Je ťažké uveriť, že legendárne preteky World Carp Classic tento rok oslávili už svoju dvadsiatu reprízu a bola to oslava nad mieru podarená. WCC 2018 sa znovu, ako minulý rok, konalo vo svojom spirituálnom domove na francúzskom Lac de Madine. Jazero, akoby si samo uvedomovalo váhu dvadsiateho ročníka a posielalo po celú dobu zápolenia pretekárom jeden rybí klenot za druhým.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.06.2019.
Bolo ťažké si predstaviť, že by šlo prekonať vlaňajší ročník, kedy sa ťahali neuveriteľné kapry a celé preteky boli vypointované takmer rozprávkovým víťazstvom Tima Paisleyho a Lee Jacksona. Lenže stalo sa, a opäť pri tom nechýbal náš Nikl - Carp‚R‚Us tím!
Nechýbala úvodná party
Do Francúzska vyrazila rokmi preverená (a úspechmi ovenčená) trojica v zložení Karel Nikl, Jan Dadák a Jakub Erhart a trio som doplnil ja (Radek Holub) na pozíciu fotografa, príležitostného kameramana a tvorcu on‑line prenosu. S Honzom sme do Francúzska vyrazili už v piatok približne s 5-hodinovým náskokom na Karla s Kubom. Cesta prebehla maximálne pokojne a my sme sa v priebehu necelých 8 hodín dostali na miesto určenia. Výdatný spánok prišiel vhod a ráno po prebudení sme už boli kompletní a v obkľúčení ďalších Čechov.
WCC 2018 sa zúčastnili len 4 české tímy, okrem nás, ešte druhý Carp‚R‚Us tím (Nikl CRU Riders) v zložení Tomáš Slavík, Petr Vanička a Michal Savruk, potom mančaft Robert Rizman, Jozef Faško a do štvorice „trojka“ František Slingr, Jan Rott a Miroslav Brchl.
Sobotňajší deň sa niesol v znamení určitej aklimatizácie, prebehla registrácia tímov a v neposlednom rade nechýbala úvodná party. Vo Francúzsku vládlo slnečné počasie, na priamom slnku stále leto, ale v nočných hodinách išla teplota rýchlo dole a dávala tak rýchlo pripomenúť, že jeseň je pred dverami. Žiadna výrazná zmena zatiaľ na obzore hlásená nebola, boli sme zvedaví, ako budú na panujúce podmienky reagovať kapry, a hlavne ako vyjde večerný žreb…
Máme „forhont“! Sen všetkých zúčastnených, ale…
World Carp Classic malo vždy skvelú atmosféru, ale dvadsiate narodeniny ju posunuli ešte kúsok ďalej. Už úvodný vlajkový pochod chvíľami naháňal zimomriavky – úsmevy, pohoda, priateľstvo. Ostrý predel však znamenal začiatok žrebovania lovných miest, zrazu bolo doslova hmatateľne cítiť napätie všetkých zúčastnených – teraz sa rozhodovalo o budúcnosti, o tom, kde strávime budúci týždeň. Môže z toho byť životný zážitok, ale taktiež „7-denný kemping“. Karel si počas registrácie vytiahol číslo 31 a práve toľkí vyrazili chlapci k osudiu. Chvíľka napätia a Karel v ruke drží číslo 40. Kde je číslo 40?! Počas niekoľkých sekúnd máme istotu, že máme forhont, čiže krajné miesto v zátoke s obrovským priestorom pre rybolov. Krajné miesta sú snom rybárov na väčšine pretekov, ale Lac de Madine a jeho zložité zátoky môžu byť tiež neriešiteľnou pascou – plytčiny a zelené peklo, tvorené bujnou, vodnou vegetáciou. Zátoka „smrti“ alebo kaprí raj? To sa dozvieme až ráno a po vyplávaní na vodu.
Prvý pohľad dobrý, ale bude to boj!
Skoro ráno si kliesnim cestu k vyžrebovanej štyridsiatke. Vychádza slnko a jeho oranžové lúče tvoria pri prechode hmlou, ktorá zľahka leží na Madine, gýčové obrazce. Zo žrebu máme mierne optimistickú náladu, avšak podvedome všetci cítime, že také jednoduché to nebude. Prvý pohľad na vodu je famózny – máme celý koniec zátoky pre seba, je to ako mať pre seba celý, stredne veľký revír. Inak na brehu klasické Francúzsko – krásny hrabovo‑dubový les, potom približne dvadsať metrový pás trstín a až tu je možné usadiť stojan, prípadne vidličky. Zo zvedavosti si po dokončení tábora beriem broďáky a idem si zošliapnuť niekoľko desiatok metrov v trstinách a priľahlých plytčinách. Doslova to tu kypí životom! Malé šťuky, veľké červenice, raky, najrôznejšie lastúrniky vŕšiace sa v sedimente, stovky žiab a nepreberné množstvo hmyzu. Po kaproch však zatiaľ ani chýru, ani slychu! Taktiež potvrdzujem, že veľká časť našej zátoky je veľmi plytká a hojne zarastená vegetáciou. Rozhodujúci bude výjazd na člne, až potom budeme mať relevantné informácie o tom, čo nás v týždni zhruba čaká.
Stratégia? Štyri hodiny po štarte sú nástrahy stále na brehu!
V našom táborisku prebehol druhý žreb – Karel bude loviť vľavo, Honza vpravo. Postupne vyrážajú na vodu a napäto čakáme, či objavia niečo zaujímavé. Honza nachádza niekoľko sľubných ôk v hustom poraste. Hĺbka maximálne do 2 metrov a tráva, tá je skrátka všade! Ale nájsť tu pekné tvrdé miesta nie je nemožné. O niečo lepšiu situáciu má pred sebou Karel, ktorý sa dostane až na pôvodné riečne dno, kde sa dajú nájsť oporné body ako pne na dne, starý zatopený salaš, alebo neporúbané stromy. S miestami sme teda viac menej spokojní, chlapci dokonca zbadali približne 12 kg šupináča. Chvíľku otáľal v krištáľovo čistej vode a potom behom okamihu zmizol v travinách. Otázkou stále bolo, či tu budú aj tie správne kapry? Ak myslíte na debnu, cez kombináciu minimálne 3x20 kg nejde vlak. Naše miesto bolo síce úchvatné, ale predsa len sme boli na konci zátoky tak trochu odrezaní. Vezmite do úvahy, že pred nami zátoku zašnuruje 9 tímov. To máte 36 napnutých vlascov! Chlapci sa teda odhodlali k pomerne odvážnej taktike – vo chvíli, keď boli o 14.00 preteky odštartované, u nás panoval maximálny pokoj. Ostatné mančafty, urobili presne to, čo sme čakali – flotila plavidiel vyrazila na vodu a začala ukladať montáže. V tú chvíľu nastúpila naša stratégia – čo urobia kapry, keď sa im nad hlavami spustí taký cirkus? Vyjdú jednou stranou von a druhou k nám do zátoky, kde v tej chvíli panoval absolútny pokoj na výmere niekoľkých stoviek metrov! A dali sme šupináčom čas, aj 4 hodiny po štarte boli naše nástrahy stále na brehu.
Kapry tu sú a nie malé!
So súmrakom už sú naše pasce rozmiestnené. Okrem osvedčeného boilies Devill Krill padla voľba na testovanú novinku pod názvom 68 a do hry sa taktiež dostal tigrí orech. Po zavezení na jazero okamžite padá príjemný chlad a my sa kocháme pohľadom na svietiaci monument na kopci nad jazerom, jeden zo symbolov jazera. Prvý záber prichádza zhruba o pol druhej ráno, nekompromisná jazda z koryta. Na mieste je veľa prekážok, a tak musí Karel niekoľkokrát „kotvičkovať“, ale počína si skúsene a priváža na breh prvého šupináča. Nie je veľký, 12,6 kg, ale dvíha morálku celému tímu a zároveň je istým upokojením, že kapry tu sú a kŕmia sa. Do rána prišiel ešte jeden záber, avšak tejto rybe sa podarilo uvoľniť v trávach. Karel okamžite položil montáž na miesto a pri ceste späť si všimol v kuželi svetla čelovky, ako neďaleko doslova levituje pod hladinou krásny lysec na minimálne 15 kg! Naozaj tu sú a nie sú malé…
Nádherný lysec – pohľad na miestne kapry, to je proste radosť.trá
Testovaná novinka na nový rok – boilies 68.
Voda pred nami neskutočne ožila!
Dopoludnie po prvom nočnom dobrodružstve bolo pokojné. Na zrkadlovo pokojnej hladine sa len lenivo kĺzali stovky bielych pierok, ktoré tu zanechali veľké kŕdle labutí. Labute sa správali pomerne placho, avšak raz za čas sa niektorej z nich podarilo zamotať do napnutých šnúr a spustiť falošný poplach. Okolo obeda sa situácia začala meniť a hladinu rozvíril vietor. Chvíľu na to sa Honzovi rozbieha prút, konečne z plytčiny! Netrpezlivo som postával pri prútoch a čakal, kedy chlapci dorazia späť, bohužiaľ, za záberom bol málinko iný príbeh, než sme si všetci priali. Na montáži bola už nejaký čas zaseknutá veľká červenica, na ktorú potom zaútočil sumec. Rovnaký prút sa ozýva aj okolo 5. popoludní, žiadna jazda, bobina skôr poskakuje na mieste. Že by zase sumec, lieň, alebo pleskáč? Kdeže, išlo knečne o kapríka. Malinký (6,5 kg), ale čo mu chýbalo do veľkosti, to doháňal svojím vzhľadom. Krásne slniečko, ktorého chrbát bol temne čierny. Fešák, ktorý by sa v budúcnosti mohol stať ozdobou Madine. Na jazero sa zvoľna zniesol súmrak a s ním voda pred nami neskutočne ožila! Hmyz, žaby a hlavne ryby, všetko v pohybe. Niekoľkokrát sa v diaľke ozval mohutný závar, pri ktorého výbuchu sa skoro zastavovalo srdce. Človek cítil, aká masívna musela ryba byť!
Pohľad na miestne kapry, to je proste radosť
Hodinu po zotmení nás z rozjímania prebral jeden z Karlových prútov. Neskutočná jazda, keď si ryba brala meter za metrom a nepozerala napravo naľavo! Chalani rýchlo skáču do člna a vyrážajú za kaprom. Podľa pohybov čelovky na hladine je nám jasné, že sa opäť musí kotvičkovať. Karel neskôr rozprával, že kapor bol natvrdo uviaznutý a situácia vyzerala bledo, stačil však šikovný manéver s člnom a šnúra sa uvoľnila. Karol so šibalským úsmevom oznamuje, že je lepšie a 15 kg mať asi bude. Po rozopnutí podložky sme však vybuchli od smiechu, pretože masívny lysec mal dosť cez zmieňovaných 15 kg. Táto ryba už bola zaujímavá. Perfektný, silný valec, ktorému rozhodca za sprievodu mediálneho tímu navážili 18,7 kg a noc bola stále na začiatku! Niekedy však veci nie sú tak, ako sa na prvý pohľad zdajú…
Otvoril som oči a zistil, že je už svetlo. Zašmátral som po telefóne a bolo celých 7 hodín! Celú noc už nič neprišlo. Pritom kapry sa krásne ukazovali. Z debaty o tom, čo je zle, konečne chlapcov vytrháva ďalší Karlov záber. Po nevyhnutnej práci s kotvičkou, dostal Karel do podberáka krásnu francúzsku guľôčku! Nádherný lysec – pohľad na miestne kapry, to je jednoducho radosť: 13,55 kg a tým pádom meníme nášho najmenšieho kapra na úlovkovej listine. Tri kapry na pekných hmotnostiach máme, teraz už ich len postupne zameniť, za ešte väčšie kúsky.
Lysec, ktorý nás už reálne posunul do boja o popredné priečky
Nálada bola výborná a bola ešte lepšia, pretože po obede sa konečne naplno rozbieha aj jeden z Honzových prútov! Na vode sa odohral parádny adrenalínový súboj, keď kapor niekoľkokrát preletel trsom tráv a Honzovi sa ho neustále nedarilo podobrať. Došlo to až do fázy, keď musel Kubo podobrať veľký trs zelene a potom sa nezostávalo než modliť, že tam niekde ryba bude. Nebudem vás napínať, bola! Toto bol lysec, ktorý nás už reálne posunul do boja o popredné priečky – rozhodca zahlásil cifru 20,9 kg.
Cítili sme, že ročník 2018 by v našom prípade mohol napísať opäť veľký príbeh, a ešte viac nás v tom utvrdil ďalší Honzov záber. Ten síce bodovaným kaprom neskončil, kapor sa vyrezal, ale vedeli sme, že tu kapry sú, kŕmia sa a my ich v podstate nerušene môžeme loviť. Bola ešte len streda a pohyb v tabuľke na popredných priečkach nebolo radno preceňovať. Nedalo sa však uprieť, že to bolo veľmi dobre rozohrané. Keby nám v tej chvíli niekto povedal, že do konca pretekov už bodovaného kapra neurobíme, mali by sme ho za blázna, avšak rybár mieni a príroda mení…
Toto bol lysec, ktorý nás už reálne posunul do boja o popredné priečky – rozhodca zahlásil cifru 20,9 kg.
Tvrdý pád do reality
Dúfali sme, že noc zo stredy na štvrtok bude naša, že sa nám podarí minimálne jeden naozaj veľký kapor, a my tak potvrdíme dobré výsledky uplynulých hodín. Lenže nestalo sa, taká je rybačka – nebodovali ani tímy po našej ľavej ruke. V celej zátoke sa nechytilo vôbec nič. To sa však nedá povedať o ostatných častiach Madine. V noci sa nachytali naozaj krásne ryby – 6 kaprov cez 20 kg, ktorým korunoval úlovok Zélanďanov s hmotnosťou 27,2 kg! Borci z Tichého oceánu pridali navyše ešte ďalšiu rybu na rovných 20 kg a posunuli sa do jasného vedenia. Toto bol náskok, ktorý sa dal už ťažko zmazať.
Okolo piatej večer to už bolo 24 hodín bez záberu, posledný záber sme dostali predchádzajúci deň okolo 16.30 a od tej doby hlásiče zmĺkli. Zátoka bola úplne bez života, aká to zmena oproti včerajšej noci. Na hladine nebol jediný čln, neukazovali sa ani červenice a ďalší drobizg. Pritom tu ryby pri pohľade cez krištáľovo čistú vodu 100 % boli, len sa z nejakého dôvodu nekŕmili a pôsobili trochu apaticky. Mohlo to mať na svedomí prudké ochladenie, ktoré bolo hlásené na piatok. Čo s rybami urobí zajtrajší deň? Rozjazdí sa to? Cítia už prichádzajúcu zmenu a ustane aktivita absolútne?
Zátoka je odrezaná od okolitého diania
Poveternostné podmienky priznali skutočne výrazné premeny. Od rána fúkalo, citeľne sa ochladilo a v pravidelných intervaloch nás sprevádzal dážď. Čo sa nezmenilo, bola aktivita rýb. Chlapci makali na 110 %, stupne víťazov boli stále na dohľad (zo 6. miesta nám na 3. chýbali iba 3 kg), ale hlásiče mlčali. Zmena nástrah, zjemnenie montáží, nové miesta – bez úspechu. Pritom zvyšok jazera sa tešil z premenlivého počasia a zábery neustávali, skôr naopak. Naše zátoka, akoby bola odrezaná od okolitého diania. Trochu pozitíva prinieslo popoludnie posledného dňa, keď bolo vidieť, že nástrahy už opäť atakujú drobné rybky, Honza zdolal počas prevážania montáže zhruba 7 kg kapríka a celkovo bolo poznať, že sa zátoka pomaly dostáva do formy. Stále mohla rozhodnúť posledná noc, teoreticky to stále bolo o dvoch záberoch, dvoch veľkých rybách. Nadnesené, ale nie nereálne.
Až do dna…
Okolo 9. večer sa našim kempom rozoznel tiahly tón Karlovo príposluchu. Borci natešení vyrazili do vĺn Madine. Zdolávanie trvalo dlho, a my s Honzom sme tušili, že by toto mohol byť ten správny kapor, ktorý nás vráti do boja, avšak nestalo sa tak. Pomyselný nápoj horkosti bolo potrebné vypiť až do dna, išlo o zhruba 90 cm sumca, ktorého Karel vytiahol aj so zhruba 10 kg pňom. Treba podotknúť, že sme celú situáciu aj každý deň brali s humorom. Či sa darilo alebo nie, na štyridsiatke sa stále ozýval smiech a vládla dobrá nálada. Ráno, tesne pred koncom súboja Karel dostáva ďalšiu ukážkovú jazdu, ale znovu si s nami zalaškovala iba jedna z labutí, bol to koniec nášho účinkovania na WCC 2018. Ako už to tak býva, vytúžený záber od kapra prišiel zhruba hodinku po skončení pretekov! Útechou nám mohlo byť, že svojou veľkosťou by nás kapor v poradí aj tak nikam neposunul, a tak nám len urobil radosť, ako rozlúčka s Lac de Madine. Chlapci robili, čo mohli, ale dianie posledných hodín ich posunulo na 9. miesto a malou útechou bolo, že štvrtý rok po sebe vyhrali tímovú súťaž. Za daných podmienok zavládla spokojnosť, síce to v polovici pretekov vyzeralo lepšie, lenže takto už to na veľkých akciách chodí.
Rekordné narodeniny
Na každý pád bolo výročné WCC úplne famóznou akciou, pri ktorej sa nachytalo neuveriteľné množstvo naozaj veľkých kaprov (36 kaprov cez 15 kg, 22 kaprov cez 20 kg a priemerná hmotnosť úlovkov – 15,6 kg), prekonal sa rad rekordov a okrem iného sa ulovil najťažší kapor v histórii WCC – Jasmine Schusterová a Rene Jauker z Rakúska, ulovili monštruózneho lysca s hmotnosťou 29,80 kg. Zaujímavosťou je, že ide o rovnakého kapra, ktorý rekord držal do tejto chvíle. Pred 10 rokmi vážil 28 kg. Absolútnym víťazom sa stali páni z Nového Zélandu. Marius Koekemoer, Jacques Niehaus a Thomas Thibaud, leteli cez pol sveta, aby pochytali kapry s hmotnosťou 27,20 kg, 21,80 kg a 20,00 kg, s celkovou hmotnosťou 69 kg. Titul Champion of Champions získal skúsený kaprár Thomas Müller – všetkým umiestneným aj zúčastneným gratulujeme! World Carp Classic vo všetkých smeroch potvrdilo, že je právom nazývané majstrovstvami sveta v love kaprov a my sa už teraz tešíme na ďalší ročník, ktorý bude aj tretí rok po sebe hostiť Francúzsko a kúzelné Lac de Madine!
Hĺbka maximálne do 2 metrov a tráva... tá je skrátka všade!
Veľmi veľká radosť – na počesť niekoľkých posledných víťazov, boli vyrobené pamätné medaily v limitovanej edícii!
Ako už to tak býva, vytúžený záber od kapra prišiel asi hodinku po skončení pretekov!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
