Opäť – ahoj kamarát! Viem, že už čakáš, kedy sa znovu vnoríš do táborového príbehu. Je to úžasné, že i na Slovensku si vieme nájsť vlastný kúsok raja, že? Nebudem ťa teda ďalej zdržiavať a rovno prejdem k veci.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.12.2015.
Stratený denník
Tento rok, ešte pred tábormi, sme sa s Milošom Švihoríkom a Štefanom Šušlíkom, spolumajiteľom CK Bombovo, spoločne niekoľko ráz stretli, aby sme dojednali všetky detaily nadchádzajúceho leta. Podrobne sme prešli všetky stránky tábora a keď nám konečne týždeň pred tábormi dorazil balík z Kolína plný novej výbavy, medzi ktorou nechýbali kvalitné prúty, navijaky a množstvo bižutérie, bolo jasné, že našu pomyselnú latku dvíhame opäť o hodný kus vyššie. Začiatok tohtoročnej táborovej sezóny bol spojený s veľkou krízou. Dostali sme správu, že ujo Decht stratil svoj denník, v ktorom sa ukrýva množstvo legiend, mýtov, faktov, ale i hrozných zaklínadiel. Naša snaha nájsť denník sa však skončila márne. Havrany niesli nad naše hlavy temné mračná a bolo cítiť, že náš kmeň obkľúčili zlé sily.
Keď som videl s akým odhodlaním, napätím a vzrušením sa úspešný lovec pasuje s čo i len malým kapríkom, ihneď som sa rozpamätal na svoje začiatky.
Pomoc cudzinca
Nádej sa v temnote objavila vďaka nečakanému činu neznámeho muža, ktorý nám podal pomocnú ruku v podobe časti denníka uja Dechta. Dva popísané útržky obsahovali záznam o udalosti, ktorá sa stala kedysi dávno. Príbeh o Larry Harveyovi, pútnikovi, ktorý precestoval všetky svetové strany sa vryl do pamäte každému, kto ho čítal. „Starý pútnik precestoval mnoho krajov a videl vo svete hrôzy, ktoré starý indiáni označili ako Wakan‑Tanka (v preklade Zemská nákaza). Na letný slnovrat preto zvolal národy zo všetkých svetových strán aby ich oboznámil s nadchádzajúcou hrozbou. Národy z Východu, Západu, Severu a Juhu si uvedomili, že musia svoje najcennejšie bohatstvo uschovať. Vytvorili pre to časti luny.“ Dať sa do hľadania častí luny však nebolo možné bez toho, aby v sebe deti neobjavili svoju podstatu. Tajuplný šamanský rituál odhalil v každom táborníkovi jeho pravú podstatu podľa štyroch živlov. Tábor sa tak rozdelil na štyri samostatné kmene spojené pradávnou silou v jeden celok. Spolupráca a súdržnosť kmeňov nám pomohla ustáť všetky zlé chvíle. Bolo úžasné sledovať, ako sa deti navzájom podporujú a pomáhajú si. Popasovať sa s Wakan Tankou a objaviť časti luny predstavovalo takmer nesplniteľnú úlohu. Napätie bolo cítiť na každom večernom sneme. Deti so zatajeným dychom počúvali ďalšie časti dávneho príbehu. Pri ceste za nájdením častí luny si mnohí siahli až na dno svojich možností. Prekonať samých seba bolo často tou najnáročnejšou skúškou, ktorú však s našou pomocou všetci zvládli. A keď sme časti luny spojili dokopy, modré plamene táborovej vatry nám dali znať, že naše kroky viedli po správnej ceste. Wakan‑Tanka bola preč.
Deti so zatajeným dychom počúvali dávny príbeh a neraz sa stalo, že od bezpečného svetla táborovej vatry odmietali len tak odísť.
Zlatá rybka
Nemôžem zabudnúť na chvíle, keď sa plaváčik poskakujúci po hladine zanoril pod vodu či policajt prilepil o prút a cievka navijaka začala kvíliť. Keď som videl s akým odhodlaním, napätím a vzrušením sa úspešný lovec pasuje s čo i len malým kapríkom a z úst mu pri tom prenikavo znelo „Kááááčkóóóó pomóóóóc!“ ihneď som sa rozpamätal na svoje začiatky a tieto chvíle ma napĺňali šťastím. Počas jednej štvrtkovej nočnej rybačky som predsa len na niekoľko hodín vytiahol svoje prúty k vode. Pravdu povediac, kontakt s rybou na vlastnom prúte bolo to posledné, v čo som dúfal. Približne o druhej hodine ráno mi prišiel nesmelý záber. Zvolal som deti nech sa prídu pozrieť na krajšiu rybu. To, čo sa mi však objavilo v podberáku, by ma ani vo sne nenapadlo. Zlatá rybka sa mi rozhodla splniť želanie a sama sa prišla ukázať v celej svojej kráse. S úžasom sme všetci sledovali prekrásne oranžové lysé stvorenie. Na tele malo rad veľkých šupín, ktoré vo svetle čelovky pôsobili akoby boli zo zlata. Niekoľko rýchlych záberov a jedno malé želanie stačilo a my sme mohli našej zlatej rybke darovať slobodu. Želanie, ktoré som zlatej rybke vyslovil, sa postupom času zmenilo na skutočnosť. Som nadšený, že sme spoločnými silami dokázali vytvoriť miesto, ktoré deti berú za svoje útočisko a takmer i druhý domov. Niektorým sa atmosféra tábora páčila natoľko, že sa počas leta za nami vrátili niekoľkokrát. Spokojnosť detí ma utvrdila v tom, že to, čo robíme, má význam iba ak to robíme naplno a od srdca. Pri rekapitulácií leta si uvedomujem jednu veľkú pravdu. Nezáleží na tom akú aktivitu deťom vymyslíme, dôležité je, aby sme im venovali aspoň chvíľu z nášho času, pretože čas je vec, ktorá je nemenná a najcennejšia zo všetkých. Ver teda kamarát, že ak venuješ aj ty kúsok svojho času iným, budeš štedro odmenený.
Nakoniec sa na nás zlatá rybka prišla naozaj pozrieť. Nádherný Koi bez jedinej chybičky s dôverou zobral prichystanú pascu.
Životné poslanie
Teraz už viem, že byť animátorom či vedúcim nie je práca. Je to poslanie, s ktorým sa človek musí narodiť. Je to schopnosť zabudnúť na slovko trápne a dokázať hoc aj chodiť po námestí medzi ľuďmi s ružovými králičími ušami. Je to schopnosť vcítiť sa do detského srdiečka a pochopiť, čo nám chcú povedať. A niekedy to naozaj nie je to, čo hovoria navonok. Je to umenie vojsť do neobyčajného mystického sveta fantázie, emócií a radosti, ktorej v dnešnom uponáhľanom svete veľa niet a zažiť veci, ktoré pre dospelých dávno stratili význam. Prajem ti teda, priateľu, do tohto uponáhľaného sveta veľa energie a nech sa ti vo všetkom darí. A nezabudni, keď budeš pri vode, mrkni očkom aj na menších vyznávačov Petrovho cechu, lebo ako raz pán Heler povedal: „Kto si neváži malých rybárov, nie je hoden byť rybárom vôbec.“
Byť animátorom či vedúcim nie je práca, je to poslanie s ktorým sa človek musí narodiť.
PS.:
Záverom chcem úprimne poďakovať Karlovi Niklovi, Milošovi Švihoríkovi a Štefanovi Šušlíkovi za obrovskú podporu a zázemie. Tímu animátorov, praktikantov a mojich úžasných kolegov zloženého z Mirky Pintešovej, Lukáša Žiačika, Hany Kurhajcovej, Filipa Hatnančíka, Petra Bábskeho, Borisa Mayera, Adama Čeryho, Mareka Piovara, Ondreja Strakoša, Dominika Kuchťáka a ďalších, ktorí sa zaslúžili o vytvorenie atmosféry miesta, kam sa rok čo rok s radosťou vracia každý, kto si vyskúšal, aké to je žiť táborovým životom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
