy ešte zrážalo k útlmu. Náš švédsky sprievodca nás to nechal vyskúšať, ale dobre vedel, že ešte to bude nejaký deň trvať, než ryby začnú byť aktívne.
Som možno trochu tvrdohlavý
Avšak bez záberov som nezostal. Takáto voda totiž nevadila ostriežom a jalcom. Takže nakoniec som si pomerne dobre zachytal na rieke ostrieže a jalce, ktoré občas doplnila aj šťučka, ktorá však väčšinou nástrahu odhryzla. Vďaka silnému prúdu som si mohol vyskúšať vedenie mnohých nástrah. U nás k tomu príliš príležitostí práve nie je. Prekvapilo ma, že nemusím všetko riešiť najťažšou jigovou hlavičkou, ktorú mám. Pri správnom nahadzovaní som bol schopný dostať nástrahu ku dnu aj s relatívne ľahkou nástrahou.
Venoval som tomu pomerne dosť času, ale oplatilo sa. Som možno trochu tvrdohlavý, ale keď dôjdem na miesto, kde skrátka tuším ryby, tak sa snažím nejakú uloviť za každú cenu a to bez skúšania jednoducho nejde. Ťažkú nástrahu, ktorú som dostal ku dnu hneď, ryby nechceli, lebo nemala ten správny pohyb. Takže som skúsil odľahčiť a nahadzovať nástrahu proti vode a dostať ju k rybám pod iným uhlom. Síce som ju nedokázal na mieste udržať dosť dlho, ale rybám sa zrejme páčilo načasované zastavenie nástrahy. Než ju stačil vytlačiť prúd ku hladine, tak prichádzali zábery. Toto načasovanie je otázkou cviku a skúšania. Často tak veľa ľudí prejde veľa miest, preskáče ich ťažkými nástrahami a záberov dostanú minimum.
Nakoniec sme s kolegami našli recept
Veľmi podobne som skúsil pracovať s potápavými voblermi. Najčastejšie som lovil na svojho obľúbeného Tricorolla, ale postupne som ho menil za vzplývavého Soul Shada, lebo aj s ním som sa dokázal dostať pomerne hlboko a zastaviť ho následne v správny okamih. Zábery v týchto miestach nie sú žiadnym oťukávaním, ale poriadnou „peckou“ do prúta, čo je na tej prívlači asi to najkrajšie.
S tým však súvisí opäť veľmi dobrá vyváženosť prúta a navijaka. Dobre nastavená brzda a správna akcia prúta robia cca 50 % úspechu, zvyšok je na vedenie nástrahy a rúk rybárov. Následne som si na pstruhy rovnako siahol. Síce za strašného obťažovania všadeprítomného hmyzu, ale som si pekne zachytal na miestnych jazerách. V krištáľovej a hlbokej vode to tiež úplne jednoduché nebolo, ale nakoniec sme s kolegami našli recept.
V tom čase prebiehalo práve liahnutie žubrienok, takže čierny, alebo tmavo hnedý smáčik alebo twister fungovali celkom spoľahlivo. Pstruhy brali hlavne úplne na dne, čo bolo tiež veľmi zaujímavé, pretože hĺbka bola okolo 6-8 m. Jeden deň, keď silno fúkalo, tak som zabodoval úplne opačne a lovil ryby tesne pod hladinou na malého Soul Shada. Takže aj vo Švédsku je každý deň úplne iný a človek musí vedieť včas zareagovať a nedržať sa včera perfektne fungujúcej taktiky.
Celé leto som lovil iba s voblermi
Po návrate domov som sa rozhodol venovať sa už len našim vodám a robiť to, čo mám najradšej. Pripravil som si niekoľko kombinácií prútov do všetkých možných situácií. Nakoniec som si najviac obľúbil Pepper 198 UL a Gunki Shigeki 190l. Tie ma prakticky sprevádzali na všetkých letných vychádzkach i pretekoch. Hoci som pôvodne chcel leto venovať hlavne lovu na gumičky všetkých typov, tak som nakoniec celé leto lovil iba s voblermi. Je fakt, že som si musel pripraviť dve škatuľky, lebo som sa pohyboval ako na pstruhových vodách, tak na mimopstruhových a možnosti osadenia háčikmi sú rozdielne. Na Slovensku to je všade rovnaké, takže som si vlastne pripravil hlavne českú škatuľku (česká legislatíva dovoľuje použiť maximálne tri háčiky – jedno-, dvoj-, alebo trojháčikové pri love na mimopstruhových vodách a najviac 1 háčika – jedno-, dvoj-, alebo trojháčika pri love na pstruhových vodách, pozn. red.)
Najprv som sa viac venoval pepperu, ktorý mi prišiel o niečo jemnejší a predpokladal som, že pôjdem na vlne hlavne menších voblerov typu Tiny Fry, ale nakoniec som počas vychádzok zistil, že nemá problém ani s klasickými Tiny 5 cm a Tricorolly. Tento prút trochu klame telom. Je to jednodiel s možnosťou oddelenia len rukoväte a má vlepenú špičku. Takže každý by čakal prút, ktorý bude naozaj len na to najjemnejšie chytanie a lov menších rýb. Lenže je to trochu inak.
Toto som pôvodne neočakával
Prút je veľmi jemný a citlivý, ale napriek tomu disponuje slušnou silou v chrbtici. Týmto som sa prestál báť, že by som mal prichádzať o väčšie rybky. Pstruhy okolo 35-40 cm boli pre neho úplne jednoduchou záležitosťou. Čo som pôvodne neočakával. Takže som sa prestal obávať o jeho limity a chytal s ním úplne bežne. Vlepená špička však trochu nútila k inému štýlu nahadzovania. Viac som uplatňoval švihové nahadzovanie. Veľmi spoľahlivo som nástrahy presne umiestňoval pod konáre a za prekážky.
Skúsenosti zo Švédska sa teda hodili aj u nás. Hoci leto bolo suché a vody v riekach málo, tak na princípe lovu to nič nemenilo. Správne nahodenie nástrahy umožňuje naplavenie do požadovaných miest v žiaducej hĺbke. Následné uvedenie do pohybu je s pepperom úplnou radosťou. Rozmýšľam, koľko rýb mi vlastne za celú dobu spadlo? Zhodou nešťastných náhod som prišiel o životného pstruha, ale naňho by som musel mať naozaj iné vybavenie.
Pri prehadzovaní jednej veľkej tône mi na bieleho Tricorolla zabral menší pstruh okolo 25 cm. Pri zdolávaní sa aj s ním zavrela voda. Myslel som, že to je šťuka, ale následné tri výskoky ma presvedčili, že veľké pstruhy ešte sú. Bohužiaľ, jeho hmotnosť a sila bola nad možnosti celej sústavy. Háčiky mi pri poslednom výpade jednoducho narovnal a zmizol. A to je snáď naozaj jediná ryba, ktorá mi spadla a stála za povšimnutie.
Nepoškvrnené Gunki Shigeki
V auguste som odložil Illex a na rýchlovku k vode vzal nepoškvrnené Gunki Shigeki. Chvíľku doma zaháľal a stále som nemal asi tú správnu chuť ho vziať k vode. Hneď po prvých hodoch som si musel zanadávať sám na seba. Lebo taký skvost bola strašná chyba nechať zaháľať doma. Okamžite som pochopil, že mám v rukách jeden z najlepších prútov, ktoré sa mi do rúk dostali. Opäť variant 1 + 1 s veľmi štýlovou rukoväťou. Veľmi ľahký a pritom neskutočne vyvážený blank mi otvoril oči. Už som si myslel, že ma nemôže nič prekvapiť, ale toto som naozaj nečakal. Prút má veľmi citlivú špičku, ale vďaka svojej sile v chrbtici neskutočne nahadzuje. Zrazu som predĺžil hody o niekoľko metrov a o presnosti ani nehovorím. Osvedčený tohtoročný spôsob vedenia voblerov som trochu zdokonalil v pohybe po vode dole. Pstruhy už asi boli otrávené čakaním na zastavenie nástrahy. Zrazu sa im začalo chcieť za nástrahami splavovať s prúdom. Na tento účel som vyladil chod voblerov rovnakej značky. Gunki Gamera sa stal skoro neprekonateľným. Pstruhom chutil prakticky vo všetkých farbách. Určite to nebolo nedostatkom prirodzenej potravy. Skrátka sa vo vode zase objavilo niečo iné.
Jedna z mála riek, kde sa vytiera dúhak
Augustové lovy pstruhov som si spestril v Chorvátsku. Bol som pozvaný kamarátom z reprezentácie v love pstruhov Mijom Borasom. Pôvodne sme mali vyraziť na rieku Cetina, ale tá bola neskutočne zdvihnutá, takže lov by bol asi o ničom. Zamierili sme teda spolu s Mijom na menšiu riečku kúsok od Splitu. Tvrdil mi, že tu je veľa veľkých rýb, ale príliš som mu neveril. Dokonca je to jedna z mála riek, kde sa vytiera dúhak. Nikto ho sem nenasadzuje.
Prvá ryba bol malý dúhačik. Neveril som, že tu budú väčšie kúsky. Avšak opak bol pravdou. Malá riečka bola rýchlejšia ako akákoľvek rieka u nás a neskutočne ľadová. Prúdne partie striedali menšie tône. Hĺbka však veľmi klamala. Do jednej z prvých tôní som nahodil vobler. Voda bola taká čistá, že som videl snáď všade. Ale asi zle. Lebo odniekiaľ sa vylúpol asi polmetrový dúhak a tromi výskoky sa ihneď uvoľnil. Mijo sa smial, až sa za brucho chytal.
Keď som na nasledujúcich tôňach prišiel o ďalšie tri ryby nad pol metra, tak som si musel sadnúť a trochu sa z toho spamätať. V tôňach bolo vždy niekoľko veľkých balvanov a pstruhy mali veľmi dobré úkryty. Atak ryby bol vždy neobyčajne prudký a následný boj som nemal možnosť prirovnať k iným situáciám. Vymenil som vlasec za silnejší a nastavil lepšie celú sústavu a pustil sa do lovu. Zrazu to išlo, ryby prestali padať. Nie teda všetky. Ryby okolo pol metra som stratil asi ďalšie štyri, proste som ich v tom prúde nezastavil. Darilo sa aspoň zdolať ryby okolo 35-40 cm.
Skvelá rybačka, skvelá skúsenosť
Miestne pstruhy sú v neskutočnej kondícii, žiadne granuláky. Krásne som si to užil. Prišiel som na to, čo im chutí a ako s nimi z vody. Budúci rok si beriem o triedu silnejšie prúty. Následne sme spolu vyrazili ešte na rieku Krku. Dokonca som sa znova dostal do miest, kde boli kedysi majstrovstvá, takže v hlave sa mi preháňalo plno spomienok.
Avšak Krka v Knine je úplne niečo iné. Je podstatne širšia, plná vodných tráv a bieleho štrku. Áno a je neskutočne ľadová. Brodenie bolo ako cesta ľadovým poľom. Avšak aj tu sa mi podarilo nájsť rýchlo cestu k úspechu. Lovil som pstruhy s najťažšími Tricorolly a Squad Minnow HW, iné nástrahy nebolo možné v tom prúde dostať dole a udržať ich na mieste. Bola to skvelá rybačka, skvelá skúsenosť. Takéto rieky mi u nás veľmi chýbajú. Určite to nabudúce pôjdem skúsiť znovu.
Takže záverom musím povedať, že už dlho som nemal takú pestrú a úspešnú sezónu. Síce ma to brodenie v ľadovej vode záverom trochu dostalo, ale čo by rybár neurobil pre svoj koníček. Už teraz sa teším na budúci rok, ktorý určite dodá nové výzvy. Mám teraz celú zimu na prípravy a snáď nenechám nič náhode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
