V tomto článku vám podrobne predstavím metódu, ktorá mne aj ďalším vyznávačom kapráriny umožnila bezpečne zdolať množstvo pekných rýb. S touto praktikou som sa prvýkrát stretol na prelome tisícročia.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Počul som síce o nej už dávnejšie, ale akosi som sa s ňou nedokázal spriateliť, zdala sa mi byť totiž príliš neprepracovaná, na dôvažok, dovtedy som ešte nikdy nechytal na takom mieste, kde by bolo aj logické vyskúšať si ju. Pomocou sonaru, som objavil v 4,2 m hĺbke zaujímavé miesto – prekážku zvažujúcu sa strmo z 2,5 m lavice, ktorá po necelých piatich metroch ďalej klesá až do 6 m hĺbky. Vynechať sľubné miesto je jednoducho nemožné, kiežby tam nebola tá kopa potopených stromov, nemám totiž príliš v láske prostredie, ktoré sťažuje bezpečný lov rýb.
Zakaždým, keď chytám v takomto ťažkom teréne, snažím sa celú svoju taktiku vopred premyslieť, aby som ryby vystavoval čo najmenšiemu nebezpečenstvu, a v prípade záberu, zaseknutú rybu čo najúčinnejšie vyviedol z rizikovej zóny. Samozrejme, človek aj po najdôkladnejšej príprave môže stratiť svoj úlovok v podvodnej húštine. Chcel by som vám predstaviť techniku umožňujúcu lov na takýchto rizikových lovištiach.
Na tomto obrázku sú výhody subfloatu dokonale viditeľné. Pomocou tejto metódy skoro bez akéhokoľvek rizika dokážeme loviť za mušľovými poľami, potopenými stromami, alebo inými prekážkami.
Človek sa v núdzi stáva vynaliezavým! Na to, aby sme dokázali chytať za prekážkou, používali sme tzv. subfloat.
2001 – môj prvý úspech s metódou Subfloat
Potom, ako som v rôznych prekážkach už stratil tri ryby, spomenul som si na článok istého nemeckého rybára, ktorý v záujme zníženia nebezpečenstva zachytenia, odporúčal hlavný vlasec držať čo možno pod najostrejším uhlom – je to vlastne metóda floating. Na legendárnej vodnej nádrži Raduta som chytal s dnes už, žiaľ, nebohým Kurtom Grabmayerom. Táto fantastická nádrž je preslávená ovocným sadom a dedinou, ktoré po postavení priehrady, boli úplne zaplavené. Kapry, samozrejme, ako to už býva, sa aj v tomto prípade zdržiavali na lavici tesne za múrom bývalého cintorína, ktorý bol na dôvažok obsypaný kolóniami mušlí. Popravde povedané, nápad – aby sme hlavný vlasec zdvihli na hladinu – sa zrodil v Kurtovej hlave a síce s touto myšlienkou som sa pohrával aj ja, nepoznal som vyhovujúci spôsob na to, aby všetko fungovalo dokonale. Môj priateľ – ktorý túto metódu už použil viackrát – mi ukázal ako sa to môže najjednoduchšie a najlacnejšie zrealizovať.
Jedna z mojich prvých rýb, ulovených metódou subfloat (v tých časoch som ešte bol mladý a svieži, nie tak ako dnes).
Jednoduchá pomôcka
Človek nemusí mať stále najdrahšiu výbavu, v tomto prípade nám na prípravu dokonalého plaváka stačí obyčajná pollitrová PET fľaša. Do umelohmotného vrchnáka vyvŕtame malý otvor, do toho vlepíme obratlík alebo menšiu karabínku, prihliadajúc pri tom na to, aby voda okolo tejto bižutérie nedokázala zatekať do samotnej fľaše. Dva malé koráliky z ľavej a pravej strany resp. zarážka a plavák je hotový. Hlavný vlasec sa prevlečie cez očko obratlíka a pomocou zarážky sa nastaví požadovaná hĺbka. Ja osobne, pri tomto kroku zakaždým nastavím o 30 cm väčší ponor ako je výška vodného stĺpca, takto totiž prípadné vlnenie nedokáže opakovane nadvihnúť koncovú montáž. Pri tejto metóde je účelné použiť záťaže s hmotnosťou 300 g aj viac, v opačnom prípade totiž silnejší vietor bez problémov posunie koncovú montáž, nakoľko plávajúce teleso (v našom prípade PET fľaša) poskytuje pomerne veľkú plochu.
Ďalšie riešenia
Ak máme dostatok času, radi majstrujeme a vieme ako sa loví s takýmto floaterom (plavák), ktorý môžeme vyrobiť hoci aj v domácej dielni a to z 20 mm plastovej trubky (používanej napr. elektrikármi). V prípade, že z danej trubky odrežeme 40 cm dlhý kus, takéto plávajúce teleso už bude disponovať s dostatočnou vztlakovou silou. Konce trubky uzavrieme zátkou poprípade iným spôsobom, pričom do jednej z nich sa takisto vlepí obratlík. Spodný koniec floateru sa môže opatrne stiahnuť aj pod hladinu, zníži sa tak útočná plocha vetra. Stretol som sa už s rôznymi verziami takto zostavenej montáže, pri ktorých ako plávajúce teleso poslúžila polystyrénová guľa alebo sumcový plavák – všetky fungovali dokonale, no väčšinu z nich v prípade potreby určite nemáme poruke, pričom obyčajnú fľašku od nápojov si môžeme kúpiť skoro na každom rohu, ba dokonca ju často berieme so sebou aj na brehy našich vôd. Tento systém má jedinú nevýhodu: signalizácia záberu, v dôsledku polohy hlavného vlasca – do vody smeruje pod extra 90-stupňovým uhlom – sa výrazne zhorší. Pri tejto technike lovu, v prípade záberu sa ryba nemôže ani zaseknúť ani priťahovať, veď stále hrozí riziko toho, že ráznejšou reakciou človek vtiahne vlasec medzi prekážky sám. Najlepším riešením je okamžite skočiť do člna a k rybe sa dostať čím najskôr. Avšak keď riešenie skúmame z iného pohľadu, je úplne jedno, ktorým smerom vyrazí ryba, nakoľko vlasec vďaka subfloatu, stále smeruje kolmo ku hladine a takto minie aspoň menšie prekážky. Výsledky hovoria za seba, potom ako sme začali používať takto vyrobenú pomôcku, rybu sme skoro nestratili, a z môjho batohu už dobrých pár fľašiek skončilo ako plavák.
Pomohla nám metóda subfloat
Počas našej francúzskej výpravy sa taktiež ponúklo zopár podobných miest, o akých som sa zmienil na začiatku svojho článku, a keďže hĺbka vody sa pohybovala okolo 5 metrov, naše vyslobodzovacie pomôcky nám už nepomohli. Do úvahy teda mohla prísť jedine metóda subfloat. Na dôvažok, naše montáže sme vyvážali na dobrých 200 m. To znamená, že hlavné vlasce po PET fľaše sa sčasti ponorili, opakovane sa teda mohli zachytiť. Avšak nemohli sa ani príliš napnúť, veď montáže sme ľahko mohli odtiahnuť z požadovaného miesta. V takomto prípade by bolo možné použiť viacero „plavákov“. My sme sa rozhodli pre iné riešenie: na naše vlasce sme na každom 50 metri pripevnili korkovú zátku (alebo rozpolenú loptičku, podobnú pingpongovej, ktorú je možné zlepiť suchým zipsom). Tak sme s ich pomocou zabránili potopeniu našich vlascov (spomínané loptičky sa predávajú v rybárskych potrebách a myslím si, že pôvodne slúžili ako policajt). Pred niekoľkými rokmi som natočil videofilm o tamojšom zdolávaní, v ktorom môžete vidieť Steva Briggsa a aj túto metódu, záujemcovia si ho môžu pozrieť na youtube pod názvom: „rainbow lake schlott peg 6 carp“. Koncová montáž a nadväzec je otázkou vkusu. V prípade subfloatu používam skôr dlhšie 25 – 35 cm dlhé nadväzce. Na extrémne ťažkých vodách ako napríklad Rainbow s obľubou používam šnúrku Quicksilver; vyznačuje sa totiž vysokou oteru odolnosťou. Okrem toho do nadväzca zapracujem aj kúsok ventilovej gumičky – pre lepšiu pružnosť, záves na olovo a záťaž tvaru Grippa s hmotnosťou 300 až 400 g. To aby naša montáž neputovala ani v silnejšom vetre. K tomu pridám aspoň 1 m dlhú olovenku – aby som ryby náhodou nevyplašil – napríklad Prologic Thaweed v kamuflážovej úprave a, samozrejme, nechýba ani samotná PET fľaša… Túto metódu často používam na jazerách Zalaszentmihály, Pölöske, Pötréte, Ecséd, Raduta no a v neposlednom rade na Rainbow Lake. Práve preto ma zakaždým prekvapí lenivosť poniektorého kolegu kaprára, ktorý radšej stratí jednu rybu za druhou, namiesto toho, aby si vymenil svoju montáž a zamyslel sa nad tým, ako by mohol byť trochu úspešnejší. Mnohí majú názor, že to čo nepoznajú, radšej ani nevyskúšajú, pričom aj v tomto prípade platí to isté ako v ostatných oblastiach života: človek sa stále učí nové veci.
Za extrémne ťažkých podmienok: extra pevný háčik, šnúrka Quicksilver s nosnosťou 35 lb, a pop up guľôčky vyvážené plastickým olovom (mojou prvou voľbou boli plavačky Zadravec Pineapple).
Zhruba 5 cm dlhá ventilová gumička, do ktorej je navlečená asi trikrát dlhšia 35 lb šnúrka. Konce kombinovanej zostavy sú spevnené sekundovým lepidlom. Výsledkom je nadväzec s vysokým tlmiacim účinkom, ktorý je optimálnou voľbou najmä pre vody plné prekážok.
V prípade, že sme pri zhotovení nadväzca postupovali správne, ventilovú gumičku dokážeme napnúť na trojnásobok pôvodnej dĺžky.
Obratlík, dva gumené alebo sklenené koráliky a jediná zarážka – sú úplne postačujúce. Pri použití obratlíka s teflónovou vložkou sa plavák ľahšie kĺže po vlasci. Do vrchnáka vyvŕtame otvor, do ktorého vlepíme obratlík tak, aby voda neskôr nedokázala zatekať do fľašky.
Koráliky zabránia tomu, aby fľaštička prekĺzla cez zarážkový uzol. Silikónovou zarážkou sa môže nastaviť aj hĺbka.
Obyčajné korkové zátky s pozdĺžnym zárezom do polovice, ktoré sa zavesia na hlavný vlasec. Na väčších vzdialenostiach zabránia potopeniu hlavného vlasca, pričom v prípade záberu umožňujú bezproblémové zdolávanie, pri navíjaní totiž bez problémov kĺžu po vlasci. S čističmi vlascov so suchým zipsom to ide ešte jednoduchšie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
