Tento článok vyjadruje výlučne osobné názory autorov a nepredstavujú stanovisko respektíve názory žiadnej oficiálnej inštitúcie.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Pstruhové a lipňové revíry na Slovensku a ich ochrana
K napísaniu tohto článku inšpiroval autorov súčasný stav na pstruhových a lipňových vodách vo vzťahu k bežnému športovému rybolovu. Slovenská republika sa môže pochváliť viacerými reprezentatívnymi pstruhovými a lipňovými revírmi, ktoré sú hojne navštevované nielen rybármi z domovských organizácií, ktoré ich obhospodarujú, ale aj hosťami, či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia. Na niektorých vodách vznikajú už dnes situácie, keď je na konkrétnom revíri doslova pretlak rybárov, čo v spojení s ďalšími faktormi – najmä prírodného charakteru – počasie, klimatické podmienky, rybožravé predátory a pod., môže, a podľa názoru autorov, aj má negatívne účinky na rybiu obsádku. Ak chápeme rybárske právo ako oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby, domnievame sa, že je potrebné poukázať na viacero bodov, ktoré by mohli pomôcť práve k ochrane rýb a revírov. V konečnom dôsledku by boli, samozrejme, aj prínosom pre športových rybárov. Poďme sa teda na problematiku pozrieť bližšie.
Chyť a pusť
Lov metódou chyť a pusť je v súčasnosti medzi športovými rybármi pomerne rozšírený. V dnešnej dobe je už viacero revírov resp. častí revírov na pstruhových alebo lipňových vodách, ktoré fungujú výlučne v tomto režime. Je to iste chvályhodné a určite to prispieva k ochrane rybej obsádky. Samotný režim chyť a pusť však podľa nášho názoru nie je jediným prvkom, ktorý dokáže efektívne chrániť lipňové a pstruhové revíry.
Od novely zákona o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky sme očakávali direktívne určenie, že časti revírov by museli fungovať v režime chyť a pusť, pričom by tieto nadväzovali na časti revírov v systéme Chránenej rybej oblasti (CHRO), resp. v režime, kde by nebolo možné vykonávať rybárske právo celoročne. Napríklad s členením 70 % revíru s možnosťou privlastnenia si úlovku a 30 % v režime chyť a pusť, resp. CHRO. Vytváranie CHRO a úsekov chyť a pusť nie je módny výmysel a výstrelok niektorých jednotlivcov, ale v súčasnej dobe nevyhnutnosť na zachovanie zvyšku genofondu a rýb schopných prirodzeného neresu. Ruka v ruke s týmto režimom by mali byť ďalšie opatrenia ako sú:
Počet rybárov
Niektoré lipňové a pstruhové revíry patria k vychyteným (nie vychytaným) a obľúbeným miestam pre športových rybárov. Je to vďaka starostlivosti konkrétnych miestnych organizácií, vrátane efektívnejšej kontroly zo strany rybárskej stráže a pod. V praxi však často na týchto vodách dochádza doslova k pretlaku rybárov na vode, nakoľko počet vydávaných hosťovacích povolení nie je žiadnym spôsobom obmedzovaný a limitovaný.
Je nám zrejmé, že sa tieto riadky nemusia ľahko čítať predstaviteľom niektorých dotknutých organizácií a sme si, samozrejme, vedomí, že tržby z predaja hosťovacích povolení predstavujú nezanedbateľný zdroj príjmov pre miestne organizácie, ktoré ich vedia rozumne použiť na ďalšie zveľaďovanie vody. Sme však toho názoru, že v prípade niektorých revírov by určite malo dôjsť k zavedeniu denných limitov vydaných povoleniek. Ako praktický príklad a osobnú skúsenosť môžeme uviesť rieku Traun v Rakúsku, konkrétne jej úsek v oblasti Salzkammergut. Rieka je tu svojím reliéfom a tokom dosť podobná našej rieke Belej. Na 10-kilometrovom úseku revíru je povolené denne vydať maximálne 7 hosťovacích povolení. Po praktickej stránke by to u nás taktiež nemuselo v čase internetu predstavovať problém, ak by bolo možné elektronické objednanie vo virtuálnom poradovníku, následná úhrada a vyzdvihnutie hosťovacej povolenky na mieste lovu (avšak na Slovensku stále nie je možnosť elektronického nákupu hosťovacích povolení).
Rybárska výbava
Sme si vedomí, že aj táto téma vyvoláva polemiku v širšej, najmä muškárskej verejnosti. Dnes je pomerne častým javom, že rybári, obzvlášť muškári, používajú pri love veľmi jemné náradie, prútmi počnúc a tenkými šnúrami, či silonmi končiac. Samozrejme, použitie takéhoto náradia nezavrhujeme en bloc (teraz nehovoríme len o love lipňov v jesennom a zimnom období). Je však potrebné sa zamyslieť nad tým, či je použitie takéhoto náradia vhodné v letnom období na väčších ťažných tokoch, alebo pri nízkych stavoch vody. Zdolávanie ryby je dlhšie ako pri použití silnejších prútov či nadväzcov, ryba je zbytočne vysilená a mnohokrát – to je prípad najmä pstruha a lipňa – uhynie.
Tento názor nie je teoretický, ale je podporený praktickými dlhoročnými skúsenosťami jedného z autorov, ktorý pôsobí ako hospodár. Ani systém chyť a pusť nie je dogma a aj v tomto prípade časť rýb uhynie nesprávnym zaobchádzaním, vysilením, stresom a hlavne nezmyselným fotením podmierečných rýb, prípadne v čase hájenia. Predpoklad je ten, že cca 20 % rýb, ktoré sú viackrát chytené, uhynie.
Sme toho názoru, že v letnom období by na niektorých tokoch mal byť používaný prút primeraný toku a podmienkam, a tiež by bolo vhodné stanoviť minimálnu hrúbku koncového nadväzca (napríklad na už spomínanom Traune je to Aftma 4/5 a koncový nadväzec 0,18). Rovnako by pri prívlači v hlavátkovej sezóne malo dôjsť podľa nášho názoru k zmenám a to v súčasnom znení § 15 Zákona o rybárstve doplniť o písm. i) povoliť prívlač na lipňových vodách výlučne držiteľom hlavátkovej povolenky a ii) stanoviť minimálnu veľkosť nástrahy (platí aj pre lov strímrom za použitia muškárskeho prúta) na 15 centimetrov. Uvedené smeruje k ochrane najmä už hájeného pstruha potočného (ale aj v tomto období nehájeného pstruha dúhového a sivoňa), ktorý je často „hlavátkarmi“ lovený práve pri použití malých rotačiek alebo strímrov. Nie je totiž vôbec neobvyklé stretnúť v tomto období loviacich rybárov na lipňových vodách, ktorí používajú tenké vlasce a malé rotačky. Hádam každému, kto sa v love hlavátky aspoň trochu vyzná, musí byť jasné, že s takouto výbavou nemajú ako cieľovú rybu našu kráľovnú.
Organizácia rybárskych pretekov
Toto je ďalšia pomerne citlivá téma. Našim cieľom nie je kritizovať organizovanie rybárskych (muškárskych alebo prívlačiarskych) pretekov na lipňových či pstruhových vodách. Užívatelia by však mali veľmi citlivo zvážiť realizáciu pretekov v letnom období, ak je stav niektorých riek veľmi nízky a teplota vody pomerne vysoká. Takáto kombinácia prírodných faktorov v spojení s väčším množstvom rybárov, ktorí sa snažia v krátkom časovom období uloviť čo najviac rýb, predstavuje negatívny faktor pre rybiu obsádku, najmä na menších tokoch. Opakujeme, že určite nie sme proti organizácií pretekov, ale za vyššie uvedených špecifických prírodných podmienok, je podľa nášho názoru žiaduce dôsledne zvážiť, či sa preteky uskutočnia, resp. či by nebolo vhodnejšie ich presunúť na iný termín, napríklad máj, jún alebo september. Myslíme si, že je kontraproduktívne meranie každej ryby samostatne.
Zvýšenie minimálnej lovnej miery/zákaz privlastnenia
Zvýšenie minimálnej lovnej miery je ďalším príspevkom k ochrane pstruhových a lipňových revírov. Na niektorých slovenských riekach už platí zvýšená lovná miera pre lipňa či pstruha potočného. Ako ďalší príklad možno uviesť situáciu v južných Čechách, kde je už roky lovná miera lipňa 40 centimetrov. Takisto by mohlo dôjsť k zvýšeniu lovnej miery hlavátky na niektorých revíroch na 90 centimetrov.
V závislosti od obsádky rýb, typu toku, by bolo vhodné na určitých revíroch zvážiť zavedenie zákazu privlastnenia určitých druhov rýb počas určitého obdobia (3-5 rokov), ich celoplošné hájenie, a to najmä pstruha potočného a lipňa resp. hlavátky, prípadne aj iných lovených rýb. Opäť môžeme uviesť praktickú rybársku skúsenosť z pstruhového úseku Hrona, kde je pomerne (na tento typ vody) vysoký výskyt pstruhov potočných, ale je len zriedkavosťou natrafiť na rybu, ktorá by výrazne presahovala lovnú mieru. Samozrejme, k prípadnému zavedeniu časovo obmedzeného zákazu privlastnenia úlovkov je potrebný základ v legislatíve a súčinnosť dotknutých organizácií s ichtyológmi, ako aj dôsledná kontrola zo strany rybárskej stráže.
Okrem už spomenutých skutočností sa nazdávame, že by bolo žiaduce obmedzenie denného počtu privlastnených rýb, resp. ročného limitu. Opäť je nám zrejmé, že v časti rybárskej verejnosti sa takýto krok nebude stretávať s veľkým nadšením. Z hľadiska ochrany obsádky rýb v našich revíroch by to však bolo pozitívne. Vyššie uvedené body by napomohli k ochrane našich pstruhových a lipňových vôd, nie sú však všeliekom. Pokiaľ bude dochádzať k pravidelným otravám riek, každoročnému decimovaniu obsádky rybožravými predátormi, ničeniu reliéfu revírov malými vodnými elektrárňami, odťažovaniu nánosov – štrkových lavíc – teda aj neresového substrátu, nezmyselnej regulácii tokov a ich „spriechodňovaniu“, drancovaniu vôd niektorými rybármi a pod., môžeme prijímať akékoľvek opatrenia, ostanú bez účinku. Ak by sa podarilo účinne a aspoň čiastočne limitovať tieto negatívne javy a zároveň prijať súbor navrhovaných opatrení, na našich revíroch by sa to pomerne rýchlo mohlo odzrkadliť pozitívnym spôsobom. Nie je cieľom tohto článku niekoho kritizovať, či nebodaj znevažovať a zatracovať, práve naopak, je to skôr téma na zamyslenie do blízkej budúcnosti. V čase prípravy tohto článku nie je ešte oficiálne známa definitívna podoba nového zákona o rybárstve a ďalších vykonávacích predpisov, môžeme sa preto iba domnievať, či vôbec a v akom rozsahu sa niektoré možné zmeny v novom zákone objavia.
Všetkým rybárom prajeme príjemný zvyšok sezóny.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
