Posledný mesiac roka dokáže potrápiť našu vytrvalosť, niekedy však odmení rybára nevídane. Na záver sezóny som aj ja zažil neuveriteľnú zasneženú rybačku, do ktorej som, okrem mrazu, pridal aj pár svojich postrehov, ktoré mi pomohli pekne si zachytať aj hlboko pod nulou.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.06.2017.
Piskot splietaných šnúr oboch prívlačových prútov signalizuje, že ľadový severák dosiahol nepríjemnú rýchlostnú hranicu. Pohľadom ešte raz skontrolujem obrazovku sonaru, a následne skrehnutými rukami začínam vyťahovať kotvu. Je načase, aby som zmenil miesto. V nárazoch vetra balansujem na prove člna a bojujem s tvrdým primrznutým lanom, kým sa konečne z hĺbky 25 metrov vynorí kotva. Rutinná záležitosť. Navinúť lano na bubon, prejsť dozadu k motoru a opäť raz hľadať nové lovisko. Ťažké mračná veštia novú dávku snehu. Mrzne a to riadne, čas plynie neuveriteľne spomalene.
Počasie mieša karty
Je tu vôbec ešte šanca na nejaký úlovok? V tomto počasí som na 99,9 % jediný tvor brázdiaci člnom mrazivú priehradu. Nejde o žiadny pokus o zápis do Guinessovej knihy rekordov. Jednoducho, človek je už zvyknutý na biedne zimy posledných rokov, a tak musím povedať, že počasie ma naozaj prekvapilo na poslednú chvíľu. Dva dni predtým boli teploty okolo piatich stupňov nad nulou. Veselo som prechytával košické vody čľapkajúc v blate. Také čosi som nečakal. Dobré oblečenie, čln pri vode, teplo chaty na dosah a túžba na nejaký úspech, aspoň mikroskopických rozmerov ma však napokon vyhnali na vodu. V reáli to však až taká zábava sprvu nebola. Vezmime to však pekne po poriadku.
Ticho dokonalej prírody
Po neúspešných rybačkách na miestnych jazerách som si brúsil zuby na viacdňový prívlačový výlet. Z rádia sa mi neustále dostávali správy o náhlej zmene počasia. Bral som to skôr s rezervou, no prípravu som neodflákol. Teplé oblečenie, termoska... Zmena neobišla, samozrejme, ani moju výbavu. Trolling, alebo prechytávanie pobrežia vylučujem. Budem loviť výlučne jigovaním, prípadne priamy vertikál. Volím dva prúty Delphin Wild Spin. Jeden tvrdší 7- 32 g a druhý UL, alebo skôr L 1-5 g. K tomu kvalitné šnúry FIN, ktoré ma v mraze nesklamú. Poobede už všetko ukladám do auta. Teplomer ukazuje -2˚C. Po pol hodine jazdy vymieňam posypané asfaltky za zasneženú lesnú cestu. Rádio ma znova bombarduje výstrahami mrazov a sneženia. Tu je snehu tak 30 cm. Pre prípad mám so sebou aj snehové reťaze. Pohon 4x4, uzavretý diferenciál a terénne pneumatiky však postačujú. Iba v strmých klesaniach napriek zaradenej jednotke občas zavrčí ABS. Do cieľa prichádzam už za tmy. Kým sa rozhorí oheň v piecke naplno, čln sa už kolíše na vode. Tma, ani náznak po ľuďoch. Iba svit mesiaca poodhalí mrazivý opar nad nehybnou hladinou. Kde tu zahúka sova, počuť vzdialený brechot líšok. Dnešok už neodchytám, začnem ráno.
Konečne na vode
Prebúdzam sa do bieleho rána. Teplota -8 stupňov. Už teda prituhlo. Začal sa tak trochu aj boj s časom. Ľadový pancier sa totiž už od brehov a od zátok schuti zahryzol do „tela“ priehrady zvíjajúcej sa medzi kopcami Bujanova. Stačí, ak pár dní úraduje celodenný mráz. Mohutný severák tomu len napomáha. O siedmej už sedím v člne. V zajatí vysokých strmých kopcov som na loďke ako vo veternom tuneli. No ale nikto ma nenútil vyjsť na vodu. Začal som sa konečne sústrediť na ryby. Podľa mojej teórie by mali byť už riadne zalezené. V prípade zubáčov a ostriežov im tu tridsať metrov problém nerobí. No zdalo sa mi, že až tak dole nebudú. Možno. Nechcem hľadať nijaké nové „tajné fleky“. Zužitkujem poznatky z jesenných výprav. Tak znel na prvý pohľad jednoduchý plán. V skutočnosti je však problém nájsť nejaké echá rýb. Objavujem zimoviská kaprov, občas nejaká šmuha na displeji. Ono POHYB je v týchto podmienkach silné slovo. Ryby skôr stagnujú v úkrytoch. Zamieril som to na kamenné platne, nejaké hrany. Snažím sa nájsť prijateľné hĺbky.
Volím veľké nástrahy
Zima väčšinou znamená zjemňovanie prívlačovej zostavy. No v mojom prípade to tentoraz tak nie je. V zimnom období najradšej využívam veľké štíhle gumené nástrahy okolo 10-12 cm. Zastávam názor, že pre dravca je to z energetického hľadiska oveľa výhodnejšie. Napriek relatívne strednej hĺbke lovím takmer výlučne s jigovými hlavičkami okolo 20-25 g. Kontakt perfektný a klopanie po dne dokáže lepšie zaujať aj jemne „hibernujúceho“ dravca. Vytrvalo bagrujem dno, pričom každým navinutím si predstavujem útok dravca. Ten sa po chvíli skutočne dostaví. Zubáčik okolo 45 cm neskutočne potešil. Perleťové kopyto odviedlo svoju prácu na jednotku.
Ostriež nasal veľkú gumu.
Drobec z hlbočiny
Špičkou sa nesnažím o prudké pohyby. Spomaleným rybám predkladám spomalené nástrahy. Dôležité sú vibrácie. Pri pomalom ťahaní je dôležitý citlivý mäkký chvostík. Ten sa musí vlniť aj pri fázach prepadu gumy na dno. Skalné úkryty mi vydali ešte jedno zježené prekvapenie. Na 12 cm oranžový riper udrel 18 cm minizubáč – môj najmenší na prívlač v živote. Zobral to v plytšej vode asi 10 metrov, kde som využil prút do 5 gramov. Záber bol aj tak ledva čitateľný. Rýchla fotka a šup nazad do živlu. Prvý zárez na pažbe som teda mal.
Napriek malej hĺbke lovím s 20-25 g hlavami.
Tajomný záber od stromu
Usúdil som, že opäť pomôže zmena miesta. Presun mi sťažoval silný protivietor, pridalo sa navyše sneženie. No už som bol v hre. Nechcel som cúvnuť. Zatiahol som si kapucňu a ukotvil sa na novom mieste. Vôbec nebolo chránené pred vetrom, ktorý so snehom pretváral mňa a čln na ľadovú sochu. Naviazal som žltočierny riper na dvadsiatke hlave. Pustil som ho priamo na vertikál. Vedel som, že dole podo mnou, v čiernych hlbinách je zatopený strom. Sonar som ani nezapínal. Kopyto v čírej vode zmizlo z dohľadu, no trvalo ešte, kým dosadlo. Pár navinutí stačilo, aby sa dostavil kopanec. Síce to nebola razantná letná „pecka“, ale v tej chvíli to bol priam elektrizujúci moment. Šnúry sa správali tak ako som očakával, netvrdli a dobre sa navíjali. Súboj načrtol, že to bude lepšia ryba. No lepšia... Bude mať mieru.
Odmena za hodiny strávené na vode
Zdolávanie z hĺbky musí byť opatrné. Prudká zmena tlaku môže pichľavého dravca smrteľne zraniť. Buď mu vyjdú oči, v horšom prípade plynový mechúr cez ústa. Zubáč mal 56 cm, čo zahrialo v mraze viac ako horúci čaj, ktorý som mal v termoske. Rýchle foto a späť do živlu. Zubáče v strome boli. Zábery prichádzali vždy, keď sa nástraha vymrštila z dna. Pochoval som však dve nástrahy, tak som okamžite prešiel na provizórny drop-shot. Ten fungoval skvele a podarilo sa mi zdolať ešte štyroch zježených krásavcov. Boli ako cez kopirák. Nejaké fotky na pamiatku a rýchly návrat do vody. Zdolávanie som nútene prerušoval, pretože očká prútov zasklil ľad, ktorý som vždy musel olupovať. Bola to neopísateľná odmena v týchto extrémoch.
Keď prišla tma...
Zošerilo sa. Nízko položené sivé mraky opäť začali chrliť sneh. Tma prišla veľmi skoro. Kužeľ predného LED svetla mi bol vo večernej fujavici jediným ukazovateľom smeru. Úspešne som dorazil k mólu, chytro upevnil loď a bleskovo vbehol do tepla chaty. Pekné úlovky ma totálne naštartovali, počasie mi bolo ukradnuté. Plánoval som vydržať ešte jeden deň. Ráno bolo predzvesťou, že teploty padli dolu ešte viac. Jasná obloha znamená takmer vždy silný mráz. Čln, ktorý prenocoval na vodnej hladine zdobilo 10 cm primrznutého snehu. Mínus sedemnásť! Uf, to už je aj na mňa veľa. No čo, trochu chladno, ale ide sa na ryby. Dnes sa rozhodujem loviť plytšie. Zmenšil som nástrahy na 8-10 centimetrov, či náhodou nepôjdu aj ostrieže. Počasie ideálne. Bezvetrie, slnečno – ani mráčika. Až na ten mráz, ktorý sa však vhodným oblečením a teplým čajom dá prehliadnuť. Dnes zabodovali tmavé zelené farby. Podarili sa aj ostrieže, ktoré boli zoskupené v menšom húfiku. Zábery slabučké, gumy hltali ako divé, chvostíky už boli „vcucnuté“ hlboko.
Rybačka, ktorá stála za to
Absolvujem trasu až ku hrádzi, sporadicky ťahám ostrieža, v jamách občas strelí zubáč. Nič rekordné, beriem to ako relax na vode. Čudujem sa, že ryby majú aj teraz enormný záujem o gumovú korisť. Nestretávam jedinú loďku, jediného rybára. Ak som niekedy chcel mať revír iba pre seba, teraz je ten moment. Plán odchytať celý deň mením. Jednoducho, ten mráz sa na vode znásobí možno desaťkrát. Nebyť slnka a rovnej hladiny, ani by som dnes nevyrazil na loďku.
Pred obedom balím, odkladám čln na zimu. Batéria v aute chytá našťastie na prvý šup a kúrenie nastavujem na maximum. Kolesami kreslím čerstvé stopy v snehu a už teraz viem, že za mnou je jedna z najkrajších výprav roka. Zvláštna, možno až prehnane extrémna, ale zážitky a poznatky stáli za to. Záver rybačky ešte ozdobilo stádo danielov, ktoré prebehlo popred môj tereniak, teperiaci sa hore kopcom. Čo si ešte priať? Nádrž neskôr zamŕza celá, prívlač si bude musieť počkať. Nevadí, máme aj krásne rieky, ryby si oddýchnu a na jar, hor sa na ne! Chytať a púšťať. Z ľadového Ružína prajem úspešnú sezónu 2017!
Jeden z posledných úlovkov pred nástupom ľadu.
Postrehy z lovu:
1. Teplé oblečenie – nie 50 vrstiev, ale radšej tri kvalitné. Zima na vode sa znásobí mnohokrát.
2. Teplý čaj vždy posilní.
3. Zväčšite nástrahy, použite ťažšie hlavy pre lepší kontakt.
4. Rybu z hĺbky zdolávajte pomaly, inak hrozí jej vážne poranenie.
5. Slnečné počasie znamená väčšinou silný mráz.
6. Výdrž – rýb bude možno málo a zábery budú často riedke, no jediná cesta k rybe vedie teraz cez trpezlivosť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
