Zemplínska šírava
Bol september a s ním aj naše vrcholné preteky sezóny Zemplínsky Kapor 2016, na ktoré sme sa celý rok pripravovali. Je to sviatok všetkých kaprárov, je to výzva, ktorá sa neodmieta a sú to najextrémnejšie preteky, ktoré môžete zažiť. Veď len samotná rozloha Šíravy, k tomu neobmedzená vyvážka a nešváry počasia, ktoré každý rok potrápia väčšinu pretekárov, budia rešpekt.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.06.2017.
Tento rok mi robia parťákov v tíme Mikbaits CZ 2 Viktor a Peter, v ktorých mám absolútnu dôveru. Keďže ide už o moje siedme preteky, tak nič nenechám na náhodu a parťákov, pre ktorých to je premiéra, pripravujem na tie najhoršie hrôzy, čo môžu nastať. Preto všetku našu výbavu násobíme krát dva. Už vo štvrtok máme všetko nabalené a môžem povedať, že tak pripravení sme ešte nikdy na preteky nešli. V piatok dopoludnia dávame ešte kávičku s našim druhým tímom Čvachta v Rychvaldskej rybárskej predajni a môžeme vyraziť. Cesta ubieha pomaly, ale pred súmrakom sme na mieste, parkujeme čo najbližšie pri vode, rozbaľujeme nocľah a pred privítaním s usporiadateľmi a pretekármi sa ideme najskôr pozrieť k vode. Ach, tá nádherná Šírava. Pri vode narážame na kameň s číslom 5 a robíme si žarty, že ten, kto to vyžrebuje, len cúvne z hlavného tábora a je na fleku. Ideme sa so všetkými privítať, podebatovať pri dobrom pivku a skvelej hudbe. Keďže chceme byť ráno fit, ideme pomerne skoro spať.
A podarilo sa! Vyťahujem Paľkov 5
Ráno nás prebúdza slniečko a je pred nami deň D, teda žrebovanie, čo je alfa a omega celého budúceho týždňa. Dúfame, že pôjdeme žrebovať medzi prvými, nech máme možnosť si vyžrebovať dva TOP fleky a to Paľkov 1, alebo Lúčky 1. Čo čert nechcel, nakoniec sa k žrebovaniu dostávame asi tridsiaty a obe naše vytúžené miesta sú už fuč. Žrebovanie beriem na seba, pretože chlapci sa zdráhajú. Povedal som si: „Vyžrebuj už konečne na siedmykrát Paľkov“. Nechceme hlavne Lúčky a Zalužice. A podarilo sa! Vyťahujem Paľkov 5. Hneď sa usmievam na chlapcov a vravím: „Tak fajn, len cúvneme a sme na mieste“. Síce je to priemerný flek, ale je to predsa sektor Paľkov, po ktorom sme túžili. Presúvame sa na naše lovisko, rozbaľujeme tábor, kde budeme tráviť budúcich 7 dní. Okamžite vyrážame na vodu zmapovať, čo sa nachádza v našom sektore. S dvoma miestami máme ihneď jasno, na 130 m je lavica s rastlinami zhruba 50 cm pod hladinou, ktorá padá na 2 m a po pár metroch zase stúpa na 1,5 metra. Druhé miesto nachádzame na hranici 300 m v 6,5 m hĺbke, kde prechádzal štrk na čisté bahno. Dno postupne skúmame až na vzdialenosť 1 500 m, ale kde nič tu nič, iba bahno a dno rovné ako placka. Na prvé zakŕmenie pripravujeme sparenú repku, do ktorej pridávame polovičky boilies, zasypávame tigrím orechom a zahusťujeme method mixom. K obom tyčovkám pridávame niekoľko hrstí guľôčok, ktoré rozhadzujeme na širokú plochu. K bližšej tyčovke dávame ešte veľké vedro repky. Deň uteká veľmi rýchlo, ale na rozdiel od minulého roku, keď sme vďaka silnému vetru a vlnám nezvládli dať ani tyčovky, máme všetko pripravené na zajtrajší štart. Preto ešte doprajeme vodníkovi, ale aj sebe nejaký ten panáčik. Chystáme budík na ráno a ideme sa v pokoji vyspať.
Prvý záber až okolo obeda
Vstávame o piatej a v pohode si stíhame dať rannú kávičku. O 6. sa oficiálne začína Zemplínsky Kapor a vyrážame na vodu. Na jeden prút nasadzujeme Mazanú škebľu, pretože Šírava je plná lastúr, na ďalšie dva dávame G2 a fanaticu Koi. Na najbližší prút skúšame červenú halibutku s polovicou plávačky na rýchly záber. A keďže je cena aj za prvého bodovaného kapra a sme v trojici, tak vyvážame všetky štyri prúty naraz bez benzínového motora, iba s elektromotorom, aby bol na vode čo najväčší pokoj.Dva prúty drží Viky na brehu a s dvoma sa vraciame späť z vody. Za dvadsať minút máme všetko vyvezené a čakáme na prvý záber. Ten však prichádza až okolo obeda, navyše iba v podobe pleskáča z blízkej tyčovky. Keďže je už prvý bodovaný kapor ulovený, dávame dole halibutku a aj na druhý prút ide „Mazanica“. Ryby začali spolupracovať a zábery prichádzajú pomerne často. Obzvlášť z blízkej bójky, ale problém máme s vytiahnutím rýb. Pre predstavu, jazda ako blázon, skáčeme do člna, kapra držíme v ťahu a keď prídeme dvadsať metrov pred tyčovku, tak buď visíme natvrdo, alebo nám to porežú mušle. Nepomáha ani odpadávajúca záťaž a po 5 stratených rybách musíme niečo zmeniť. Preto sa pred večerom dohadujeme, že skúsime zmenu a pri zábere nebudeme zasekávať, iba odklopíme cievku a skúsime sa dostať až nad kapra.
Päť kíl, ale aj to sa počíta
Dlho neprichádza záber, ale nakoniec asi o pol dvanástej v noci sa blízky prút opäť rozbieha, preklápame cievku a ideme. Pred tyčovkou 3x uvoľňujeme šnúru z kríkov a lavice plnej väčších kameňov. Po chvíľke konečne podoberáme nášho prvého bodovaného kapríka. Vážil síce len niečo cez päť kíl, ale je bodovaný a to sa počíta! Od tejto chvíle ryby nestrácame a okrem pár rýb, o ktoré sme prišli vďaka mušliam, ideme na 100 %. Zábery sa množia a ryby konečne začali nabiehať aj zo zadného miesta. Do pondelňajšieho obeda už máme na konte asi 30 záberov, ale trápime sa s nebodovanými kaprami, pleskáčmi a navyše začali nabiehať aj amury. Tých máme zhruba desať a všetky nad 10 kg, ale amur sa neboduje… Tak či tak, sme spokojní, pretože v utorok popoludní máme už 4 bodované kapry a sme na priebežnom štvrtom mieste. Je to dobré, pretože sme stále v kontakte. Keďže máme miesto aké máme, náš cieľ je jasný. Chceme sa pokúsiť pobiť sa o sektorové víťazstvo, a to sa nám zatiaľ darí. Ešte v tento deň nás rozhodca upozorňuje na zmenu počasia a silný severný vietor, teda nám do chrbta. Sľubovaná zmena počasia naozaj dorazila, otočil sa vietor, ochladilo sa, zábery utíchajú a my musíme niečo vymyslieť. Čelo pretekov nám uteká, navyše padáme mimo bodovaný sektor a za posledných 48 hodín máme len jediného bodovaného kapra, pár nebodovaných a ďalšie amury.
Rozhodujeme sa, kam to položíme
Začíname byť z toho nervózni, nálada v tíme klesá, prepadáme sa už na 14. miesto a pozeráme, ako sa Paľkov 1 a Lúčky 1 predháňajú vo vedení. Strata je už kritická. Strácame cca 80 kg na prvého a stále to narastá až na 110 kg. Hovoríme si, že niečo musíme vydumať. Berieme tyčku na skúmanie dna, teda dve, pretože hĺbka je 8,5 m a jedna by nestačila. Celý deň oklepávame dno až na vzdialenosť 2 km a stále nič. Iba bahno, žiadna hrana, ale ryby sa nám začínajú ukazovať na obrazovke sonaru. Keďže veľa rýb začala ťahať hlavne druhá strana, tak rozmýšľame o tých dvoch kilometroch a rozhodujeme sa, kam to položíme. Nakoniec vyhral rozum a dávame tyčovku na jednu cievku, respektíve tak, aby zostalo na cievke pár metrov šnúry. Tyčovku teda umiestňujeme na doraz cievky, miesto prehadzujeme pár hrsťami boilies. Netrvá to ani dve hodiny a konečne prichádza záber. Skáčeme do člna, ideme si pre neho a keď ho po prvýkrát vidíme, tak sa nám rozklepú kolená. Po niekoľkominútovej zdolávačke končí v podberáku. Nádherný šupík, absolútne bez chyby. Má cez meter a krásnych 17,2 kg. Prvá ryba z nového miesta a hneď nádherná. Hovoríme si, konečne záber, tak toto miesto okamžite posilňujeme aj druhým prútom. Do tretej hodiny rannej sú naše signalizátory potichu, ale konečne prichádza ďalší záber a opäť zozadu. Tentoraz je to desaťkiláčik. Neváhame ani chvíľu a posilňujeme zadné miesto o tretí prút. Na každom háčiku máme inú guľu a ráno, keď ešte máme na prvého stále stratu cca 100 kg, začína životná show. Počas štvrtkového dňa si pripisujeme zhruba 100 kg, jazdíme pre ryby takmer každú hodinu a pred polnocou stúpame postupne v poradí na senzačné tretie miesto. Makáme ako o život a chytáme rybu za rybou. Rozhodcom, ktorí majú stanovište 100 m od nás už koľkokrát ani nevoláme, sme pod drobnohľadom a stačí mávnuť rukou a sú pri nás.
Je to buď, alebo
V piatok zábery pozvoľna ustávajú, ale vďaka tomu, že prvé dva vedúce tímy sa takmer zastavili, tak stále sťahujeme stratu. V noci o pol dvanástej sa vďaka ďalším úlovkom dostávame do vedenia. Je to neuveriteľné! Neskutočná paráda, životný sen, pripísali sme si ďalších 100 kg za posledný deň a začíname si uvedomovať, že sme blízko senzácie. Ako naschvál sa nám krátko pred koncom minuli záťaže, a tak neváhame a oslovujeme vedľajšie tímy, rozhodcov a všetkých, kto by mohol pomôcť. Zohnali sme asi dvadsať olov a opäť meníme taktiku. K zadnej tyčovke pridávame ešte druhú, asi 100 m napravo, aby sme rozdelili zábery na dve miesta. Navyše, riskujeme a na posledných 8 hodín nasadzujeme na všetky prúty jedinú guľôčku, ktorej veríme najviac a miesta totálne zasypávame všetkým, čo máme po ruke. Je to buď, alebo. O polnoci nám rozhodca vraví, nech chytíme aspoň 2-3 bodované ryby a je to v suchu. Nespíme ani minútu a o 5. ráno máme piateho sobotňajšieho kapra. No a čo nám na to povedal rozhodca? Ešte by to chcelo niečo pridať, nevieme čo druhá strana, ale vraj dosť pochytali. Sme nervózni, ani chvíľku sme nespali a stále je to málo! Skoro 2 hodiny nemáme záber. Čo teraz? Hodina a štvrť do konca! Opäť sa to rozbieha, neskutočné, poslednú hodinu už nevyliezame z člna a len si odovzdávame kapry a prúty z člna. Minútu pred koncom ešte voláme rozhodcu, pretože máme jedného kapra na brehu a druhého v člne. Teraz už začíname veriť v zázrak, z miesta uprostred ničoho máme za posledných 8 hodín ďalších 90 kg bodovaných kaprov, ale rozhodca nás stále napína. Je to napínavé až do vyhlásenia. Po ôsmej hodine konečne sadáme do kresiel a vieme, že debnu máme istú. Len premýšľame, koľko mohli nachytať na jednotkách Paľkov a Lúčkach. Okolo 10. h, keď sú výsledky spočítané, to konečne prichádza. Je to táááám!!! Dokázali sme nemožné, vyhrali sme a k tomu všetkému s náskokom na druhých 64 kg. Nádherný pocit, sme víťazi Zemplínskeho Kapra 2016! Siahli sme si až na dno síl, nespali a pracovali do samotného konca, ale stálo to za to, áno. Splnili sme si sen, ktorý prajeme aj ostatným, naozaj neskutočná radosť. Boilies Mikbaits ukázalo neskutočnú kvalitu, o čom vypovedá aj umiestnenie hneď troch tímov v top 5, respektíve 1., 2. a 5. miesto. Záverom ďakujeme predovšetkým našim rodinám, kamarátom a všetkým, čo to prežívali s nami za to, že nám verili a držali palce až do samotného konca. Samozrejme, firme Michala Kučeru – Mikbaits za podporu a parádne guľôčky, v našom prípade G2, Mazaná škebľa a Fanatica Koi. Ďalej Vladovi Šafovi s celým organizačným tímom, rozhodcom a za online prenos Rosťovi Masopustovi a za celkovo super organizačne zvládnuté preteky. Rosťovi Watorovi za super fotky, ďalej firme ryvafishing.com za skvelé olová, firme Flajzar za bezchybné hlásiče a kamarátom, ktorí nám zapožičali vybavenie, ktoré sme násobili krát dva. Naša bilancia v tomto ťažkom zápolení je nasledujúca: celkom sme mali 110 rýb na prúte, z toho 39 bodovaných kaprov, 31 nebodovaných, 21 amurov, 11 pleskáčov a o zvyšok sme prišli. Priemerná hmotnosť bodovaných rýb bola 8,5 kg a náš najväčší kapor mal 17,2 kg. Najväčší amur vážil 13,9 kg. A naše heslo pretekov? Bojuj až do konca, pretože aj nemožné sa môže stať.
Konečné poradie:
1. Mikbaits CZ II 331,860 kg 2. Mikbaits CZ 267,000 kg
3. Jetfish SK 266,800 kg 4. Orthodox carp SK 219,840 kg
5. Mikbaits Arizona 214,350 kg
1. bodovaný kapor: CT H + H + GB
Najväčší kapor: R-SPECT 22,580 kg
Najvyšší priemer na 3 ryby: Orthodox carp SK
Najviac bodovaných kaprov: 39, Mikbaits CZ 2
Najlepšie družstvo, Česká republika: Mikbaits CZ 2
Najlepšie družstvo, Slovensko: Jetfish SK
Najlepšie družstvo Poľsko: Vegaboat Poľsko 1
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
