Väčšina z nás pozná ten pocit, keď sa dohadujete s priateľmi na dátume rybárskej výpravy, s ktorými radi trávite čas pri vode so spoločným hobby. Ten sa pomaly blíži a vy sa neviete dočkať, dohadujete sa, plánujete výbavu, taktiku, pozeráte predpoveď počasia a veríte, že to bude opäť rybačka, ktorá bude niečím nezabudnuteľná.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.05.2018.
Keď sme deviati potvrdili účasť, veľmi som sa potešil, pretože pri každoročne zväčšujúcej sa „posádke“ sa z našej spoločnej víkendovej výpravy koncom júna na súkromné štrkovisko Veľký Cetín stáva tradícia. Toto štrkovisko sa nachádza v okrese Nitra, má rozlohu 22 hektárov a je veľmi dobre zarybnené kaprami s hmotnosťou od 5 do 15 kg. Nachádzajú sa tu aj kusy dosahujúce hmotnosť nad 20 kilogramov a od minulého roka tu bol vysadený aj amur s hmotnosťou od 5 do 12 kíl. Samozrejme, rybačka je prioritou, ale každý jeden z nás si váži ten čas strávený spoločne pri vode, kde máme príležitosť sa porozprávať, prebrať rôzne témy, uvariť si guláš či grilovať, ale hlavne si oddýchnuť, zrelaxovať a s radosťou si aj dobre zachytať.
Toto štrkovisko už poznáme
Keď sme prišli k vode okolo 6-tej po obede, poobzerali sme si všetky 4 miesta, ktoré sme mali dopredu objednané, rozlosovali si naše stanovištia na najbližších cca 48 hodín a začali sa pripravovať na rybolov. Aby to bolo zaujímavejšie a napínavé do konca, dohodli sme si pravidlá našej vlastnej súťaže, ktorá mala tri ocenené kategórie za najväčšieho amura, najväčšieho kapra a 5 najväčších rýb nad 7 kg. Samozrejme, toto štrkovisko už poznáme, mnohí z nás tu majú zdolané ryby nad 10 kg, ale po dohode a predchádzajúcich skúsenostiach s touto vodou sme si určili dosiahnuteľnejšiu hranicu bodovanej ryby. Pre mňa je každá takáto výprava veľkou výzvou, keďže som jediný člen medzi kaprármi, ktorý chytá jemnejšou feeder technikou, čomu musím prispôsobiť výbavu, taktiku, krmivo ako aj veľkosť nástrahy a použitých montáží. Mojím doterajším najväčším úlovkom na feeder bol kapor lysec spred 4 rokov, ktorý mal 78 cm a 12,5 kg. Pochopiteľne, mojim bolo cieľom konečne prekonať tento osobák, ale zároveň som si chcel splniť malý sen a to konečne si vychutnať zdolávačku pre mňa doposiaľ vyhýbajúcej sa ryby – amura.
Prvý večer sa začal celkom nádejne, počasie nám prialo a našu mikro súťaž sme začali od deviatej večer symbolickým zvukovým signálom, na ktorý všetci po dôkladnej príprave a zakŕmení už s napätím čakali. Už pár minút po štarte sa ozval prvý kapor a hneď nato na vedľajšom mieste druhý. Dokopy sme do rána vytiahli približne 15 rýb, z toho ja som zdolal 3 menšie kapry v rozmedzí 5-6 kilogramov.
Kapor 8 kg.
Moje overené náčinie
Udice, ktoré zvyknem pri takomto rybolove so sebou brávať, majú pomenovanie heavy feeder, aby splnili jednak vzdialenostné predpoklady, nahadzovanie ťažších kŕmidiel, ale, samozrejme, aj zdolávanie kapitálnych rýb. Tie, ktoré používam ja a som s nimi doteraz nadmieru spokojný, sú značky Delphin, pričom s jednou z nich už mám takmer 5-ročné skúsenosti (Delphin Magma Heavy feeder 390/50-150 g), na ktorej mám navijak od firmy SPRO Team Feeder Special LCS 550M. S tou druhou udicou sa intenzívne zoznamujem ešte len druhý rok (Delphin Long Shot feeder 390/3,5 lbs), na ktorej je osadený navijak NEVIS Mystic Feeder 60. Na obidvoch mám navinutý silón v priemere 0,22 mm od značky Quantum QUATTRON PT Salsa, ktorý dostatočne spĺňa moje požiadavky pre chytanie poriadnych rýb vo väčších vzdialenostiach. Ako taktiku na čo najširší záber lovu som zvolil na Long Shot‑ke peletové kŕmidlo s cca 15 cm nadväzcom s háčikom Korda Wide Gape Weed č. 10 a krmivom a nástrahou určených na lov amurov a na druhej udici method kŕmidlo s krátkym nadväzcom s háčikom Korda Wide Gape Gravel č. 12, kde som postupne menil nástrahy a sledoval záujem rýb o ne. S väčšinou použitých nástrah a krmiva som sa len zoznamoval, nakoľko som na ne chytal po prvýkrát. Skôr mi išlo o akési testovanie a porozumenie určitým typom a príchutí. Za tie roky som mal možnosť vyskúšať mnoho druhov krmív a nástrah, no mne osobne najviac vyhovujú produkty od firmy HALDORÁDÓ, známej maďarskej spoločnosti špecializujúcej sa na lov veľkých kaprov feedrovou technikou, ktoré dokázali postupne zvýšiť úspešnosť jednak mojich krátkodobých vychádzok na zväzové vody, ale aj návštev súkromných rybníkov.
Konečne dve bodované ryby
Z postupným otepľovaním sa aktivita rýb síce pomaly znižovala, ale mne sa v sobotu doobeda popri niekoľkých neúspešných zásekoch podarilo vyloviť konečne dve bodované ryby, pekné šupináče s hmotnosťou 7,5 a 8 kilogramov. Paradoxom je, že tieto ryby zabrali na Haldorádó FermentX peletu s príchuťou veľký amur s nadľahčenou umelou Spécicorn Mega kukuricou rovnakej chuti. Počas dňa, keď som si prešiel miesta ostatných, zistil som, že už zaostávam za niektorými kamarátmi, ktorí už mali zdolaných viacerých bodovaných kaprov, a niektorí z nich aj ryby s hmotnosťou nad 10 kg. Keď teplota počas dňa prekročila hranicu 30 stupňov Celzia, počet záberov síce rapídne klesol, ale tí z nás, ktorí chytali na zig‑rig, dokázali aj v takej horúčave vysedieť nejaký ten záber, a postupne do večera zdolať ďalšie ryby. Táto metóda sa v týchto teplých dňoch ukázala ako najchytľavejšia, na ktorú prišlo najviac záberov.
Síce sme mali 4 miesta vedľa seba, no nie každé počtom zdolaných rýb konkurovalo tým úspešnejším. Na našom krajnom mieste, na ktorom sme boli traja s kamarátom Peťom a jeho bratom Tomášom, to postupne šlo do výrazného útlmu, kde sme za posledných 24 hodín súťaže mali už len 3 zábery. Jedným z nich bol aj môj neúspešne zdolaný kapor, ktorý sa mi odopol blízko brehu a medzi zvyšnými vytiahnutými rybami bol okrem niečo vyše 7-kilového kapríka aj jeden amur, ktorý Peťovi po kratšej, ale zato napínavej zdolávačke vyčaril úsmev na tvári a také malé zadosťučinenie. Nakoniec sa ukázalo, že to bol jediný amur tejto výpravy.
Peťov jediný amur výpravy.
Druhá noc už bola tichšia
Nebol som veľmi spokojný s mojim výkonom a ani aktivitou rýb, keďže poznám túto vodu a viem, že dokáže byť oveľa štedrejšia. Keďže sme neboli príliš zaneprázdnení aktívnym rybolovom, mohli sme s Peťom pre našich priateľov pripraviť výborný guláš a ponúknuť grilované pochúťky. Práve my dvaja sme boli samozvaným organizačným tímom tejto tradičnej výpravy z dôvodu spojenia rybačky s oslavou narodenín, preto pripraviť pre našich kamarátov dobré jedlo a pitný režim bola úplná samozrejmosť. Druhá noc už bola ale výrazne tichšia, zábery ustupovali a my sme pomaly ale s napätím na možný záber čakali, kým o 14.00 ukončíme našu súťaž. Každý ešte skúšal prehodiť, zakŕmiť, meniť spôsob lovu ako aj použiť iné nástrahy, no ryby naše dobroty nadobro ignorovali. Dohodli sme sa, že výsledky budú vyhlásené hodinu po jej ukončení, aby mal každý čas sa pobaliť, a aby sme sa spoločne ešte raz všetci stretli, podali si ruky, zagratulovali víťazom a vyhodnotili túto výpravu.
Počas balenia som si všimol ešte jednu moju udicu, ktorú som používal ako náhradu za jednu z hlavných udíc lovu, ktorá bola odložená v stojane na kraji nášho lovného miesta a stále pripravená do akcie. Bola to takisto Delphin Magma s rovnakým navijakom ako pri jej dvojičke, na ktorej bol však naviazaný 25 g Method Waggler plavák s kŕmidlom v jeho spodnej časti a brokmi vyváženým cca 1,5 m hlbokým ponorom, zakončeným rýchloobratlíkom, na ktorom bol slučkou uviazaný nadväzec z 0,20 mm fluorokarbónu s háčikom Kamasan B725 č. 10 na spôsob boilies.
Tak to teda skúsim, či tam ešte sú
Počas súťaže bola táto udička vo vode len niekoľko hodín, keďže počas dňa fúkal vietor oproti nám a plavák tlačil rovno pod naše nohy, no záber na ňu počas súťaže neprišiel žiadny. Išlo skôr o taký malý pokus, skombinovať feeder udicu s krmivom na plaváku a obrátenou, počas výpravy dobre fungujúcou metódou zig‑rig. Tesne pred spoločným zhodnotením výpravy a vyhlásením výsledkov som chytil aj túto udicu do ruky s tým, že ju idem zbaliť. Vtom mi však Peťo naznačil, nech ju ešte na chvíľku nahodím približne 20 metrov od nášho lovného miesta. Nad ránom, keď už bol hore, tam počul vyhadzovať sa ryby, tak nech to skúsim, či tam ešte sú. Síce to bolo vedľajšie miesto, ale chlapi, ktorí na ňom chytali už odišli, tak som zobral do ruky udicu a šiel tam. Nechal som na nej aj nástrahu, ktorá sa doobeda niekoľko hodín močila vo vode. Bola to väčšia 16 mm rozpustná FLUO peleta od Haldoráda s príchuťou divoká slivka. Do kŕmidla na spodku plaváka som natlačil posledný zvyšok krmiva a nahodil. Jednak som sledoval chalanov pri balení a v duchu hodnotil, ako sme dopadli a druhým okom so slabou vierou som pozeral na plavák, či sa ponorí. Neprešli ani dve minúty a plavák zmizol do hĺbky. Zasekol som a začal zdolávať moju prvú rybu chytenú na túto neštandardnú feedrovo‑plavákovú zostavu. Počas boja sa viacerí kamaráti prišli pozrieť, či to myslím vážne, že na konci po súťaži si mienim vytiahnuť ďalšiu rybu. Jemne povolená brzda s feedrovou udicou pracovala výborne a nedávala rybe šancu uniknúť. Po necelých piatich minútach bol krásny šupináč v podberáku a až keď som k nemu pristúpil bližšie som si uvedomil, že by to mohol byť celkom slušný kapor s titulom najväčší kapor výpravy a pritom aj atakujúci môj osobný rekord. Jeden z kamarátov to hneď aj poznamenal otázkou, a pri pohľade na rybu mi začal dopredu gratulovať.
A ešte jeden pokus…
Musím priznať, ruky sa mi jemne triasli, bol som nadšený a zároveň veľmi spokojný, keďže som si na poslednú a pritom nádhernú rybu musel počkať 2 dni. Opatrne sme ju v podberáku preniesli na podložku, opláchli vodou a zvážili. Keďže už každý z nás bol takmer pobalený, prišli sa všetci priatelia pozrieť na nádherného Cetínskeho kapra. Po odrátaní podložky sa jeho váha zastavila na hranici 13,1 kilogramov s dĺžkou 85 cm. Keďže bola necelá hodina po ukončení súťaže, táto ryba sa už do oficiálnych výsledkov nerátala, ale musím povedať, že pocit to bol skvelý. Po rýchlej gratulácii od kamarátov som šupináča s hrdosťou vrátil späť do vody. Sotva sme boli všetci pokope, spojili sme to rovno s vyhodnotením súťaže, odovzdaním cien a poďakovaním všetkým za účasť. Na pomery tohto štrkoviska a naše očakávania to bola menej aktívnejšia rybačka oproti niektorým z predošlých výprav. Dokopy sme však mali celkom slušný počet záberov, z ktorých sa nám podarilo zdolať 43 rýb, z toho 20 bodovaných, pričom najťažší kapor mal niečo cez 11 kíl. Pritom, ako sa každý pobral späť na svoje miesto dokončiť balenie, niekto s úsmevom poznamenal, nech to skúsim ešte raz a uvidí sa, či to bola len náhoda. Aj keď som si povedal, že toto bola krásna bodka za tohtoročnou výpravou, akýsi vnútorný hlas mi neustále opakoval „choď tam a nahoď to!“. Peťo mi popri balení akoby čítal myšlienky, keď to povedal nahlas a poznamenal, že aj tak ešte máme čas, a nemusíme sa zasa až tak ponáhľať a s úsmevom dodal, že ak niečo, nech na neho zakričím, aby mi pomohol s podberákom. Pozrel som sa smerom k miestu, odkiaľ som rybu vytiahol, dal som pod háčik novú peletku a šiel som. Po necelých 5 minútach plavák znova zmizol pod hladinu. Jemne som zasekol a popri zdolávaní som sa pozrel na Peťa, ktorý sa už ku mne blížil s podberákom v ruke. Tentoraz šla ryba z vody na moje počudovanie celkom ľahko a po krátkej chvíli bola zase v podberáku. Najprv som si myslel, že to bude menší kapor, ale keď som ho niesol na podložku, pocítil som slušnú váhu, a až tam sa ukázal v plnej kráse. Z podložky nás sledoval pekne živený šupináč s výrazným znamením pred chvostovou plutvou s chýbajúcimi šupinami. Keďže sa znova zbehli kamaráti, niekto poznamenal, že som si za taký krátky čas opäť prekonal osobák. Trochu rozčarovaný popri fotení som tejto informácii neprikladal dôraz, ale pri vážení sa tento 83 cm dlhý kapor ukázal naozaj, ako môj doposiaľ najväčší. Oproti predošlému krásavcovi mal tento o pol kila viac a vážil krásnych 13,6 kg. Pri jeho púšťaní som sa nedokázal prestať usmievať. Mal som pocit, ktorý sa len naozaj ťažko dá opísať.
Kapor 85 cm, 13,1 kg.
„Ale nie, to nemyslíš vážne!“
Krátko som sledoval rybu ako pomaly pláva do hĺbky, neváhal som ani sekundu, schytil som udicu, dal novú slivkovú peletku a šiel do tretice skúsiť šťastie. To ma v tom krátkom čase asi naozaj neobchádzalo, keďže po chvíli sa plavák po tretíkrát stratil pod hladinou. Tentoraz bola ryba pri sile, bojovala statne, pri každom výpade mi vytiahla niekoľko metrov vlasca a až po približne 5 minútach sa mi ju konečne podarilo unaviť a vytiahnuť ku hladine. Pomaly som ju zdolával, keď vtom sa pri mne zastavil jeden z kamarátov so slovami „ale nie, to nemyslíš vážne!“ Ale myslel som. Mal som na palici ozajstného bojovníka, ktorý sa zo všetkých síl snažil o únik. Trvalo to asi desať minút, kým sa mi ho podarilo dostať do podberáka. Pri presune na podložku jeho hmotnosť naznačovala môj osobný feedrový hattrick. Krásny lysec s dĺžkou 82 cm a hmotnosťou 12,9 kg bol nádherným zakončením napínavej polhodinky plnej osobných rekordov. Priznám sa, po tomto krásavcovi som sa už neodvážil opäť nahodiť. Jednak som bol plný adrenalínu, keďže ako darček som si k narodeninám doprial nezabudnuteľný zážitok, ale jednoducho som si chcel vychutnať túto neopísateľnú chvíľu, ktorá sa pravdepodobne tak ľahko nezopakuje. Možno to bolo ozaj to rybárske šťastie, ktoré si v tej polhodinke na mňa sadlo, možno to bola náhoda, možno to tak malo byť, ale dôležité je, že sa to stalo. Vôbec nevadí, že to prišlo na koniec po dvojdňovom snažení, ale vyplatilo sa počkať, keďže tento pocit vymazal všetky doterajšie neúspešné pokusy o prekonanie môjho rekordu. Ďakujem tomuto jazeru za silný zážitok a dlho pretrvávajúcu spomienku na zdolávanie troch pekných kaprov – osobákov. Už teraz sa teším na budúci rok.
Carp Finders.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
