Som fanúšik všetkých techník prívlače, ktoré existujú, a to isté platí aj u druhového zastúpenia lovených rýb. Pstruhy, ostrieže, zubáče... Každá ryba má svoje obdobie sezóny a každej z nich je potrebné sa riadne povenovať.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.05.2018.
Obdobie, ktoré mám asi rovnako ako vy najradšej, je bezpochyby jeseň. Voda sa začína ochladzovať a ryby, obzvlášť tie veľké, aktívne vyhľadávajú potravu, aby si vytvorili tukové zásoby na zimu. Rybačka začína byť zase efektívnejšia. Táto časť roka sa však dá ešte viac rozdeliť. A mňa na nej najviac baví obdobie prvých studených dažďov, ktoré trvá zhruba od polovice októbra do polovice novembra. Intenzita zrážok je ešte stále taká silná, že dokáže výrazne rozvodniť aj nížinné rieky.
Pre ľudí je to začiatok skutočnej jesene a pre ryby je to impulz a tiež posledná možnosť, ako sa za zvýšeného prietoku dostať na svoje zimné miesta vyššie proti prúdu tam, kde majú pokoj, šetria energiu a potrave sú na dosah.
Zubáčove čeľuste nebudú ďaleko
Toto, na ryby štedré obdobie, ukončia až prvé silnejšie zamrznutia okrajov riek a navrátenie prietoku na štandardnú hodnotu. Nás vláčkarov, samozrejme, zaujíma tá dravá polovica rýb, tá putuje za bielou rybou a cestou nemilosrdne vymetá rybie „odpočívadlá“. Také, ktoré sa nachádzajú v pobrežných partiách mimo silný ťah vodného prúdu. Sú to často len malé, nenápadné „zárezy“ v brehu, ale ani tie najmenšie sa nevypláca podceňovať. Buďte si istí, že ak sú na danom mieste „nervózne“ rybičky, ktoré občas niečo preženie pod hladinou, tak zubáčove čeľuste určite nebudú ďaleko.
Ideálna doba lovu v takýchto podmienkach je ihneď zrána a tesne pred koncom povolenej doby lovu, teda za tmy. Vtedy je šanca prekabátiť niektorého z velikánov vždy najväčšia. To však neznamená, že nemôžeme byť úspešní aj počas dňa, práve naopak, ale moje osobné údaje v imaginárnych tabuľkách vždy poukazujú na čas, keď okolitú prírodu prehrejú prvé lúče slnka. V tomto období nemá zmysel zostavu nijako zjemňovať, pretože s tiahnucimi zubáčmi tiahnu aj sumce a obzvlášť na veľkých riekach môžeme natrafiť na skutočného mohykána. A aj keď tie nie sú práve v našom hľadáčiku, napriek tomu zaberú, je potrebné zdolať aj ich. S jemnou zostavou budeme mať určite viac záberov, ale kto chce zdolávať mierové zubáče, keď sú pod hladinou skutočné ponorky? Veľakrát mi pripadá, akoby kolegovia, ktorých bežne stretávam na brehu, podľa výbavy ani veľkú rybu zdolať nechcú. Jemná zostava so šnúrou nízkeho priemeru má na rieke vynikajúci prepad vodným stĺpcom, ale nulovú odolnosť proti oderu a o zdĺhavom zdolávaní bežne veľkých rýb ani radšej nepíšem. Samozrejme, že aj mne sa v minulosti podarilo niekoľko husárskych kúskov – počas decembrovej ostriežovačky som zdolal s 0,14 monofilom aj sedemkilového zubáča, ale rybačka, čo sa týka vybavenia, nemá byť nikdy o náhodách. Vždy sa riadim pravidlom „Nie je dôležité veľké ryby prekabátiť a presvedčiť k záberu, je dôležité ich úspešne zdolať!“
Rýchlo a úspešne zdolať. To je to, o čo tu ide.
Moja zostava
Pre tento typ a obdobie roka je v mojej pravačke číslo jedna Savage gear Bushwhacker v gramáži 80 g osadený navijakom Okuma Ceymar c-40 s návinom 0,22 pletenej šnúry zakončenej vo väčšine prípadoch 60 cm fluorokarbónom s priemerom 0,40 mm. Zostava dostatočne silná, že by nás trofejný zubáč alebo ani väčší fúzač nemuseli zaskočiť. Neoddeliteľnou súčasťou mojej výbavy je aj priestranný podberák s dlhšou rukoväťou, ktorý nám umožní rybu aj z vyššieho brehu bezpečne podobrať.
Nástrahy
Rád chytám na dlhšie štíhlejšie gumy s väčšou „bambuľou“ na konci, tie majú skvelý prepad vodným stĺpcom a ponúkajú výrazné vibrácie, ktoré sú u mňa vždy pred farbou na prvom mieste. Veľmi som si obľúbil tieto tri: Savage gear herring shad, fat‑t tail minnow a cannibal shad. Veľkosti nástrah vždy volím 10 - 19 cm a gramáž hlavičky 30 až 45 gramov, podľa hĺbky a sily prúdu. Ak nie som schopný zreteľne cítiť klepance o dno, ihneď volím ťažšiu hlavičku. Do hry by mohol významne zasiahnuť aj potápavý vobler, ale jeho použitie je veľakrát nemožné, pretože valiaca sa voda so sebou nesie aj veľa nečistôt vrátane vodných tráv, ktoré ľahko uviaznu na trojháčikoch či lopatke.
Ponorka
Koncom októbra minulého roka sa mi podarilo uloviť hneď niekoľko veľkých zubáčov, ale len jedna ryba bola skutočne výnimočná a to vďaka stavbe a mohutnosti svojho tela. Rád by som napísal nejaký nervy drásajúci príbeh o jej zdolávaní, ale moja výbava je dostatočne silná a ja by som si len zbytočne vymýšľal, tak je tu aspoň niekoľko riadkov. Ráno prebiehalo tak, ako obvykle, skoré vstávanie, teplé oblečenie a čiernu kávu som už usrkával v aute, ktoré pomaly ukrajovalo hmlisté kilometre. K rieke som dorazil ešte za tmy, takmer hodinu pred povolenou dennou dobou, a preto som sa nemusel toľko ponáhľať. Na miesto som musel dôjsť po svojich, a tak som na „flek“ prišiel tak akurát a mohol už len plynulo chytať. Nehádzal som nijako ďaleko a vždy po klesnutí som nástrahu viedol dlhými prískokmi k brehu a cítil každé jej kliknutie do tvrdého dna. Zrazu na rozhraní prúdu a tíšiny, niekoľko málo metrov od brehu, som nástrahu akoby do niečoho zatiahol. Vzhľadom na to, že dno v tomto mieste detailne poznám a viem, že tu prekážky nie sú, inštinktívne som zasekol. Bola to ryba, a ťažká, ihneď po záseku sa začala váľať pri dne a ja som bol presvedčený, že na druhej strane je menší sumec, preto som sa do prúta oprel, aby som zdolávanie nijako nepreťahoval. Keď som rybu prvýkrát pridvihol ku hladine, tak aj v tme som jasne rozoznal, že nejde o sumca, ale o slušného zubáča. Ihneď som znížil tlak a povolil brzdu navijaka, aby sa mi zubáč na silnejšej zostave nakrátko pod prútom nestrepal. Niekoľko málo výpadov a zubáč už odpočíval v priestrannom podberáku. Sklopil som jeho obruče pre lepšiu manipuláciu, aby som rybu pohodlnejšie vyniesol na rovný pľac kúsok nad brehom, ale sotva som sieť aj s obsahom pridvihol, uvedomil som si, že v podberáku je niečo extra! Rozsvietil som čelovku, aby som sa pozrel, čo mi dnes svätý Peter nadelil a v tom momente som takmer neandertálskymi revom vyplašil všetku faunu v širokom okolí. Mohutný vysoký zubáč v úplne super kondícii, ktorému som následne nameral 98 cm – o 4 cm viac ako môjmu doterajšiemu maximu. Nasledovala séria fotiek samospúšťou zhotovených z provizórneho statívu a potom už len rýchle pustenie späť do rieky, ktorá bola stále zahalená do tmy. Zubáč sa príliš dlho nepreberal, mávol chvostovou plutvou, čím mi dal studenú sprchu a bol preč…
Na pamiatku mi v podberáku nechal čiastočne natráveného dvadsaťcentimetrového karasa, ktorého vydávil, čo len utvrdilo moju teóriu o používaní veľkých zubáčových nástrah.
Chytajte a úspešne zdolávajte veľké ryby na zodpovedajúce náčinie.
Vďaka adekvátnemu vybaveniu bolo bezpečné zdolanie tohoto 98 cm kusa otázkou chvíľky.
Na veľkých riekach bežne lovíme aj sumce, nástraha SG Cannibal Shad.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
