Vlado vyberá svoje najnovšie prírastky zo zbierky voblerov. Unikátne kusy. „Ten potočák sa im naozaj vydaril. Vyzerá ako skutočný. Ale ani táto farba nie je na zahodenie, podobá sa na hrúzika, či malú mrenu?“ Rovnako aj Petrove nové voblery, alebo twistre svojim tvarom, vernosťou farieb a pohybom určite majú šancu vyprovokovať k záberu kapitálnu hlavátku.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.06.2017.
Zo škatuliek vyberáme najnovšie Rapaly, Salmá, Nils Mastery a iné značky voblerov, novinky z nekonečnej ponuky rybárskych obchodov. Nakoniec sa obrátime na Ivana. Ten so svojou príslovečnou skromnosťou ako posledný otvára staré ošúchané škatuľky a my s otvorenými ústami hľadíme na skutočné skvosty. Vlastnoručne vyrobené voblery a orená rôznych tvarov, veľkostí, farieb, ktoré si Ivan pripravil na hlavátkovú sezónu… Zanedlho už nástrahy lietajú do chladnej oravskej vody. Hodinu, dve… stále bez záberu. Keď nemáme ani tretiu hodinu jediný záber, kamarát Jardo začína pochybovať. „Sú tu ešte vôbec nejaké hlavátky? To nie je možné, aby sme piati za taký dlhý čas neulovili ani šupinku!“ Ivan ho však v pohode upokojuje. „Treba byť trpezlivý, veď na ulovenie hlavátky je potrebných často až okolo päť tisíc hodov…“ To napísal už pred mnohými rokmi vo svojej knihe „Hlavátka“, Samo Ivaška. A vtedy bolo ešte v našich riekach hlavátok mnohonásobne viac ako dnes. Ďalej trpezlivo hádžeme naše neodolateľné nástrahy a dúfame, že príde konečne ten vytúžený a zároveň aj „vydretý“ záber.
Ivanove skvosty, ručne robené voblery.
Kráľovná zo Sedliackej Dubovej
Pomaly sa blíži poludnie a stále ani ťuk. Pre niekoho môže byť takýto lov doslova frustrujúci, ale my to nevzdávame. Práve, keď na kostolnej veži v Sedliackej Dubovej zvony bijú dvanástu, tak sa ozve Ivan. „Je tam!“ Hlavátka po záseku okamžite robí typické kotrmelce dolu prúdom. V priezračnej vode Oravy sa jej medené telo krásne leskne. Ivan ju pevne drží na prúte a s prehľadom zdoláva. Pomaly ju privádza ku brehu. Nie je to žiadny kapitálny kus, ale aj priemerne veľká hlavátka nás všetkých poteší. Ivan tiež neskrýva radosť. Opatrne kráľovnú ukladáme do periny mäkkého odmäkového snehu. Jardo jej z boku odoberá niekoľko malých šupín na určenie veku, potom ju rýchlo meriame, vážime. Šesťkilová ryba vo výbornej kondícii. Ešte pár fotiek a mizne v rodnej Orave. Má najlepšie predpoklady dorásť do kapitálnych rozmerov. A na čo bola ulovená? Predsa na ručne robený vobler červenobielej farby…
Ivanova hlavátka zo Sedliackej Dubovej.
Odber šupín na stanovenie veku hlavátky.
Splnené prianie
Ivan je nielen výborný rybár a zručný výrobca voblerov. Je zároveň aj vynikajúci preparátor rýb, pedagóg, autor mnohých vedeckých prác s rybárskou tematikou, odborných publikácií, skrípt, kníh. Ivan totiž dlhé roky pôsobil na katedre rybárstva a chovu malých hospodárskych zvierat na SPU v Nitre. Teraz je na dôchodku. Ale na katedre si vychoval svojho dôstojného nástupcu, Jarda Andrejiho. Aj on, zdá sa, že podľahol čaru hlavátok… S Ivanom sme sa spočiatku stretávali hlavne pracovne. Na ichtyologických konferenciách, schôdzach Slovenskej ichtyologickej spoločnosti, školeniach rybárskych hospodárov… Až neskôr, keď som robil doplnkové pedagogické štúdium, sme sa vídali oveľa častejšie. Namiesto prednášok z pedagogiky, didaktiky, alebo psychológie som radšej zašiel za Ivanom. Spolu sme viedli dlhé debaty o hlavátkach, ich živote, zaujímavostiach a love. To, že s ním niekedy skutočne pôjdem na lov kráľovnej našich vôd, bolo vtedy len mojim tajným prianím… Ani som netušil, že sa mi toto skryté prianie, zakrátko splní. Teraz sme tu, na brehu Oravy, spolu s partiou ďalších nadšených hlavátkarov. Vlastne sa takto schádzame už niekoľko sezón a postupne sa z toho stáva tradícia. Niekedy piati, siedmi, desiati… ako komu povinnosti a čas dovolia. Už ani tak príliš nejde o úlovky, skôr o stretnutia v prekrásnej prírode Oravy, rozhovory, výmenu skúseností a zážitkov z lovu kráľovnej.
Vnuk Sama Ivašku
Dobrodružstvu s názvom hlavátka v dnešnej uponáhľanej dobe prepadlo už mnoho nadšencov. Túžba uloviť kráľovnú našich vôd je často oveľa silnejšia ako mrazivé počasie a ľadová voda. Nevadia ani omrznuté končeky prstov a bolesti krížov z nekonečného hádzania s ťažkým prútom. Hlavátku si jednoducho treba zaslúžiť… Jedinečnosť tejto ryby učarovala aj mnohým známym osobnostiam. Napríklad Jan Werich, Jozef Króner, alebo Ivan – Tuli Vojtek boli, alebo sú vášnivými lovcami hlavátok. Ale azda najznámejším slovenským hlavátkarom bol Samo Ivaška. Nie však vďaka množstvu trofejných úlovkov, alebo dokonale vycibrenej technike lovu. Samo Ivaška je predovšetkým celosvetovo uznávaný priekopník chovu tejto unikátnej ryby. Ako prvý na svete zvládol celú technológiu jej odchovu, a tak Slovensko navždy zapísal do histórie. Svoje poznatky zhrnul v monografii Hlavátka. Napriek tomu, že kniha bola napísaná už pred viac ako päťdesiatimi rokmi, má čo povedať aj dnešným rybárom. Pri našich večerných rozhovoroch sme sa často dostali aj k osobnosti Sama Ivašku. O čo väčšie bolo naše prekvapenie, keď nám Ivan prezradil, že sa rozprávame o jeho dedovi…
Čo viac si človek môže priať…
Ivanov úlovok nás povzbudil, a tak sme s novou silou a zanietením ďalej brázdili studené pláne Oravy najnovšími voblermi, twistrami a blyskáčmi. Tá však pre dnešok zostala už akoby zakliata. Vydržali sme až do večera, posledný deň nášho lovu. Srdečné stisnutia rúk, rozlúčka s priateľmi v kulise tichého šumenia oravských prúdov. Čo viac si človek môže priať… Síce bez úlovku, ale s dobrým pocitom pri srdci. Dnes hlavátku ulovil ten najpovolanejší. Nostalgia a smútok z konca sezóny sa mi mieša s nesmiernou radosťou… Sú ľudia, od ktorých sa môžeme neustále učiť, ľudia ktorí nás vždy obohatia a prekvapia. No nielen svojimi poznatkami a skúsenosťami. Skôr tou skutočnou ľudskou stránkou. Napriek titulom pred aj za menom, zostal docent Ivan Stráňai nesmierne dobrým, skromným a pracovitým človekom.
Samo Ivaška pri love hlavátok na Orave.
Samo Ivaška s úlovkom hlavátky.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.