Voblery sú v porovnaní s gumami úplne odlišné nástrahy. A to ako po konštrukčnej stránke materiálu, tak z hľadiska ich použitia. Ako by sme chceli porovnať hrušky s jablkami. A predsa to nie je také jednoznačné.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Čím dlhšie s oboma typmi nástrah zubáče lovím, tým viac zisťujem, že niektoré zákonitosti ich používania pre lov ostnatých rytierov sú totožné. Zvlášť, ak sa oslobodíme od otázky „z čoho sú vyrobené“ a svoj pohľad nasmerujeme k otázke „ako a prečo sú“ takto vyrobené.
Tak ako oba druhy ovocia chutia skvele ľuďom, tak aj voblery, rovnako ako gumy, chutia skvele zubáčom. O tom niet sporu. Ale prečo vlastne?
Pri love zubáčov sa gumy aj voblery pomaly hojdajú zo strany na stranu, búchajú olovenou hlavou alebo plastovým „norítkom“ do podložia, dvíhajú lákavé obláčiky kalu a v rytme ranenej rybky znova a znova padajú ku dnu, sotva že sa od neho v smrteľnom kŕči silou prútu, či vztlakom vody zdvihol. Pri aktívnom vedení nechávajú za sebou agresívne vlnenie a stopu utekajúcej koristi, ktorá veľmi rýchlo doputuje až k postrannej čiare dravcov.
Podstatou pre ich vzájomné hodnotenie je porovnanie výkonu či úspechu, teda primárne nie z akého materiálu sú vyrobené, akú majú farbu, do akej podoby sú stvorené, ale predovšetkým to ako sa vo vode správajú. Inými slovami, ako svojím chodom dokážu pôsobiť na zmysly zubáčov a burcovať ich k útoku.
Päť základných princípov
A sme pri základnej otázke tohto problému: „Ako úspešne loviť s voblermi, aký v danom okamihu lovu zvoliť typ a ktorú techniku lovu za daných podmienok použiť?“
Môj názor - voblery sú výbornou letnou nástrahou na zubáče, či už na rieke alebo jazere, vo dne či v noci, avšak len ak hĺbka vody nepresahuje 3,5-4 m. Optimálne je pre ne ultra pomalé vedenie a kamenisté dno, aby sa od neho mohla lopatka odrážať a robiť hluk.
Pritom aj pri použití voblerov rovnako ako gúm musíme mať stále na zreteli 5 základných princípov lovu:
- loviť zásadne pri dne
- čím pomalšie, tým lepšie
- zdôrazniť fázu klesania
- záťaže tak akurát
- stále udržiavať napätie šnúry
A týmto zásadám potom svoje snaženie a zvolenú techniku lovu cielene prispôsobiť.
Typy voblerov, výber a technika lovu
Než sa však dostaneme k podstate veci, ako s voblermi pri love zubáčov pracovať a akú techniku použiť, musíme sa predsa len prvotne zamyslieť nad ich konštrukciou, a tak trochu si zopakovať „malú násobilku“, ktorá pre tieto nástrahy stále platí. Začať teda tým, aké typy voblerov vôbec máme, ako sa od seba líšia a kedy ten či onen typ je dobré použiť. Teda ešte raz, aký typ voblera v konkrétnych podmienkach prvotne zvoliť a ako s ním vo vode pracovať aby cielene chytal zubáče.
Plávajúce voblery - floating
To, že nám tento typ „zbrane“ zostane po nahodení ležať na hladine a začne sa pod ňu ponárať až vo chvíli prvej otočky a navinutia na navijak, nie je pre lov zubáčov až také dôležité. Tým podstatným pre lov s plávajúcimi voblermi sú iné dve veličiny:
Hĺbka ponorenia
Podstatou použitia a veľkej účinnosti plávajúcich voblerov pri love zubáčov a to ako na stojačiku, tak na rieke je predovšetkým to, že pri akomkoľvek zastavení ich chodu sa začne ich telíčko dvíhať späť ku hladine a to bez rozdielu hĺbky, v akej sa práve nachádza. Ak sme v tejto chvíli s nástrahou v tesnej blízkosti dna, či už v hĺbke 1,5 m alebo napríklad 4 m a v
periodickej krivke postupného zdvíhania (prerušenie navinutia) a spätného odrážania (opätovné navinutie šnúry) dna, vedieme svoj vobler k sebe, konáme správne. To, ako rýchlo sa dostanú plávajúce voblery ku dnu, záleží predovšetkým na veľkosti a postavení ich lopatky. Všeobecne možno povedať, že čím je lopatka dlhšia a jej postavenie voči telíčku pod tupým uhlom, tým bude vobler pri dne rýchlejšie. V rovine tohto pohľadu potom platí to, že čím skôr budeme s našou nástrahou na dne, tým dlhšie budeme prečesávať aktívnu zónu dravca a zvyšovať si tak teoretickú pravdepodobnosť na útok zubáča. Prvotný výber voblera sa teda riadi hĺbkou vody, v ktorej chceme loviť.
Rýchlosť vzostupu od dna
Pri plávajúcich vobleroch nie je však dôležitá len ich rýchlosť ponorenia sa pod vodu a čas potrebný na dosiahnutie dna, ale aj sila vztlaku, ktorý udáva nástrahe tzv. rýchlosť vzostupu. S akou intenzitou a frekvenciou kmitov bude vobler stúpať od dna, potom závisí predovšetkým od materiálu, z ktorého je nástraha vyrobená a rozloženie zaťaženia v jej telíčku. Niektoré typy voblerov stúpajú odo dna (vo chvíli prerušenia nášho navíjania) rýchlo, agresívne, akoby spätným skokom. To robia napr. voblery od firmy Salmo.
Niektoré typy stúpajú do stĺpca, naopak, vláčnejšie, hladko, ako by sa nad dno len ľahko vzniesli. To robia napríklad voblery od firmy Rapala. Samozrejme, aj tu musíme počítať s istou mierou ovplyvnenia vzostupu našej nástrahy ostatnými vplyvmi, predovšetkým s vplyvom podvodných prúdov. To však v tejto chvíli všeobecného príkladu nie je podstatné. Koncentrácia našej mysle by po dosiahnutí dna našou nástrahou mala byť upriamená na trochu iné veci. K maximálnej výške vzostupu voblera od dna.
V podstate by našou ďalšou dôležitou zásadou spojenou s rýchlosťou vzostupu voblera malo vždy zostať to isté pravidlo ako pri gumových nástrahách. Nepúšťať „voba“ z „aktívnej zóny očí dravca“. Teda nenechať ho vystúpiť viac ako 30 cm (max. 50 cm) nad dno. Ako rýchlo túto výškovú hodnotu vzostupu dosiahne, je nutné pri každom voblere vizuálne odskúšať na plytčine a jednoducho časovo odpočítať. Držať nástrahu stále pri dne aj v miestach podvodných nerovností, prekážok a kameňov (inde zubáče ani príliš nie sú) je jednoducho bez komentára. Je jasné, že občas budeme viaznuť, ale vďaka postaveniu veľkej lopatky, za ktorú sa tzv. trojháčiky schovávajú, to nebude pre nás až také tragické. Ak v tej chvíli použijeme kvalitný vyslobodzovač, prekážky nám na nálade neuberú a po chvíli budeme môcť naším splnomocnencom „píšťalku“ ďalej otĺkať.
SPRÁVNE VEDENIE
Vo dne
Keď nahadzujeme plávajúci vobler, musíme vždy tak trochu predsadiť. To znamená, prehodiť miesto, ktoré chceme prechytať aspoň o tú dĺžku, ktorú potrebuje vobler na to, aby sa predral vodným stĺpcom a prvýkrát klikol lopatkou o dno. Čím väčší je prúd, tým ďalej hod predsaďme. Chvíľkové prerušenie navíjania nám vždy zdvihne „voba“ nad dno.
Navíjame len tak rýchlo, ako je to nutné. To znamená, stále musíme mať tzv. „chvíľkový kontakt s dnom“, ktorý sa prenesie na neprieťažnej šnúre do špičky nášho prúta a zápästia s každým ďalším drnknutím lopatky voblera o dno. Ak je kontakt dostatočne ostrý, sme na tvrdom. V rovnakom rytme brnkania, sekundového vzplývania nástrahy a opäť nového štartu imitácie zbierajúcej rybky pri dne, pokračujeme na napnutej šnúre v priamej línii vedenia až ku brehu alebo pod loď. Krok za krokom - potiahnuť - prerušiť - potiahnuť. Hod za hodom.
V noci
Tu sa ocitáme v úplne inej situácii. Zubáče vyrážajú na lov pod rúškom tmy a aj keď stále zostávajú, ako po väčšinu svojho života v blízkosti dna, neboja sa priplávať do naozaj plytkých partií za rybkami, zvlášť ak sú kryté pobrežnou vegetáciou či zlomovou hranou vo dne. Nie je výnimkou, že zábery prichádzajú kúsok od brehu v metrovej aj menšej hĺbke vody, kde sú natlačené na prenocovanie rybičky a my máme často dojem, ako by záber prišiel priamo z hladiny, alebo tesne pod ňou.
V tejto chvíli by sme mali zmeniť „denný“ vobler s dlhou lopatkou, za imitáciu rybky, ktorej „norítko“ je, naopak, malé a postavené k nástrahe pod ostrým uhlom. Môže byť aj lomené. Tomu bude zodpovedať aj hĺbka ponorenia voblera, ktorá sa bude pohybovať niekde okolo 1 m.
Mali by sme sa snažiť viesť nástrahu pod rúškom tmy veľmi pomaly a rovnomerne. Ak sme na rieke, tak jednoznačne proti prúdu, či už naprieč korytom, či priamočiaro v plytčine pozdĺž brehu. Optimom je asi zaujať v tejto chvíli pozíciu nad zlomovou podvodnou hranou a viesť vobler cez ňu z hĺbky koryta do plytčiny, až pod naše nohy. Z praxe viem, že opodstatnenie pre zvýšenie našej nádeje na úspech v tejto chvíli majú predovšetkým dvojdielne voblery s agresívnou akciou, ktoré na seba upozornia sliediaceho dravca už z veľkej diaľky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
