„Čo to tu máte za ľadových mužov, alebo nebodaj exhibicionistov?“ – pýtam sa Richarda. Ten na mňa skúmavo hľadí a nechápe. „Pozri,“ ukazujem mu na veľké stopy okolo rieky. „Kto môže chodiť v decembri bosý po snehu...? To predsa nie je normálne...“ „Veru nie.“ Zádumčivo odpovedá Richard. „Ale veď...“ Ďalšie slová mi uviaznu v krku... Myslím, že sme naraz obaja pochopili...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.06.2019.
Premeriavame si medvedie stopy. Prečo nespí, kto ho vyrušil? A koľko môže mať? Sto, dvesto, alebo ešte viac kilo? Ťažko povedať, ale ani s tým najmenším by som sa nechcel stretnúť zoči‑voči. Vtom sa z neďalekého krovia ozve silné zapraskanie. Okamžite sme pripravení šprintom vyraziť k najbližšiemu stromu. Možno aj prekonať Boltov rekord na 100 metrov. Z porastu sa pomalým krokom vynára zavalitá postava. Kropaje potu mi rosia čelo. No našťastie to nie je medveď, ale kamarát Dušan, ktorý za nami trochu zaostal. Ešte sme ani nenahodili a už sme dostali plnú dávku adrenalínu…
Richard a priatelia
S radosťou som prijal pozvanie kamaráta Riša spolu s ďalšími skvelými rybármi na lov našej kráľovnej na Hrone. Partia nadšencov, ostrieľaných „hlavátkárov“, ale aj úplných nováčikov – začiatočníkov. Príležitostí stretnúť sa v dnešnej rýchlej dobe, nie je až tak veľa, a tak sa naše debaty pretiahli do neskorých nočných hodín. Napriek tomu sme už skoro ráno stáli nastúpení na brehoch Hrona s tými najzaručenejšími nástrahami. Jemný poprašok čerstvého snehu dodáva lovu tú správnu zimnú atmosféru, a tak nám vôbec nevadilo, že sme za celé doobedie nemali ani záber.
„Čističi…“
Poobede lovím s Lukášom a Peťom. Opäť, úplne bez úspechu. Meníme rôzne nástrahy, osvedčené voblery, ripre, twistre… Prelovujeme všetky zaručené miesta. Naše nástrahy musia hlavátkam plávať, doslova „popod nos“, ale tie sa nenechajú zlákať. Peťo, mimoriadne šikovný rybár, avšak v love hlavátky zatiaľ úplný „novic“, s nádejou prechytáva každú hlbokú jamu, hlavátkovú tôňu. Sľúbil som mu, že na Hrone si zaručene uloví svoju prvú Kráľovnú.
No zatiaľ sme všetci celkom bez úlovku, dokonca aj bez záberu. Samozrejme, pokiaľ nepočítam vytiahnuté handry, igelity, veľkú baterku a množstvo ďalších odpadkov, doslova prekvapivých suvenírov – ako z blšieho trhu. Už nie sme hlavátkári, ale čističi. Tak neskutočne krásna rieka, príroda… a zároveň tak odporne zasvinená. Ideme radšej vyššie proti prúdu. No tu sa už z diaľky šum rieky mieša s nekonečne monotónnou melódiou hučiacich kilowattov. Obrovské betónové monštrum – a vraj malá vodná elektráreň. Navyše, toto ešte stále niektorí zvyknú označovať aj ako ekologický zdroj energie! So symbolickým rybím prechodom pôsobí takmer komicky. Nájdu ho len ryby s patričným výcvikom a GPS navigáciou. Už si radšej robíme srandu. Ťažko skúšaný Hron… Čo tu pomôže? Priväzovať sa o skaly v rieke? Slovensko, neuveriteľný koncentrát krásy, si svojou chamtivosťou, hlúposťou a ľahostajnosťou pomaly, ale isto likvidujeme. Moje počiatočné nadšenie z lovu pomaly opadáva. Poteší ma až príchod Zdena, skúseného hlavátkara a znalca miestnych pomerov. Ukazuje nám nádherné zákutia rieky, miesta, o akých som nemal ani tušenia. Ako skalopevný Oravák som musel uznať, že aj na Hrone sa ešte stále nájdu takmer také krásne miesta, ako na Orave…
Pre porovnanie s veľkým hlavátkovým voblerom.
Posledná nádej
Zdena som zoznámil s kamarátmi Lukášom a Peťom, ktorému sa hlavátky stále vyhýbajú. Bolo už okolo tretej popoludní, keď nás Zdeno zaviedol na celkom nenápadné miesto, ktoré by bežný rybár možno úplne prehliadol. Zdeno tu mal ulovených už niekoľko pekných hlavátok okolo jedného metra. Človeku sa až nechcelo veriť, že by v takejto nenápadnej, nie príliš hlbokej jame s pomerne silným prúdom, mohla byť poriadna ryba. Možno tak ešte dúhak, ale hlavátka? Bolo potrebné ísť trochu ďalej od auta a ja som si mimovoľne spomenul na zaujímavý ranný zážitok s medvedími stopami. Rozprávali sme sa radšej poriadne nahlas, no aj tak som bol stále ostražitý.
Prvá Kráľovná
Systematicky prelovujeme celú pláň. Na začiatku v prúde Peťo, pod ním Lukáš, ja a na konci Zdeno. Vtom sa ozve nadšený Peťov výkrik: „Je tam!“ S Lukášom hneď vyrážame proti prúdu k Peťovi. Prút má ohnutý a v strede rieky sa silno víri voda. Netreba chodiť ďaleko, lebo hlavátka využíva silu prúdu a pláva nižšie k nám. Lukáš sa snaží zápas nafilmovať na mobil, ja fotím. Peťo s rybou postupujú stále nižšie po prúde, možno aj nejakých sto metrov, ale ryba je stále plná síl. Nižšie sú veľké skaly s prudkými kaskádami, kde by sa ryba mohla oslobodiť. Peťo sa preto snaží hlavátku celou silou otočiť späť. Tá sa v plnej kráse ukazuje na hladine. „Úžasná ryba, určite bude mať aj cez meter! Opatrne ju naveď ku brehu…“ Tešíme sa a radíme Petrovi. Konečne je na plytčine, chceme ju vyloviť. Keď sa však nad ňu Peťo postaví, hlavátka nečakane ožíva, krúti sa a metá na plytčine. Akoby jej vôbec neubudli sily. Peťo len pevne drží prút, snaží sa nespanikáriť. Je to jeho prvá kráľovná, ktorú mal doslova na dosah a teraz, zdá sa, všetko začína odznova. Už dlho som sa nestretol s takouto bojovnou a vytrvalou hlavátkou. Nakoniec ju znova dostáva na plytčinu, kde sa unavená poddáva; 107 cm a odhadom okolo 12 kg! Rýchlo robíme ešte niekoľko fotiek a Peťo rybu púšťa späť do Hrona. Tá okamžite vyštartuje do prúdu, akoby na udici ani nebola. Naše stretnutie sa končí, odchádzame. Hlavátku ulovil ten, kto po nej najviac túžil, kto si ju naozaj zaslúžil. Zase budeme mať o čom rozprávať… Peťo však nevydrží a za niekoľko dní mi do telefónu s rovnakým nadšením rozpráva o hlavátke. „Ja to stále neviem rozchodiť! Neskutočný zážitok! Prajem ho každému!“ A rovnako aj ja. P. S.: Dokonca aj tým, ktorí na našich riekach stavajú železobetónové „pomníky“ v podobe malých vodných elektrární. Ba aj tým, ktorí nepochopili načo sú zberné dvory v našich obciach a mestách. Možno práve preto, aby pochopili…!
Hlavátka sa v plnej kráse ukazuje na hladine.
Ryba pri brehu náhle ožíva, robí kotrmelce, krúti sa a snaží oslobodiť od zradnej nástrahy.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.