Tak ako som už v minulosti písal v mojom článku o krátkodobom love na riekach, tentoraz by som vám chcel trošku priblížiť môj lov a taktiky rýchleho lovu na jazerách, ktoré navštevujem.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.05.2020.
Keďže v blízkosti môjho domova mám pomerne dosť štrkovísk, jazier, či odstavených ramien, mám z čoho vyberať. Či už ide o väčšie niekoľko desiatok hektárové, alebo menšie jazerá, každé z nich má svoje kúzlo a na každom sa chytá úplne inak. Keďže v poslednej dobe mi ostáva minimum času na lov kvôli rodinným či pracovným povinnostiam, moje rybačky tomu maximálne prispôsobujem. Snažím sa svoj drahocenný čas, ktorého je fakt málo, využiť na maximum a podriaďujem tomu všetko.
Novembrový šupináč na BigB z lekien.
Voľba revíru
V prvom rade je to voľba revíru. Preto si vždy vyberám vodu, ktorú už ako tak poznám a nemusím sa zapodievať tými najpodstatnejšími a časovo najnáročnejšími vecami, ako vyhľadávanie správneho lovného miesta pod vodou. Väčšina týchto jazier sa nachádza priamo v Bratislave alebo v blízkom okolí a sú pod stálym veľkým rybárskym tlakom. To znamená množstvo rybárov a hlava na hlave takmer počas celého roka. Tam si, bohužiaľ, nemôžem vopred plánovať kam si sadnem a taktiež si nemôžem žiadne miesto vopred predkrmovať. Ale keď sa podarí a viem si vybrať miesto, tak si väčšinou sadám v smere vetra. Ako je všeobecne známe, na väčších jazerách má smer vetra dosť zásadný vplyv. S vetrom ide okysličená voda, taktiež potrava a za tým všetkým aj ryby.
Ďalej sa snažím vyberať pokojné miesta, kde len málokto chytáva. Ryby tam majú poväčšine väčší pokoj a nie sú tam pod takým tlakom, ako na možno lepších, ale frekventovanejších miestach. Voda nie je toľko popretkávaná silónmi, ktoré vedia v mnohých prípadoch ryby vyplašiť.
Keďže chodím väčšinou len na niekoľkohodinové akcie, či maximálne jednu noc, tak čln so sebou nenosím a chytávam z nahodenia. Niekedy potrebujem chytať naozaj v ďalekých vzdialenostiach a tomu uspôsobujem aj náčinie, aby som sa vedel dostať aj za hranicu 130 m. To znamená odhodový prút s librážou 3,5 lb a tenší silon v priemere 0,25 – 0,28 mm. Záleží v akých podmienkach lovím, či sú vo vode trávy, alebo nejaké prekážky ako stromy, korene atď.
Často používam dipované a zvýraznené nástrahy .
Všetko čomu dôverujem.
Dôležité sú aj vymeriavacie tyče
Väčšinou používam 12 m kónický šokový silon, prevažne čírej farby, ktorý má na jednom konci priemer 0,28 mm a na druhom 0,55 mm. Ďalej je to 130-gramové závesné olovo v tvare slzy, aby som vedel dostať svoju montáž čo najďalej. Na vyhľadanie správneho miesta pod vodou mi poslúži najčastejšie marker, alebo miesto len prehadzujem čisto olovom, ktoré poťahujem po dne, a zisťujem tak aké dno sa predo mnou nachádza.
Markerom si viem pomerne presne pekne vymerať hĺbku a zistiť aj prípadné nerovnosti na dne, či rozoznať tvrdosť dna. Veľmi dôležitou vecou sú vymeriavacie tyče, aby som vedel nahadzovať vždy presne na rovnaké miesto a aby som vedel, ako ďaleko chytám a kde mám zaklipovať silon na cievke. Miesta pod vodou vyberám poväčšine za nerovnosťami ako sú lavice, zlomy a rôzne podvodné hrby, trsy vodných tráv, lekná a miesta, na ktorých predpokladám, že by sa mohli ryby zdržiavať.
Montáže sa snažím nahadzovať až niekoľko metrov za tieto lavice, ktoré majú tvrdý povrch. Snažím sa za nimi nájsť mäkšie bahnité dno. Tieto miesta sa mi v poslednej dobe osvedčili viac, ako mnohými vyhľadávané plytčiny, či kraje lavíc. Tieto miesta hľadá skoro každý a osobne ich považujem za „prepálené“. Väčšia a opatrnejšia ryba sa im už viac‑menej vyhýba. Na týchto miestach veľmi rád kŕmim vrchol lavíc, a práve tam použijem vždy trošku viac krmiva. To znamená približne pol kila, až kilo kŕmneho mixu a za lavicu a ku samotnej montáži používam už len pár guľôčok. Krmivo dopravujem do vody kobrou a na väčšie vzdialenosti používam spodový prút a raketu Spomb.
O každý úlovok musí
byť postarané tak, aby sa zdravý vrátil do svojho domova.
Boilies predmáčam vodou z jazera
Pokiaľ ide o boilies, na tieto rybačky používam moju najobľúbenejšiu legendárnu G2-ku, teda boilies s príchuťou krab‑ančovička. Ďalšou príchuťou je BigB, broskyňa‑black pepper. Na tieto boilies sa môžem maximálne spoľahnúť takmer v každej situácii. V poslednej dobe prichádzam na chuť boilies z radu Express, ktoré sa robia v 18 mm priemeroch a už podľa názvu sú doslova predurčené na rýchle rybačky. Obľúbil som si príchute, ako frankfurtská klobása, scopex betain a polnočný pomaranč. Tieto guľôčky sa rýchlo omieľajú a uvoľňujú zo seba pachovú stopu, a sú preto vhodné na rýchle, či krátkodobé chytanie.
Do krmiva pridávam rôzne veľkosti peliet s rôznou dobou rozpadu, čo je na rýchly lov taktiež ideálna kombinácia. Ďalšou z vecí, ktoré som začal v poslednej dobe úspešne praktizovať, je predmáčanie boilies vodou z jazera. Guľky nasiaknu do seba čistú vodu v kýbliku a nenaberajú potom hodne pachu z dna a pre ryby pôsobia prirodzenejšie.
Medzi miesta, do ktorých rád nahadzujem, je vodné rastlinstvo; buď priamo do neho, alebo na jeho okraj. Veľkým pomocníkom v týchto situáciách sú PVA materiály. Najčastejšie sa mi uplatnili pančuchy a pásky. Pokiaľ chytám v trávach, oplatilo sa mi PVA vrecko, do ktorého vložím komplet montáž aj s olovom. Pri nahadzovaní mám tak istotu, že sa mi montáž nezamotá a háčik sa nezachytí o vodné trávy počas prepadávania cez vodné rastlinstvo. Samozrejme, záleží aj na druhu vodných tráv, lebo nie v každých je možné chytať.
Neodolateľná popka na atraktívnom kŕmení.
Moja obľúbená montáž – zig‑rig
PVA‑čky poväčšine plním drvenými boilies a mixom drobných peliet. Vždy si pripravím viacej PVA‑čiek a tie potom zalievam ešte tekutými prísadami, alebo boostrami. Jediná nevýhoda PVA materialov je taká, že s ňou nevieme až tak ďaleko nahadzovať. Často a rád chytám v trávach s pomocou samotných Pop Up nástrah a to buď vo forme 14 mm alebo 18 mm plavačiek. Najčastejšie volím žltú v príchuti pampeliška, alebo ananás a taktiež mám rád oranžovú farbu v príchutiach Maslová hruška, alebo Polnočný pomaranč.
Tieto farby s výraznou arómou mám najviac odskúšané a kombinujem ich aj so smradľavými nástrahami, čomu sa mnohí rybári vyhýbajú a doslova sa boja takýchto kombinácií. Čo sa týka montáží, montujem si kratšie nadväzce zo stuženej šnúrky a háčik Ultra sharp, alebo Heavy od Gardy. Som zástancom skôr menších háčikov, preto siaham po veľkosti 6 prípadne 8. Ďalším mojim veľmi obľúbeným spôsobom lovu je metóda zig‑rig. Mnohí tento spôsob lovu zatracujú, no u mňa je pomerne úspešný. Veľa ľudí hovorí, že funguje len na súkromných vodách a podobné nezmysly, ale opak je pravdou. Hlavne v teplejších mesiacoch to vie byť dobrá zbraň na ryby pohybujúce sa v stĺpci.
Na tento spôsob lovu používam tú istú výbavu ako pri bežnom chytaní, len zásadný rozdiel je v koncovom nadväzci. Koncovú montáž robím za pomoci 15 lb fluorokarbónu, určeného priamo na tento spôsob lovu. Na trhu je viacero výrobcov, no ja mám obľúbený od firmy Garda, ktorý ma ešte nesklamal a je navyše za dobrú cenu.
Šupináč ulovený tesne pri potopenom strome.
Háčiky a kŕmenie
Háčiky používam s očkom zahnutým smerom von od špičky a to konkrétne Pop & Zig veľkosti osem, alebo šesť. Pod háčik našívam fluoro popku s priemerom 14 mm, alebo penovú nástrahu ZigU. Tieto penové guľôčky, alebo dumbelsky rád
dipujem v sladkých alebo ovocných esenciách zmiešanými so sladidlom NHDC. Pri love na zig‑rig je veľmi dôležitá farba nástrahy a navyše preferujem žltú, alebo žltočiernu.
Ďalej je veľmi dôležité kŕmenie. Používam na to method mix, najčastejšie robin red, do ktorého ešte pridávam úplne najdrobnejšie 1 mm peletky, trochu repky a sladkej kukurice. Nesmie chýbať booster Response spice od Ccmoore, ktorý dopomáha tejto zmesi vytvoriť vo vodnom stĺpci lákavý mrak. Z tejto zmesi si spravím riedku kašu, ktorú dopravujem na lovné miesto raketou Spomb.
Po vypadnutí tejto kaše z rakety nám táto zmes zakalí vodu a drobné časti sa prepadávajú vodným stĺpcom a dráždia ryby. Snažím sa kŕmiť presne tam, kam nahadzujem. Ďalšou dôležitou vecou je skúšať rôzne dĺžky nadväzcov, a hľadať tak správnu hĺbku, v ktorej sa ryba nachádza. Niekedy môže ryba prijímať potravu kúsok pod hladinou, inokedy v polovici vodného stĺpca a niekedy len meter nad dnom.
Musím ešte spomenúť príbrežné partie. Práve kúsok od brehu mám nachytaných veľa pekných rýb, a to hlavne v nočných hodinách. Veľmi rád nahadzujem pod rôzne previsnuté stromy a k tŕstiu, či vytŕčajúcim stromom z vody. Tieto miesta veľa ľudí opomína, alebo jednoducho neveria, že by sa mohli veľké ryby nachádzať aj 1-2 m od brehu a nahadzujú svoje montáže čo najďalej. Na tieto miesta netreba sypať veľa krmiva a veľakrát stačí pár guľôčok. Veľké kŕmenie bolo skôr na škodu. A na čo nezabudnúť pri love pod brehom, je úplný pokoj na brehu.
Toľko asi k môjmu rybolovu na jazerách. Nie je to zaručený recept ako chytiť vždy a všade rybu, našťastie taký recept ani neexistuje, čo je dobre, lebo by nás náš koníček prestal veľmi rýchlo baviť. Snáď ste si z toho niečo zobrali a v niečom som poradil. Nech sa darí všetkým slušným rybárom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
