Leto je preč a s nádejou, že sa mi podarí urobiť záber a zdolať kapra, prichádzam na miesto. Rozhodol som sa chytať len na dohodenie, takže idem bez člna, len tak naľahko. Čaká ma teda neľahké nosenie celého vybavenia od auta na miesto, kde hodlám tento víkend chytať.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Keď prichádzam k vode s časťou môjho vybavenia, všimnem si, že po pravej strane sedí postarší pán a akurát nahadzuje naplnené kŕmidlo kúsok od brehu. S prianím pekného večera sa len tak zo slušnosti pýtam: „Ako to ide?“ A mierne ufučaný ukladám neľahkú výbavu na zem. „Ále, chlapče, je to bieda, ani potiahnutie.“
Nenechávam nič na náhodu
Nikdy týmto tvrdeniam neprikladám váhu a sám si utváram úsudok až po nejakom čase chytania. Zostáva zhruba tak dve hodiny do zotmenia a ja mám pred sebou ešte veľa práce. Dvakrát si dávam tú istú cestu k autu a späť. Medzitým sa starší rybár zbalil a s rozlúčkou odišiel. Mám teda veľkú časť brehu len pre seba a dúfam, že ak to tak vydrží aj naďalej, prinesie to možno želaný výsledok. Myslím, že udržanie pokoja na lovnom mieste je jedno z hlavných predpokladov úspechu. Preto najradšej jazdím sám alebo maximálne vo dvojici s dostatočným rozstupom. Nestrácam čas a najprv si chystám prúty, prístrešok ešte počká. Rýchlo sa stmieva, a tak sa snažím montáže s nástrahou nahodiť ešte za svetla. Nahadzujem a následne dokrmujem boilies a method mixom nech vidím, kam všetko dopadá. Nechcel som nechať nič na náhodu, a preto som si so sebou zobral boilies Signal, ktorému verím už niekoľko rokov. Všetko je tak, ako má byť. Jedna montáž leží na štyroch metroch a druhú som nahodil, čo to len šlo. Pripadalo mi, že tam je zhruba raz taká väčšia hĺbka. Málokedy vsádzam všetko na jednu kartu, preto sa snažím mať montáže v rôznych hĺbkach.
Pri mojich rybačkách sa držím istoty.
Mať tak nahodené…
Z posledných síl, čo mi ešte zostávajú, staviam prístrešok, rozkladám ležadlo, sadám a snažím sa chvíľku len tak bez hnutia počúvať vodu a prírodu okolo seba. Z lesa sa ozýva húkanie sovy a predo mnou poletujú netopiere loviace všadeprítomný hmyz. Matka príroda je úžasná. Na vode je občas počuť malé i väčšie šplechnutie, takže ryba tu je! Končí sa doba lovu stanovená rybárskym poriadkom. Sťahujem prúty a nastavujem si budík na ráno, aby som mohol mať montáže zase na svojom mieste. Pred zaspaním však o sebe dávajú obyvatelia vody zreteľne znať a je počuť jedno šplechnutie za druhým. Mať tak nahodené. Do celého šumu noci sa z vody ozývajú hlasy dvoch prívlačiarov na lodičke nadšených z toho, akého „tučného“ zubáča chytili. Asi slušný úlovok. Do pol hodiny je však pokoj a ja zaspávam. Ráno ma spoľahlivo budí zvuk budíka. A namiesto rannej kávy nahadzujem pripravené montáže spolu s naplneným PVA. Dokrmujem pol kilom boilies ku každému miestu a hypnotizujem swingre. V tom momente sa však zachveje špička ľavého prúta a swinger sa ľahko prepadne. Mám azda nadprirodzené schopnosti? Nie, swinger sa opäť dáva do pohybu a tentoraz sa prilepuje k prútu a cievka cez zapnutý baitrunner začala hrať tú pieseň, kvôli ktorej som tu.
Začína sa mi to čím ďalej tým viac páčiť
Chvíľku mi trvá než zdvihnem prút. Súboj s rybou je krátky, nie je taká veľká, ale na tom mi v tej chvíli vôbec nezáleží. Kapríka podoberám, ešte v podberáku vyháčkujem. Po dvoch hodinách, ktoré som strávil, okrem iného, prípravou bezpečnej podložky pod ďalšieho prípadného kapra a usadzovaním statívu na to pravé miesto pre zachytenie ďalšieho úlovku, sa o slovo hlási pravý prút. Prerušujem preto výrobu PVA pančúch, dvíham prút z vidličiek a mierne prisekávam. Ťah ryby, s ktorou mám tú česť, nie je vôbec zlý. Mierne teda povoľujem brzdu, aby sa mi ryba nevyrezala. Preťahovanie s rybou netrvá ani desať minút a ja konečne môžem podberákom podobrať krásne stavaného šupináča, ktorého si určite odfotím. Ukladám ho preto na už pripravenú mokrú podložku, ktorú aj s kaprom ešte znova polievam čerstvou vodou. Pomocou diaľkového ovládača robím pár fotiek a rybu vraciam vode. Začína sa mi to čím ďalej tým viac páčiť. Od rána sa rozfúkal pomerne silný vietor. Po tých neznesiteľných horúčavách je to príjemná zmena a vyzerá to, že aj pre rybu. Chvíľu popoludní dostávam zábery na oba prúty. Najskôr sa rozbieha pravý prút, na ktorý zdolávam pomerne rýchlo, na moje prekvapenie, veľmi slušného lysca. Ale než ho stačím podobrať, rozbieha sa aj ľavý prút. V jednej chvíli držím oba dva prúty súčasne a snažím sa trochu krkolomne dostať lysca do podberáka. Darí sa. Na ľavom prúte teraz zdolávam zrejme väčšiu rybu, pretože ťah je veľmi silný.
Pár záberov, zvážiť, zmerať a pustiť
Zhruba po desiatich minútach zdolávania sa mi súper konečne ukazuje pri hladine. Je to parádny šupík a vyzerá to, že sa natrápil zo všetkých síl. Čo teraz, podberák je už obsadený a druhý so sebou nevozíme. Preto beriem do ruky vážiaci sak a druhýkrát sa mi darí do neho kapra bezpečne naviesť. Mám neskutočnú radosť a už teraz viem, že sa mi táto výprava vryje nezmazateľne do pamäti. V rýchlosti píšem kamarátovi Honzovi: „Mám dabla!“ a pripravujem si lysca na fotenie. Pár záberov, zvážiť, zmerať a pustiť. Ďalší na rade je šupináč. Ale ako si ho stačím pripraviť na fotenie, vidím, ako Honza prichádza v sprievode svojej priateľky a ako správna návšteva nesie aj vychladený zlatistý mok z Plzne. Sú tu v pravý čas. Honza na nič nečaká, berie foťák zo statívu a druhú rybu mi fotí svojim osobitým umom. Po zvážení a zmeraní rybu púšťam. Pri rozprávaní zážitku z posledných dvadsiatich minút pripravujem montáže na ďalšiu akciu. Nahadzujem a dokrmujem väčšou dávkou boilies, keď sú teda tak pri chuti. Teraz mám aspoň k dispozícii chvíľku aby som niečo zjedol, pretože som raňajky dosť odbil. Teraz je aj čas prebrať detaily našej blížiacej sa týždennej výpravy.
Kŕmim rôznymi priemermi obľúbených boilies.
Ten pocit nikdy neomrzí
Medzitým zdolávam jedného menšieho kapríka a je vidieť na Honzovi, že má abstinenčné príznaky z dlhšej pauzy bez nahodených prútov. Pri debate sa mi pozvoľna rozbieha pravý prút. „Odchod ešte počká, chcem vidieť veľkú rybu“, povie Honza smerom k svojej milej priateľke. Ale to už zvieram prút vo svojej ruke a zdolávam silného protivníka na druhom konci. Možno sa Honzovi želanie vyplní a naozaj uvidí veľkú rybu. S obvyklou frázou, ktorú od neho počúvam dosť často „Hlavne tú rybu nevyrež!“, si užívam súboj a meter po metri priťahujem rybu k už nachystanému podberáku, ktorý netrpezlivo v ruke zviera Honza. Ryba sa ukázala pri hladine. Naozaj to vyzerá na zatiaľ najväčšieho kapra tejto výpravy. Ešte pár výpadov a nádherná ryba leží v podberáku. Obom nám žiari úsmev na tvári. Ten pocit nikdy neomrzí. Rybu fotíme. Po krátkom videu sa lúčim s návštevou. Som po celom dni dosť uťahaný, krásne uťahaný. Pomaly sa stmieva, preto naposledy prehadzujem montáže a dokrmujem. Sedím v kresle a počúvam ten pokoj, ktorý sa rozprestrel okolo vody. Na chvíľu ma to dokonca uspalo. Z driemot ma však prebúdza známy zvuk príposluchu. Len okamih a ja zase môžem zdolávať ďalšieho krásavca. Je už tma, pomáham si teda čelovkou, aby som videl na špičku prúta.
Je to krásny dlhý lysec
Nestačím sa diviť, ako sa pod ťahom ryby prút ohýba. Vietor, ktorý na večer ustal, opäť naberá na sile a začína stále viac čeriť vodu. Ale aj tak vo svite čelovky som zočil pri hladine dlhý chrbát kapra, ktorý si berie zase niekoľko metrov vlasca späť. Po chvíľke je už cítiť, že rybe dochádzajú sily. A poľavuje ďalej. Je to okamih a hneď na prvý raz sa mi podarí podobrať kapra do podberáka, ktorý je v tej chvíli plný. Je to krásny dlhý lysec. Opatrne ho ukladám na podložku, vážim ho a na meranie mi stačí sotva meter. Lepší záber na dobrú noc nemohol prísť. Rybu púšťam. Je už dosť neskoro, sťahujem preto aj druhý prút a dosť unavený ešte kontrolujem prístrešok, aby mi ho v noci neodfúkol vietor. Ráno ma namiesto budíka budí hluk spaľovacieho motora rybára na pramici idúceho, dúfam, inam ako chytám ja. Začína svitať a ja mám tak dobrý prehľad o tom, kam dopadajú moje montáže. Mierim presne na tie včerajšie horúce miesta. Nahodenia, predovšetkým ten najdlhší, mi sťažuje silnejší vietor, ale po včerajšom tréningu je to pre mňa hračka. Idem si ešte na chvíľu ľahnúť, ale už sa len prevaľujem na ležadle. Aj cez vlny na vode je vidieť pohyb rýb pri hladine. Chvíľu pred ôsmou mám padák na pravý prút, ktorý úplne plynule prechádza v jazdu. To som však ešte netušil, s kým mám tú česť. Ryba si ide nekompromisne svojim smerom pri dne a mne nezostáva nič iné, než pozerať, ako mi s mierne utiahnutou brzdou na navijaku mizne vlasec z cievky. Po chvíli ryba mení smer a trieli do strany a ku brehu, kde mám nahodený druhý prút. Sklápam špičku prúta a snažím sa rybu naviesť druhým smerom. Darí sa.
Lepší úlovok na dobrú noc ani nemohol prísť. Lysec nad jeden meter.
Je to fenomenálny pocit
Navíjam dôležité metre vlasca. Predpokladám, že ide o kapra, ale kým sa mi to potvrdí, zvádzam s ním úžasný boj pod brehom, keď do toho ryba nekompromisne dupe a snaží sa zbaviť toho pichľavého železného nezmyslu, čo má v papuli. Ťah slabne a ja sa dostávam navrch. Je to fenomenálny pocit, keď sa ryba prvýkrát prevalí na hladine. Môžem povedať, že sa mi mierne rozklepali kolená, keď sa kapor prvýkrát ukázal v celej svojej kráse. Úžasne sfarbený šupináč.
Pomocou diaľkového ovládača robím pár fotiek a krásne stavaného šupináča púšťam.
Preťahovanie sa končí a ja víťazoslávne kapra podoberám. Sadám si na breh a snažím sa trochu nabrať sily a spamätať sa. V jednej ruke prút a v druhej podberák s kaprím velikánom. Chvíľku mi trvá, než si pripravím všetko potrebné. Namáčam podložku, pripravujem foťák tak, aby výsledná fotka bola čo najlepšia. Je hotovo a začína ďalšia príjemná časť, a to zoznamovanie sa s krásavcom pred objektívom aj mimo neho. Teraz už zostáva jediné. Som po pás vo vode a lúčim sa s najväčšou vďakou za perfektný súboj a nezabudnuteľný zážitok s touto skvelou rybou, ktorá v okamihu mizne kdesi v hĺbke. Montáž letí, samozrejme, na rovnaké miesto a ešte dokrmujem dávkou boilies. Hoci dnešným dňom sa moja výprava končí, snažím sa do poslednej chvíle ísť na sto percent. Do obeda zdolávam ešte dva šupináče a jedného lysca, zhruba rovnakej veľkosti a hmotnosti.
Všetko pekné sa musí raz skončiť
Dávam si obed a pomaly začínam baliť. Len ťažko sa mi bude odchádzať z takto super rozbehnutého fleku, ale všetko pekné sa musí raz skončiť. A svätý Peter mi v tom príliš nepomáha. Prichádza mi totiž ďalší záber, ktorý cez silný víchor registrujem až po nejakej dobe. Zrejme to bude moja posledná ryba tohto víkendu, preto s jej zdolávaním nejako neponáhľam a užívam si súboj do poslednej minúty. Odmenou je mi dlhý šupináč. Keďže podložku, podberák a statív skladám vždy ako posledné, nebude teda chýbať fotka ryby na pamiatku. Rybu púšťam, prirodzene, späť vode. Ďalej postupne balím a dosušujem mokré veci vrátane podložky, ktorá bola tento víkend plne využitá. Cestou k autu mám čas premýšľať, čo napomohlo k takému úspešnému lovu. Boilies neriešim, keďže sa držím istoty. Zásadnú časť úspechu prisudzujem pomerne silnému vetru, ktorý fúkal celý víkend. Predpokladám, že sčasti prekysličil vodu, a ryby tak boli pri chuti. A v neposlednom rade má svoju zásluhu aj pokoj, ktorý panoval. Po takej úspešnej výprave mi ide nosenie oveľa ľahšie, než som čakal. Lúčim sa s vodou a ďakujem za úžasný zážitok.
Pri mojich úlovkoch bolo na kamarátovi vidieť, že "trpí" absťákom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
