Skôr, než začnete čítať tieto riadky, poviem vám pár skutočností. Mám pätnásť rokov a narodil som sa v meste. Rybárom som odmalička a v našej rodine som rybár iba ja. Nemal som nikoho, kto by mi mohol poradiť, preto som sa všetky základné veci učil sám.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.05.2018.
Po čase, keď som mal desať, obetoval som každú voľnú chvíľu rybačke. Venoval som sa jej až tak, že ak som na ryby nemohol ísť, púšťal som si montáž z balkóna bytovky. Bol som do rýb doslova fanatik. Čítal som rybárske časopisy, kde hneď po otvorení, boli samé veľké ryby, ktoré som chcel tiež chytať a bolo mi jasné, čo sa stane mojou vášňou. To mi ostalo dodnes. Doťahoval som to ďalej a ďalej. Neskôr som získal titul majstra v detskej feedrovej lige, až som to dotiahol do štádia, v ktorom som dnes. Obdivoval som legendy ako Jarda Těšínský, Karel Nikl, Michal Kučera a mnohých ďalších.
Všetky financie som venoval kaprárine
Nebudem tu teraz písať, aké značky a čo preferujem, ale poviem iba toľko, že v poslednej dobe sa z rybačky stáva tvrdý biznis… A mali by sme si uvedomiť, že sme jedna veľká kaprárska rodina a aj keď sme možno každý iný, chytáme za iné značky, ale spája nás jedna obrovská spoločná vášeň. Musíme si uvedomiť, že ak chceme chytať aj naďalej, tak všetko čo k vode prinesieme, tak to aj odnesieme. Neznášam, keď konečne vypadnem z mesta do prírody a nájdem tam kopu smetí. Často sú tie smeti práve po rybároch a každý by sa mal na tým zamyslieť, aby sme si rybačku užívali a necítili sa pri vode ako na smetisku. A mali by sme si uvedomiť aj to, čo povedal Miloš Švihorík v relácii CarpTime: „Nežeňme sa len za veľkými rybami, keď naše medziľudské vzťahy sú na bode mrazu…“ Vlani som absolvoval viacero kratších rybačiek, ale dve dlhšie výpravy mi utkveli v srdci. Bolo to na začiatku júla a na začiatku augusta. Jedna výprava smerovala na menšie jazero a druhá na rieku. Na jazere som strávil týždeň a na rieke tri dni.
Prvá týždňová výprava na jazere
Prvá výprava smerovala na menší 5 ha rybník, ktorú som absolvoval na začiatku leta. Hneď na úvod som sa rozhodol masívne zakŕmiť. Na týždeň som mal pripravené 12 kg boilies, 20 kg sparenej repky máčanej v melase a 4 kg tigrieho orecha. Stratégia bola taká, že na začiatku šlo do vody najviac a každým dňom som uberal množstvo krmiva. Už teraz vám poviem, že stratégia mi vyšla na jednotku! Prvú noc sa síce nič nedialo. Mal som dostatok času, preto som nepodliehal panike a veril, že ryby moje krmivo určite nájdu. Ranné pííp, príposluch mi zapípal na plné rany pod hlavou až som skoro dostal infarkt. Vyskočil som z bivaku a mierne prisekol prút. Prvý „ranný budíček“ ma okamžite prebral a o pár minút bol v podložke môj prvý úlovok. Použil som podberák s hustými očkami, aby sa komfort pre rybu ešte zvýšil a nepoškodil jej plutvy. Kapra NIKDY nekladieme na suchú a rozhorúčenú podložku, ale stále ju polievame vodou, aby sme rybu nespálili. Ranného kapríka okolo 6 kíl som pustil, rýchlo opäť nahodil, zakŕmil a pokračoval som v spánku. Počas dňa som pravidelne kŕmil vytypované miesto z nafukovačky a kŕmna stratégia sa prejavila na druhú noc. Masaker! Cez noc som mal 7 záberov z toho 7 rýb skončilo v podberáku. Možno si poviete, že 7 záberov nie je až tak veľa, ale každé zdolávanie zabralo minimálne polhodinku. Guľôčky som namáčal do protein‑koncentrátu a následne ich nechal zaschnúť na slnku. Na tomto miestnom rybníku je neskutočný počet sumčekov amerických, ktorých dokázala odradiť len jedna vec. Bol to tigrí orech, ktorý môžem len odporučiť. Kapor ho jednoducho miluje a sumčeky nejavia oň veľký záujem, na rozdiel od boilies. Po rybačke som mal celú podložku práve od tigrieho orecha. Z rýb jednoducho tiekol ako prúd vody. A druhá vec je práve olej. Používal som lososový olej, olej z konopných semienok a Robin Red olej. Oleje vysielajú pachovú stopu a prevoňajú celý vodný stĺpec nad našim lovným miestom. Odporúčam vyskúšať kombináciu olejov z tigrích orechov. Doslova robia vo vode zázraky. Ešte musím pripomenúť, že ten čas, čo sme tam s kamarátom strávili, sme boli jediní pravidelne chytajúci rybári. Úspešnosť vraví sama za seba.
Výprava na rieku Latorica
Mal som namierené na jednu krásnu, ale zároveň zradnú rieku. Ľudia ma varovali, že tam padajú stromy, prúd a stav vody neustále kolíšu, a tak ďalej a tak ďalej. Negatíva prevyšovali nad pozitívami, ale ja som vedel čo chcem. Kvalitný oddych a tri dni rybačky. Zohnal som si 50 kíl kukurice a dal som ju uvariť starému otcovi. Dodnes mu za to ďakujem. Ďalej som zobral cca 6 kg boilies a repku. Prišiel som na Latoricu a pocítil ten pocit, pre ktorý som kaprár. Rozložil som bivak, ktorý je určený pre tri osoby, ale spal som v ňom sám. To bol luxus. Ležadlo som si vystrojil ako dormeo posteľ, navyše som si vonku zriadil kuchyňu, sklad krmiva či „splachovací záchod“. Naraz som do vody vyhádzal 25 kg krmiva proti prúdu asi vo vzdialenosti 40 metrov. Postavil som stojan, do klipu zavesil 140 g gripy, aby som mal istotu, že moja montáž bude stáť na mieste a nahodil. Špičky boli vystrelené do neba, silon 0,35 mm + šokový nadväzec Brutal od Katranu s priemerom 0,55 mm. Uvaril som si kávu a v pokoji si vychutnával atmosféru prírody. Sranda bola, keď som o tretej ráno vyšiel von z bivaku a 10 metrov odo mňa zabrechal srnec. Krásny pocit splynutia s prírodou, až na tú moju obrovskú „obývačku“. Po rannom zistení, že na Ukrajine pršalo, som tušil, že sa Latorica zdvihne, zmúti a zosilní. Dážď nalial vodu do rieky Uh a Uh „natankoval“ vodu do Latorice. Ale na nálade mi to neubralo ani trochu a stále som veril v úspech. Opätovne som nakŕmil a čakal. Počas pobytu som si vyváral kadejaké dobroty cez marinovaný encián až po kurací burger. Prišla druhá, zároveň aj posledná noc a večer som si pri svetle mesiaca popíjal kávu. Priznávam, že ten pokoj bol neskutočný. Okrem vodohospodára, ktorého som prizval nech sa príde pozrieť a môjho kolegu chytajúceho 30 m ďalej som nikoho nestretol a dokonca ani nepočul. Proste paráda. Po troch dňoch strávených na tejto rieke som, bohužiaľ, nechytil nič. Nie vždy sa zadarí a obzvlášť na rieke, ale oddýchnutý som bol neskutočne a nie vždy to je len o veľkých úlovkoch. Ďakujem, Latorica, že si mi otvorila svoje srdce, srdce do prírody…
Na záver…
Na záver vám poviem iba toľko. Vážme si rybiu faunu, ktorú nám Boh zveril do opatery. Ak k vode prinesiem ešte aj prenosný televízor (to nie je môj prípad), tak k vode prinesiem aj vrece na smeti, aj podložku pod rybu i sak, v ktorom sa ryba neporaní a v neposlednom rade lásku ku kaprárine… Je to veľmi silná láska, ktorá chytí a nepustí, ostane s tebou až do konca života. Takže kaprári, vážme si v prvom rade prírodu a všetky živočíchy a až potom sa naháňajme za „monštrami“, alebo ako to nazvať.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
