Konečne! To bola moja prvá reakcia po tom, ako som na sociálnej sieti natrafil na kaprové preteky určené pre nás, mladých rybárov. Konečne sa našiel niekto, kto sa podujal na zorganizovanie takého niečoho. Ten niekto je známy rybár telom aj dušou, Marian Zauška, ktorý sa o všetko postaral spoločne s Ľubom Mokrým.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.12.2015.
Neváhal som ani minútu a ihneď sa prihlásil na nultý ročník týchto pretekov, ktoré sa konali na jazere vo Veľkom Cetíne. Už som sa zúčastnil niekoľkých podobných podujatí, ale súťažiť medzi „ostrieľanými“ kaprármi a tímy, ktoré sú sponzorované od výrobcov nástrah, nie je pre mladého rybára nič jednoduché. Tu to malo byť všetko inak, aby boli šance vyrovnané.
Organizátor určil vekovú hranicu a to od 15 do 21 rokov. Okrem toho, boli tieto preteky odlišné aj tým, že sa do celkového poradia započítavalo len 5 najťažších kaprov, alebo amurov. Minimálna hranica bodovanej ryby bola 8 kg, čo sa spočiatku mnohým zdalo ako dosť vysoko nastavená latka. Každý tím mohol mať pomocníka, takzvaného nehrajúceho kapitána, ktorý mohol podoberať ryby, pripravovať nástrahy a montáže. Povolené nástrahy boli boilies, pelety a methodmix. Partikel bol zakázaný. Maximálna povolená dĺžka nadväzca bola 50 cm.
Spoločné foto všetkých pretekárov.
Príprava
Naša príprava spočívala najmä v zisťovaní informácií o tejto vode, nakoľko som tam ani ja, ani parťák ešte nechytal. K niečomu sa nám podarilo dopátrať, na základe čoho sme začali zostavovať taktiku a zháňať krmivo. Pár dní pred podujatím som sa skontaktoval s Kosťom, ktorý jazero pozná a absolvoval tam už niekoľko pretekov. Dozvedeli sme sa zopár cenných informácií, ale stratégiu sme mohli doladiť až po losovaní, pretože každé lovné miesto má svoje tajomstvá.
Žrebovanie
Tohto sme sa veľmi báli, pretože na jazere je niekoľko super lovných miest, ale aj zopár takých, na ktorých sa počas pretekov veľa rýb nechytá. Zišlo sa nás tu 15 tímov a je tu aj jeden maďarský a český tím. Nastáva čas a ideme žrebovať. Najskôr je na programe poradie, v akom sa budú žrebovať lovné miesta. Parťák vyberá číslo 4. Je to super, hovorím si, aspoň máme väčšiu šancu vytiahnuť dobré miesto.
Blíži sa žrebovanie lovných miest. Som veľmi nervózny, lebo zrazu všetko zostalo na mne. Hlavou mi behá, že keď to teraz pokašlem, tak si pekne skomplikujeme celé preteky. Blížim sa k usporiadateľovi a načahujem ruku do kýblika, kde sú naše osudové čísla. V ruke držím jedno z nich, ale rýchle ho púšťam a beriem to ďalšie. Rozbaľujem papierik a vidím tam: Sektor B8. Áno! Je to zátoka, o ktorej mi hovoril Hofi, keď sme zháňali informácie o jazere. Napísal mi, že práve toto miesto by si vybral, keby mal takú možnosť. Vraj sa tu zdržujú väčšie ryby, a práve na takých potrebujeme dnes loviť. Z miesta sme nadšení a cítime, že máme veľkú šancu niečo uhrať. Presúvame sa na naše lovné miesto a ideme na to!
Začiatok nám nevyšiel
Začali sa prvé hodiny a nám sa príliš nedarí. Ryby v sektore evidentne máme, čo nám dávajú najavo svojimi výskokmi, ale všetky sú pri hladine. Priemerná hĺbka vody, v ktorej lovíme, je cca 6 m. Zig rig by nám určite pomohol, ale dnes je zakázaný a nástrahy umiestnené 50 cm nad dnom nám ryby ignorujú. Sme z toho na nervy, že nevieme ryby stiahnuť dole k naším montážam. Kŕmime Halibut peletami a boilies od Mikbaits rôznych priemerov. Ryba nám nejde, tak čakáme čo prinesie noc. Po zotmení sa nám za chrbtom objavujú dve svetlá. Prišiel nás pozrieť Kosťo s Hofim. Sú prekvapení, že na celej vode sa ulovilo len zopár kaprov a tých bodovaných je len niekoľko kusov.
Keďže nemáme kapitána, Kosťo sa nám ponúkol, že by v piatok ráno prišiel. Neváhame a berieme ho všetkými desiatimi. Pod háčikmi máme našité boilies Liverix – Mazaná mušľa 20 mm, Gangster – G2 v soli 24 mm a Spiceman – Pikantná švestka 20 mm, ktorú sme trošku orezali a obalili v paste rovnakej príchuti. Noc je tichá a bez jednej šupiny. Ráno nás prebúdza prvý záber, ktorý prišiel na pikantnú švestku.
Je pol siedmej a my zdolávame prvého kapra. Je plný sily a vo vynikajúcej kondícii. Po pol hodinke zdolávania podoberám kapra s hmotnosťou 10,74 kg. Strach a tréma z nás rýchlo opadáva a ešte pred príchodom nášho kapitána nám prichádza druhý záber, ktorý odštartoval neskoršiu sériu záberov.
Presnosť rozhoduje!
Prichádza Kosťo a prináša svoje 3,25 lb udice Free spirit E class a na navijakoch má navinutý silon na ďaleké nahadzovanie s priemerom 0,25 mm. Moje prvé nahodenie s týmito udicami a montáž letí neskutočne ďaleko. Prehadzujem celú zátoku a olovo dopadá až na druhý breh do trávy. Je potrebné hádzať tesne k protiľahlému brehu, preto sa Kosťo premiestňuje k zátoke, aby videl kde dopadne montáž. Na tretí pokus sa mi darí nahodiť asi 3 m od brehu. To je presne tá vzdialenosť, kde chceme mať naše montáže. Šponujem oblúk a silon dávam do klipu navijaka. Na brehu zapichujeme dve rázsošky na vzdialenosť 4 m od seba, aby sme namerali ako ďaleko potrebujeme hádzať. Všetky montáže chceme dopraviť k tesnej blízkosti protiľahlého brehu. Obtáčam silon od jednej rázsošky k druhej a počítam si obrátky až nedorazím ku zaklipovanému silonu. Mám 27 otáčok, čo ihneď násobíme štyrmi. Výsledok je 108 metrov! Postupne vyťahujeme všetky udice, rovnakým spôsobom ich vymeriavame a silon klipujeme. Po nahodení silon z klipu vyberáme, aby sme neprišli o rybu, keby sa rozbehla cez brzdu. Poslednú vymeriavame tú udicu, na ktorej máme naviazanú spomb raketu. Potrebujeme, aby naše krmivo dopadalo do rovnakej vzdialenosti, ako nám ležia montáže. Kosťo sa púšťa do prípravy krmiva a montáží. Na tri udice našívame pikantnú švestku a na jednej nechávame mazanú mušľu. Na tú prichádzalo menej záberov, ale o to krajšie ryby. Taktika presného nahadzovania a krmiva sa ihneď začali prejavovať a ťaháme takpovediac rybu za rybou. Nezastavujeme sa a naše miesta neustále dokrmujeme. O pár hodín máme na konte vysnívaných 5 bodovaných rýb nad 8 kg a dostávame sa na priebežné prvé miesto! Sme nadšení! Už sme v hre a už sa len musíme snažiť zvyšovať hmotnosť rýb.
Takmer 11-kilový šupináč nám priniesol ďalšie body.
Strata vedenia
Okolo 14. h nám signalizátory stíchli a niekoľko hodín sme bez záberu. Dostáva sa k nám informácia, že Nikl team ulovil 14 kg kapra, s ktorým sa dostávajú aj na prvé miesto. Navyše majú aj najväčšiu rybu pretekov. Začalo sa to pekne zamotávať, z čoho sme trochu nervózni. Sme bez záberu až do ďalšieho rána, keď nám prišla ďalšia séria záberov. Vedeli sme, že na začiatku sme nerobili veľa chýb, len proste ryby nebrali a museli sme vyčkať, keď príde ich čas. Začali sme chytať na predmočené 20 mm boilies Pikantná švestka, čo nám prinieslo ďalšie zábery, ale prišiel nový problém: začali sme strácať ryby. Tušili sme, že niečo nie je v poriadku… Ryby nenasávajú potravu tak dôverne a začíname špekulovať. Zmenšujeme nástrahy na 16 mm a nadľahčujeme ich s 12 mm Pop Up tej istej príchute. Zrazu nám všetko opäť sedí a ryby úspešne zdolávame. Občas sa nám podarí chytiť o niekoľko gramov ťažšiu rybu ako máme zapísanú, a tak sa nám pomaličky darí zdvíhať drahocenné body. Limit 5 rýb nad 8 kg má ulovených už niekoľko tímov a poradie sa môže meniť každou krajšou rybou. Je už jasné, že na týchto pretekoch budú rozhodovať dekagramy!
Joker
Máme pred sebou poslednú moc. Z našich piatich kaprov máme už 4 ryby cez 10 kg, ale stále sme na druhom mieste so stratou okolo 4 kg. Potrebujeme dve ryby cez 12 kg, alebo jednu krajšiu! Sťahujeme dve udice a nahadzujeme ich ešte viac do zátoky. Odtiaľ sme počuli občas sa vyhodiť väčšiu rybu. Náš kapitán Kosťo večer odchádza kvôli povinnostiam, a tak to musíme dobojovať bez neho. Noc bola nervózna, pretože sme stále na priebežnom druhom mieste a poradie je veľmi tesné. V noci zdolávame 2 ryby, ktoré sú, žiaľbohu, nebodované. Prichádza ráno a opäť séria záberov z druhej strany. Sťahujeme jednu z dvoch udíc, ktoré sme mali nahodené v zátoke. Na tri udice znova zdolávame jednu rybu za druhou, ale nevieme sa prechytať k väčšej rybe. Jedna udica, ktorú sme nechali v zátoke bola od večera úplne hluchá. Pomenovali sme ju joker, keďže tajne dúfame, že nám príde aspoň jeden dobrý záber. Organizátori si dali záležať a všetky bodované ryby boli ihneď zverejňované na internete. Preto sa vzápätí dozvedáme, že maďarský team Big Carp chytil kapra s hmotnosťou 14,30 kg, a tým pádom sa dostáva do vedenia o najväčšiu rybu pretekov… Do konca zostávajú necelé 3 hodinky a my dávame do toho všetko. Počas spombovania počujem „píp píííp pííííííp“… Krásna plynulá pomalá jazda. Parťák dobieha k udici a zasekáva! Jeho prvé slová sú „ten je pekný“! Pozeráme na udicu, ktorá je prehnutá ako luk a modlím sa, aby nám neutiekol. Je veľmi silný, ale po napínavom boji, ktorý vyhrávame, ho mám v podberáku. Zdvíham podberák a cítim veľkú hmotnosť. Vravím si, ten bude mať určite aspoň 14 kg! Volám rozhodcom, ktorí bleskovo prichádzajú. Prebieha váženie a chvíľka napätia. Kapor sa hýbe vo vážiacom saku a čísla na váhe skáču hore dole… Čísla sa zastavili a váha ukazuje presných 14,34 kg. Je to tam!!! Je to tesnotka, ale máme najväčšiu rybu pretekov, ktorá nás zároveň posúva späť na predbežné prvé miesto o nejakých 100 gramov. Paráda! Náš "joker" nás nesklamal. Verili sme mu a oplatilo sa. Odteraz sa pre nás čas opäť neskutočne vlečie. Chceme, aby bol už koniec. Všetkých 5 rýb presahuje hranicu 10 kg. Zdolávame ďalšie ryby, ktoré sú síce bodované a inému tímu by isto pomohli, ale my si za ne body už nezvyšujeme. Zostáva pol hodinka do konca a zdolávame ďalšieho kapra s hmotnosťou 11,27 kg, s ktorým si zvyšujeme náš náskok o 1,34 kg. Hovorím si, "toto už nemôžeme pustiť!" Bežia posledné minútky a my v napätí čakáme na záverečný výstrel. Máme to v hrsti! Rozhodcovia ukončili preteky a my šťastní a nadšení „oslavujeme“.
S organizačným tímom.
Vyhodnotenie
Nastal čas, keď sme sa všetci zhromaždili pri hlavnom stane a pozerali si zoči‑voči. Všetci už vieme ako to skončilo, ale aj tak je to napínavé. Ako prvé vyhlasujú cenu za prvú chytenú bodovanú rybu, čo je jediná cena, ktorá nám ušla. Prichádza čas, keď vyhlasujú cenu za najväčšiu rybu pretekov a náš team Mikbaits Malinovo, si ju ide prebrať! Hrdo kráčame pre cenu celí šťastní. Následne vyhlasujú všetky tímy od konca a my čakáme, keď sa môžeme postaviť na najvyšší stupeň víťazov. O chvíľku neskôr znie meno nášho tímu. Je to tam! Odovzdávajú nám tie najväčšie poháre a na stupni víťazov ich pyšne dvíhame nad hlavy a vychutnávame si potlesk. Nakoniec by som chcel poďakovať firme Arizona za materiálnu podporu v podobe produktov Mikbaits. Nášmu kapitánovi (Kosťovi) Martinovi Kostovičovi a Petrovi Hofierkovi za dobré rady. Tak isto Marianovi Zauškovi, Ľubovi Mokrému a ostatným, ktorí sa podieľali na organizovaní týchto super pretekov pre juniorov.
Spolu s našim kapitánom - Kosťom (vpravo).
Preberanie pohára od Mariana Zaušku.
Víťazné tímy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
