Rybolov patril odjakživa k neoddeliteľnej súčasti života obyvateľstva. Územie dnešnej Slovenskej republiky nie je žiadnou výnimkou. Vodné toky aj stojaté vody poskytovali zdroj obživy pre obyvateľov. V čase nadchádzajúcich vianočných sviatkov nebude vo väčšine domácnosti chýbať na stole vianočná ryba, tradičný kapor. Je však naozaj kapor taký tradičný vianočný kapor?
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Ryba ako vianočný pokrm existuje od pradávna, v horských oblastiach však v minulosti kapor ako tradičný vianočný pokrm neexistoval. Napríklad na Orave sa v minulosti organizovali „pohony“ na ryby. Každá dedina mala svoj revír, v cudzom chotári sa loviť nesmelo. Od Kraľovian nahor sa mohli chytať ryby iba v medziach toho-ktorého chotára, prekročiť hranice chotára sa považovalo ako odkosenie zo susedovej lúky. Takéto pohony povoľovala vtedajšia vrchnosť, ktorá z nich, samozrejme, tiež mala úžitok. Z úlovkov prevažovali lososovité ryby, najmä hlavátky a pstruhy. V chladných vodách Oravy nebol (a ani dnes nie je) kapor obvyklou rybou.
Dunaj a jeho tajomstvá
Dnes sa pozrieme v skratke na rybolov na Dunaji. Slovenský úsek Dunaja bol odjakživa rybárskym rajom pre obyvateľstvo žijúce na jeho brehoch. O tom svedčia, okrem iného, nielen názvy niektorých obcí, ale aj v samotnom hlavnom meste možno nájsť dostatok spomienok na rybársku minulosť spojenú s rybolovom na Dunaji. Málokto dnes vie, že súčasná Dunajská ulica v Bratislave (po prešporácky „Dunautczafúja“ resp. „Donaugasse“) je pomenovaná po niekdajšom dunajskom ramene, ktoré v stredoveku existovalo na mieste tejto ulice.
Takisto Rybné námestie vedľa dnešného Nového mosta v Bratislave bolo v minulosti miestom rybného trhu (a takisto tu stála jedna z brán mestského opevnenia, ktorá niesla označenie Rybárska brána, a to práve z dôvodu jej bezprostrednej blízkosti Dunaja a práve tadiaľto prinášali vtedajší rybári svoje úlovky na predaj mešťanom). Rybári boli v dávnej minulosti organizovaní v cechoch. Rybársky cech v Bratislave existoval už v 15. storočí – budova bývalého rybárskeho cechu stojí na brehu Dunaja dodnes a je v nej reštaurácia. Rybárske cechy malo takmer každé mesto na brehu Dunaja, združovali sa v nich rybári, ktorí mali právo rybolovu ako mešťania. Poddaní rybári, ktorí patrili kláštorom a pánom, cechy nemohli vytvárať a všetky ulovené ryby museli odovzdávať vtedajšej vrchnosti.
Rybárstvo nebolo v minulosti športom
Rybolov na Dunaji bol v minulosti z dnešného pohľadu „priemyselným“ rybolovom, slúžil na obživu obyvateľstva a pre rybárov, ktorí sa mu venovali bol, samozrejme, zdrojom príjmov. Nie je možné porovnávať dnešné moderné trendy rybolovu s rybolovom, ktorý sa praktizoval v minulosti.
Je potrebné mať tiež na pamäti, že rybárstvo nebolo v minulosti športom resp. koníčkom, ale zdrojom obživy. Preto nemožno pozerať na vtedajší lov rýb ako na niečo neetické či zavrhnutiahodné. Práve naopak, osobne vnímam takýchto historických rybárov za skutočných majstrov svojho remesla, ktorí žili s riekou 365 dní v roku, poznali jej najtajnejšie zákutia, zvyky rýb a najmä vedeli ryby uloviť. Keď si predstavím, že by mal taký starý dunajský rybár povedzme z 18. storočia možnosť pozrieť si dnešnú ponuku nástrah a návnad z ktoréhokoľvek rybárskeho obchodu, asi by len neveriacky pokrútil hlavou nad týmito panskými huncútstvami a pobral by sa späť nahodiť si svoj čereň alebo sieť.
V Dunaji bežne plávali vyzy veľké a jesetery
Iste, z pohľadu moderného rybára sa spôsoby rybolovu, ktoré sa na Dunaji v minulosti praktizovali zdajú ako drastické a vo svetle dnešnej legislatívy protizákonné. Lov do vrší, používanie kolov alebo obrovských ťažných sietí je z dnešného pohľadu neprípustné. Rovnako tak si však nevieme dnes predstaviť, že v Dunaji – aj v jeho bratislavskom úseku – bežne plávali vyzy veľké a jesetery, ktoré títo profesionáli lovili a následne predávali.
Jedna legenda hovorí, že sa kedysi obrovská vyza dostala do mlyna na brehu Moravy na dnešnom slovensko-českom pohraničí a zablokovala ho. Legenda je jedna vec ale faktom zostáva, že posledná zdokumentovaná vyza veľká bola ulovená do záťahovej siete pri Paksi v Maďarsku v roku 1957 a vážila 135 kilogramov. Bežne však vyzy v Dunaji podľa dobových dokumentov dosahovali omnoho väčšie rozmery, ostatne jeden preparát je možné vidieť aj v dnešnom Slovenskom národnom múzeu.
Vyzy sa často lovili v Dunaji pomocou takzvaných lovných plotov. V miestach kde bolo riečisko rozdelené ostrovmi na dve alebo viac ramien, prehradili rybári rameno brvnami, ktoré zatĺkli do dna vo dvoch radoch, čím rameno celkom uzavreli. V spodnom plote pritom nechali bránu, ktorou prešli ryby do ohrady. Po uzavretí tejto brány sa ryby vylovovali osťami (obdoba dnešného vylovovacieho háku) a veľmi silným sieťami s veľkými okami. Podľa dobových záznamov existovali takéto ploty pri Hornom Mýte, Topoľníkoch, Kravanoch a Kolárove. Dobové pramene napríklad uvádzajú, že v roku 1617 bolo potrebných na opravu poškodeného vyzového plota pri Topoľníkoch približne 500 borovicových brvien. Materiál na opravu museli zabezpečovať v celom rozsahu poddaní.
Hovorím o časoch hneď po II. svetovej vojne a nie o stredoveku
Podľa dobových záznamov boli údajne hlavné neresiská vyzy veľkej a jej tzv. jesennej rasy práve v úseku žitnoostrovského Dunaja. Ťah vyzy sa definitívne zastavil postavením priehrady Železné vráta v Rumunsku. Ešte v časoch po druhej svetovej vojne existoval v samotnej Bratislave rybársky trh na dnešnom námestí Slovenského národného povstania (vtedy Stalinovo námestie), na ktorom bolo takmer denne možné kúpiť čerstvo uloveného dunajského jesetera (a, samozrejme, ďalšie druhy rýb).
Ryby sa takisto predávali v Starej tržnici na tom istom námestí, zároveň sa v tejto tržnici predával ľad, pretože v časoch, keď neexistovali chladničky ako ich poznáme dnes, sa potraviny uchovávali v akejsi obdobe dnešných „termoboxov“, do ktorých sa dopĺňal ľad, ktorý sa kupoval práve v tejto tržnici vo forme blokov alebo drte. Podotýkam, že tu hovorím o časoch hneď po druhej svetovej vojne a nie o stredoveku.
Pre Bratislavu a slovenský úsek Dunaja boli tiež typické rybárske domčeky na brehu Dunaja, ktoré sa ľudovo nazývali grániky. Dnes už úplne vymizli, posledný originálny gránik stál na mieste dnešného Nového mosta a zmizol pri jeho výstavbe. Grániky je dnes ešte stále možné vidieť na rieke Morava ale len na jej rakúskom brehu. Grániky boli v minulosti príbytkom dunajských rybárov, ich neoddeliteľnou súčasťou bol veľký čereň na systéme akéhosi žeriavu, ktorý sa používal na lov rýb (pochopiteľne, na dnešný povolený maximálny rozmer čereňa 1x1 meter treba zabudnúť).
V ďalšom pokračovaní sa pozrieme na históriu našej kráľovnej – hlavátky podunajskej.
Pri spracovaní článku boli, okrem osobných názorov autora, použité informácie z nasledovných zdrojov: Stála expozícia Mestského múzea v Bratislave, Anton Kirka – O rybárstve na území Slovenska, Zdenek Šimek – Ryby zblízka.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
