Každý rok sa vydávame za kaprami do Maďarska a snažíme si vyberať stále iné jazerá alebo priehrady. Inak to nebolo ani tento rok a voľba padla práve na Palotás. Termín sme si vybrali na tretí augustový týždeň, keď sa už pomaly začínajú teploty pohybovať medzi 20 až 30 stupňami a nie sú extrémne horúčavy.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Postupne sme začali zháňať informácie, keďže to bola naša prvá výprava na túto vodu. Veľa vecí sme sa dozvedeli z fóra Slovenského RYBÁRA. Kde toho je fakt dosť napísané a taktiež aj od priateľov, ktorí na tejto vode už chytali. Čas ubehol ako voda. Ani sme sa nenazdali a už tu bol deň D.
Budík zvoní o tretej ráno a nám už len ostáva pobaliť zopár drobností a čaká nás cesta dlhá takmer 300 km. Po únavnej tri a pol hodinovej ceste sme konečne dorazili. Počasie nám praje a slniečko začína vykúkať.
Výber miesta
Nejakú predstavu o tom, kde chceme loviť, sme mali, ale trocha sa aj spoliehame na radu od Tibi Bácsiho, ktorý to tu má na starosti. Po príchode nás však posielajú za Zsoltim, keďže je Slovák a pozná túto vodu lepšie ako poniektorí domáci. Vieme o koho ide, tak neváhame a trielime za ním. Po predstavení ho zahŕňame množstvom otázok, na ktoré nám s radosťou odpovedá.
Poradil nám množstvo užitočných vecí, za ktoré sme mu vďační. Nakoniec sa rozhodujeme ostať tam, kde lovil Zsolti. Hĺbka vody sa tu pohybuje od 2,6 do 3 metrov. Prekážka vo vode nebola žiadna taká, na ktorú by sme museli dávať pozor. Pred nami sa nachádzala len voda plná výziev, ktoré sme prišli prekonávať.
Perfektný začiatok
Ako býva zvykom ak sa stretnú rybári tak dokážu sa o rybách baviť aj niekoľko hodín. U nás to nebola výnimka a keďže sme sa cítili dobre tak prvá vyvážka prišla na rad až o ôsmej večer. Pokiaľ sme vyviezli všetky štyri prúty, tak prešla ďalšia hodinka. Z cesty sme boli takí unavení, že hneď sme zaľahli. No záber na seba nenechal dlho čakať, a tak 2 hodiny po vyvezení otec zdoláva prvú rybu. Je to amur, ktorého hmotnosť sa zastavila na 9,50 kg. Zo dve fotky a šup rybu späť do vody.
Ďalší záber prichádza až nadránom od menšieho kapríka, ktorého hneď púšťame. O deviatej prevážame všetky udice a prikrmujeme väčším množstvom boilies. A oplatilo sa! Otec dostáva pol hodinu nato záber na ľavý prút. Po náročnom súboji sa nám darí na podložku dostať krásneho, zdravého 102 cm dlhého šupináča, ktorému sme navážili rovných 16 kg. Len čo sme sa stihli naobedovať, hneď sa ozýva zvuk príposluchu a opäť záber na otcov ľavý prút. Tentoraz chytá pekného lysca s hmotnosťou 12 kg.
Ani sme sa nenazdali a zo stoličiek nás dvíha zvuk signalizátora, no tentoraz to je otcova pravá udica. Už po pridvihnutí udice mi otec vraví, že ide o krajšiu rybu, ktorá vôbec nerobí prudké výpady. Po takmer 30-minútovom boji sa nám darí podobrať krásneho vysokého lysca. Jeho hmotnosť presahuje 18 kg. Sme nesmierne šťastní a do večera chytáme ďalšie dva kapry do 10 kg. Za uplynulých 24 hodín sme chytili sedem rýb. No radšej sme si nič nenahovárali, pretože sme vedeli, že Palotás vie byť aj krutý, čo sa nám aj neskôr potvrdilo.
Veľké prekvapenie
Nasledujúci deň sa nič zaujímavé nedeje. Darí sa nám chytiť zopár menších kaprov. Blíži sa noc, ktorá so sebou prináša dážď. Počas tejto noci chytáme jedného kapríka do 5 kg. A jedného 100 cm sumca. S ocom len dúfame, aby sa ich nám na naše kŕmne miesto nenasťahovalo viac, pretože by zožrali všetko, čo by tam padlo. A to by znamenalo koniec nášho lovného miesta. No do rána sme už záber nevyprodukovali, a tak máme aspoň trochu istotu, že sa tam „nenasáčkovali“ sumce. Ja som mal na konte zatiaľ len menšie kapry, a tak som už musel niečo vymyslieť.
Rozmýšľal som medzi viacerými variantmi, no s ocom sme sa zhodli na jednej. Rozhodol som sa nástrahu zmeniť na pravom prúte a ľavému ešte dať šancu. Ale je problém udice previezť, pretože od rána fúka silný vietor a vytvárajú sa veľké vlny. K obedu sa to troška začína upokojovať, tak sme neváhali a rýchle poprevážali. Len čo sme to stihli, znova sa rozfúkalo.
Po krátkom čase nás dostáva do pozoru jemné pípnutie. Na príposluchu sa rozsvecuje zelená farba, je to môj pravý prút, no najprv si myslíme, že to bol vietor. O malú chvíľku opäť píp, tak si obliekam prsačky a idem k prútu. Swinger sa pomaličky začína dvíhať a spolu s ním aj môj adrenalín. Cievka sa roztáča a ja pridvihujem prút. Cítim rybu, ale hovorím otcovi, že je to zasa nejaký kapor do 10 kg. Po pár otáčkach a pritiahnutí sa kapor hneď vybral smerom k bójke, ktorú sme mali neďaleko.
Vravím, že asi pôjde o trocha väčšiu rybu, pretože si hneď našiel prekážku. Bójku našťastie zvalil a následne sa vyberá opačným smerom. Oco si medzitým obúva čižmy a vchádza do vody s podberákom. Po pritiahnutí bližšie k brehu nerobí žiadne prudké výpady, a tak hneď pri prvej možnosti sa ho ocovi darí podobrať. Pýtam sa oca či má aspoň 15 kg a on na mňa kričí, že je to 20+. Spočiatku som neveril. No ako ho pridvihol tak vidím, že je to fakt veľká ryba. Od radosti kričím na priateľku, aby sa prišla pozrieť, pretože práve oddychovala v bivaku.
Rybu ukladáme na podložku a ja si až potom uvedomujem, čo za monštrum som práve chytil. Je to krásny šupináč s obrovskou plutvou a ešte väčším bruchom. Pri vážení sa váha zastavuje na neuveriteľných 23,32 kg. Robíme zopár fotiek na pamiatku a s úsmevom od ucha k uchu púšťam rybu späť. Je to môj doposiaľ najväčší chytený kapor, z ktorého mám nesmiernu radosť.
Najkrajšia rozlúčka
Po tomto kaprovi sme si mysleli, že máme vyhraté a krásne si zachytáme. No opak bol pravdou. Nasledujúcich 76 hodín sa ocovi nepodaril urobiť ani jeden záber. Mne s priateľkou, s ktorou som mal dohodu, že každý druhý záber na zelený prút je jej sa podarilo zdolať zopár menších kaprov do 10 kg. Takto nám Palotás ukázal kto je tu doma, a že vie byť rovnako krutý ako aj srdečný. Nič iné nám nezostávalo ako trocha pritvrdiť. Na posledný deň sme si prichystali partikel, ktorý pozostával z trocha kukurice a poriadnej dávky repky a pšenice.
Partiklom sme nešetrili, a tak sme s ním poriadne rozkŕmili všetky naše bójky, a taktiež sme pridali boilies. Prvé zábery na seba nenechali dlho čakať. Prv to bolo od menších kapríkov, no postupne sa to stupňovalo. Ocovi sa podaril ešte jeden pekný kaprík s hmotnosťou necelých 15 kg. Posledný deň sme mali za sebou. Ostávalo nám ešte zopár hodiniek, pretože nás na našom mieste striedali chlapi z východného Slovenska.
Aj Erička zabodovala
Na rad prišlo už aj balenie, ktoré nám ešte znepríjemňuje silný vietor. S priateľkou Eričkou sa púšťame do vypratávania bivaku, pri ktorom mi celý čas opakuje, že ona nechytila veľkú rybu a my s ocom áno. Vtom prichádza záber a ako inak, je to môj zelený prút. Keďže som bol rýchlejší, tak som pribehol k udici ako prvý. Už pri prvom kontakte cítim, že pôjde o krajšiu rybu. Erička rýchle pribieha a ja jej podávam prút.
Fúka silný vietor a ryba jej taktiež nič nedaruje zadarmo. Je veľmi silná a robí neskutočné výpady. Po 15 minútach sa ju darí dostať bližšie ku brehu, no vtom sa obmotáva okolo ocových dvoch udíc. Našťastie šokový silón je už na navijaku, a tak nehrozí pretrhnutie. No boj stále pokračuje a trvá ďalších 15 minút. Keď je už ryba dostatočne unavená, pri každej vlne ju nadvihuje na hladinu. Vidíme, že ide o krajšiu rybu, tak nechceme riskovať stratu. Obliekam si prsačky a idem do vody po ňu.
Vlny sú veľké a ryba je ešte pomerne ďaleko. Vchádzam do vody pokiaľ to ide a rybu podoberám. Už pri prvom pohľade vidím, že ide o rybu, ktorá je taktiež nad 20 kg. S obrovskou radosťou utekám von z vody a rybu kladiem na podložku. Ešte väčšiu radosť ako my s ocom má Erička, ktorá chytila svoju rybu snov, o ktorej toľko hovorila pri balení. Bol to viac ako jeden meter dlhý šupináč vážiaci 22,90 kg. Z tejto výpravy to bola naša posledná ryba, ktorá sa prišla s nami rozlúčiť a zapriala nám šťastnú cestu domov.
Rybačka a čas strávený pri vode je krásny. A momenty, ktoré pri nej zažijete, sa vám zapíšu do pamäte na dlhý čas.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
