Rybárska sezóna sa blíži ku svojmu koncu. Každý rok na Vianoce, pri teple kozubových plamienkov rekapitulujem, aký ten rybársky rok bol a spriadam plány na ten nasledujúci. Deti rozbaľujú darčeky a ja môžem v ich očiach vidieť neopísateľnú radosť. Je to okamih, na ktorý v živote žiadny rodič nezabudne a nemal by ho prepásť.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.06.2017.
Skôr, ako slobodný, som vianočné prázdniny trávil pri vode. Aj keď to neboli, čo sa týka rýb, žiadne plodné chvíľky, určite patria medzi tie, na ktoré spomínam najradšej a nikdy na ne nezabudnem. Trebárs ako sme s kamarátom vyrazili na týždeň na Slapskú priehradu do Novej Živohošti. Už ani neviem, ktorý rok sa písal, ale pamätám si to miestečko, akoby som tam sedel dnes. Vtedy bolo snáď pol metra snehu, že sme k vode so starou škodovkou skôr doplávali, než došli. Vôbec nám nedochádzalo, že dostať sa naspäť bude veľký problém. To nám však bolo úplne jedno. Ja som aj tak vodičák ešte nemal a starší kamarát to evidentne tiež neriešil. Boli sme pri vode a to bolo to najdôležitejšie.
Tá zasnežená Slapská krajina nás úplne okúzlila. Stan sme si postavili vedľa stromčeka, ktorý sme oprášili a vianočne ho ozdobili. Každý z nás si priviezol škatuľku ozdôb, vianočného pečiva a po jednej fľaši rumu. To nemalo chybu. Až po vyzdobení prišli na rad prúty. Rybačku sme ako vždy brali vážne, len s tým, že vtedy pre nás nebol cieľ uloviť kapra nad 70 cm ale vôbec nejakého. Priehrada síce nebola zamrznutá, ale zima bola veľmi tuhá. K večeru sme každý zaliezli do dvoch spacákov a zapálili si sviečky pod takým plechovým stromčekom. Bola to ozdoba, ktorá sa vzduchom od plamienkov sviečky roztočila a vydávala vianočný zvuk. Cink‑cink‑cink. Stromček sa odrážal na stene bivaku a na nohách nás hriali čerstvo naplnené termosky čajom s kvapkou rumu.
Pri dlhom večeri sme sa rozprávali o živote. Jednu chvíľu o dievčatách, potom zase o rybách. A tak stále dookola, kým jeden z nás nezaspal. No čo iné sme v tom čase mohli mať na mysli. Rozdali sme si aj darčeky, samozrejme, rybárske. Postavili snehuliakov, oslávili Nový rok a nakoniec chytili aj jedného kapra. Síce to bol násaďák, ale o to vôbec nešlo. Ten týždeň na Slapoch sa nám vryl dosť hlboko do pamäte. Utieklo viac ako dvadsať rokov a osud to tak chcel, že sa teraz s kamarátom každé pracovné ráno schádzame v práci, kde sa snažíme spoločne už vyše desať rokov rozhýbať firmu LK Baits.
Sú aj chvíle, keď všetkého máme plné zuby, a práve v takých okamihoch nás živia spomienky na tie bezstarostné dni na rybách. Na tú vianočne - rybársku atmosféru aj na tie večery, keď sme si toho povedali na pol života dopredu. Ten čas bez počítačov, tabletov a inteligentných telefónov mal svoje čaro. Teraz má každý z nás na stole dva počítače, vo vrecku chytrý telefón a v taške tablet. Viac si toho už koľkokrát povieme cez e‑mail. Ocitli sme sa v inej dobe a aj v jednej firme. Na jednej strane je to dobre, ale na druhej to znamená, že vyraziť spoločne na ryby je čím ďalej tým nemožnejšie. Každý už má aj svoju rodinu a sviatky logicky trávime v kruhu rodinnom. Čas beží veľmi rýchlo, to vnímate až neskôr. Preto všetkým mladým rybárom prajeme zažiť také rybárske detstvo, ako sme mali my. Využili sme každú chvíľku na to, aby sme boli pri vode, dokonca aj cez Vianoce a dodnes na to radi spomíname. Tým v našom veku prajeme, aby si našli v tomto uponáhľanom svete chvíľku pre seba, a tým v tom najlepšom, dôchodkovom veku odkazujeme, nech nám držia flek pri vode! Nezabudnite: „Na konci je vždy ryba, ale najkrajší je príbeh, ktorý jej predchádzal.“
Veselé Vianoce a veľa rybárskych zážitkov od vody vám všetkým praje Lukáš Krása.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
