Budík som nastavil namiesto obvyklej štvrtej hodiny na 6.10. Skoré ranné hodiny už nie sú až také príjemné, aké boli ešte koncom septembra a aj chytanie je povolené len od siedmej hodiny. Moje ranné rituály som dokončil rýchlo, už mi ostalo len vybrať auto a čln z garáže.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.06.2017.
Už som sa babral len s bránou, keď som počul zvuk auta, ktoré potichu vrčalo v hmlistom tichu rannej ulice. Kamarát došiel včas, už nejaký ten čas sa mu podarí zobudiť sa aj na budík, ani mu nemusím vyvolávať. Chystali sme sa realizovať moju včerajšiu koncepciu. Chceli sme aj tentoraz loviť pichľavé ryby z člna, ale nie na Váhu a nie zubáče… Našimi cieľovými rybami boli ostrieže. Moje včerajšie úspechy ma povzbudili a myslel som si, že tie ozaj veľké sú na takých miestach, kam sa nemôže nikto dostať z brehu. A nakoľko to nebolo pravdivé?
To sa vyjasní o chvíľku
Keď sme dorazili na miesto, kde sme chystali dať čln na vodu, všimli sme si siluetu modrého auta. Modlili sme sa, aby nás niekto nepredbehol. Našťastie nie, len tam parkoval niekto, akurát na hrádzi. Čln sme naložili na vodu rýchlo, ani sme nemali veľa vecí. Po dvoch otočkách sme mali všetko nachystané v člne a už sme aj mohli sekať vlny na krištáľovo čistej riečke. Rybačku sme začali tam, kde som deň predtým skončil. Mysleli sme si, že tie včerajšie fungujúce miesta budú aj tak rozplašené. V zime chytám prevažne na menej akčné gumy. Aj teraz som začal chytať s Cormoran Pintail, ktorý v poslednej dobe ostriežom zachutil. Na túto nástrahu som už na prvé nahodenia chytil pár ostriežov, tým pádom som sa nemusel báť, že zapíšem nulu (asi je to nejaký zlozvyk z pretekov).
Tibi dôveroval silnejšiemu prútu, on išiel na veľké ryby. Ako nás ranný, slabý vietor tlačil čím ďalej od mosta, kde sme dali čln na vodu, tým menej záberov som mal. Logické by bolo to, že na tých miestach, kam sa dedinčania nedostanú, bude viacej rýb. Nebolo to tak. Podmienky pre ostrieže popri tom boli ideálne. Voda nebola nikde hlbšia, ako dva a pol metra, všade potopené stromy pod vodou, ozajstný raj pre dravé ryby. Radi by sme sa dostali k ďalšiemu mostu, len na jednom mieste z obidvoch strán boli veľké, zapadnuté stromy, ktoré uzavreli celú rieku, ďalej sme nemohli ísť, hlavne nie s gumákom. Boli sme nútení otočiť sa a skúsiť šťastie na opačnej strane mosta. Ja som zatiaľ chytil pár malých ostriežikov, Tibi na šťukový „vercajg“ nemal ani záber. Kde sú tie dravce, keď nie na takýchto miestach? Alebo je táto rieka natoľko vychytaná? To by som si nemyslel…
Jesenný pruhovaný bojovník od zatopeného stromu.
Ostrieže jeden za druhým
Vyskúšali sme aj tie miesta, ktoré som včera poprehadzoval. Ostrieže sme našli skoro presne tam a v takom množstve, kde sa nachádzali aj deň predtým. Začal fúkať silnejší vietor, museli sme sa zakotviť, aby sme ostali na tom istom mieste. Čo hod, to ryba. Konečne sme ich našli. Ale prečo neboli na ostatných stanovištiach? Aj tu je hĺbka okolo dva a pol metra, takisto konáre, stromy vo vode. Húf ostriežov bol zaparkovaný v jednom kríku, neďaleko od mosta. Možnože ich ťahala blízkosť mosta a chystali sa pomaličky na prezimovanie? V podstate teraz bolo jedno, akú nástrahu si zvolíme. Zobrali všetko. Tibi skúšal Beam Fish a Beam Leech od Daiwy, ja som chytal s malými kopýtkami a Paddletailom. Kým my sme chytali drobčeky, objavili sa dvaja kolegovia na brehu. Už z ďaleka sme počuli, čím chytajú. Boli to minimálne 35-40-gramové plandavky na sumce, ako sme posúdili z čľupotania, neskôr sme aj videli, že sa ligotali v slnečných lúčoch. Chalani poprehadzovali aj úseky vedľa nás, ale príliš veľký výsledok neukázali. Hlavne s tými nástrahami chytali v 60-70-centimetrových hĺbkach. Nevadí, to je lepšie, ako keby boli múdri rybári, takto veľa škody neurobia. Tibi akurát chytil pred nimi jednu malú šťučku, kým ja som ťahal ostrieže jedného za druhým. Chalani na brehu na nás už pozerali šikmými očami.
Malý ostriežik, ktorému zachutila pomaly vedená ružová guma.
Množstvo ostriežov sme ulovili na jednom jedinom mieste.
Ako rýchlo prišli, tak aj odišli
Posledná kvapka v pohári bola tá, keď som začal zdolávať jednu väčšiu šťuku, okolo 60 cm (tá sa vypla vedľa člna, tak sme ju nemohli odfotiť). Začul som buchot smerom od mosta. Tibi sa tam práve pozrel a uvidel, ako jeden z rybárov hodil o zem svoj podberák akurát v tom momente, keď som začal ťahať rybu. Chalani nezvládali psychické cvičenie a vzdali to. Ako rýchlo prišli, tak aj odišli. My sme pokračovali ďalej a chytali pásikovaných banditov, kým nezmizli. Vzdorujúc vetru sme sa posúvali stále ďalej, asi o dva kilometre. Tu bola hranica revíru. Nechceli sme prepisovať číslo revíru v povolenke, ďalej sme nešli. Odtiaľ sme sa vlastne splavovali smerom naspäť, tak silno fúkal vietor. Snažili sme nájsť v kríkoch zase húf ostriežov, alebo chytať nejaké náhodné šťuky. Ostrieže boli len sem‑tam, skupinu sme nenašli ani v tomto smere, popritom miesta boli také, ako je to písané vo veľkej knihe. Už mohla byť asi jedna hodina, keď nás vietor nafúkol do jednej malej zátoky. Nechceli sme sa zakotviť, len sme to chceli driftom poprehadzovať. Na prvé nahodenie som dostal prudkú ranu do prúta. Bola to maličká šťuka, ale na to, že voda bola dosť studená, bojovala parádne. Spravili sme fotku a mohla ísť ďalej svojou cestou. Ešte sme neboli ďaleko, vrátili sme sa späť a vyhodili kotvu. Ďalší hod, ďalšia šťučka, o niečo menšia ako predošlá. Žeby boli tu, alebo len teraz im začal obed? Tibi skúsil plandavku. Dovtedy hľadal ryby len v stĺpci, ale teraz pustil striebornú lyžicu trochu hlbšie. Ani dvakrát neotočil kľučkou a Daiwa Powermesh sa ohol. Páchateľom bola malá šťučka, ale o to bola agresívnejšia. Prechytali sme dnes zopár miest na dosť dlhom úseku a okrem tých predošlých náhodných šťúk pri moste sme nechytili nič. A tu hneď tri! Zaujímavé.
Aj menšie šťuky pekne zabojovali.
Nahodil som, preklopil preklapač a bumm…
Ako nás vietor posúval naspať k mostu, prechytali sme všetky miesta, čo sa len dali, ale zábery od šťúk neboli, len náhodné ostrieže. Asi im skončila obedňajšia prestávka, alebo boli len v tom strome. Rozmýšľali sme, že to už asi zabalíme, nemá zmysel prechytávať rovnaké miesta ešte raz. Kým sme balili veci v člne, fúklo nás pod most. Práve vtedy, keď som chcel zložiť prút, som zacítil, že posledný hod by som mohol smerovať pod konáre, ktoré však hneď na začiatku rybačky prechytal Tibi. Nahodil som, preklopil preklapač, a bumm… Silná, nekompromisná rana do Cormoranu ULX‑ky a známy ťah do boku. Šťuka, ale už o niečo väčšia. Vo vode vyzerala, ako keby mala 70 cm, no nakoniec nemala ani 60 cm, ale veľmi som sa jej potešil. Skvelá ryba na záver. Na to, že bolo len jedno také miesto, kde sme chytali ozaj veľa rýb, sme sa tešili, že sa ostrieže zase objavili na tejto rieke, ale ani budúcnosť šťúk nie je stratená. Aj keď boli ryby malé, potešili nás a keď vyrastú, tak sa s nimi stretneme zase.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
