Cikády (Cicadoidea) patria medzi polokrídly hmyz. Dospelé jedince bežne merajú 2-5 cm, ale niektoré tropické druhy môžu dosiahnuť až 15-tich cm. Je to teda pomerne veľký hmyz. Hlavne je to však najhlučnejší zástupca hmyzej ríše. Než však vylezú koncertovať, žijú larvy mnoho rokov pod zemou. Bežne 4-7 rokov je však známy aj druh, ktorý trávi pod zemou celých 17 rokov!
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.05.2020.
Čas strávený pod zemou závisí od druhu, ale aj od počasia. Ideálne podmienky sú teplo a občasné dažde. Ak je rok suchý, môže sa stať, že vrchná vrstva pôdy je taká tvrdá, že sa cikády cez ňu nedokážu dostať. Veľká vlhkosť môže, naopak, larvy zaplesnieť a zahubiť.
Novozélandské druhy koncertujú len za svetla a v noci spia, takže sa človek vyspí, na rozdiel od stredoeurópskych druhov, ktoré sú najviac aktívne v noci. Vďaka špeciálnemu útvaru na zadočku dokážu samčeky vyvinúť zvuk s hlasitostosťou až 120-tich decibelov. Vďaka ich veľkosti sú cikády nutrične bohaté a pstruhy po nich doslova šalejú. Najlepší čas na chytanie je skoré ráno, keď je ešte rosa a cikády sedia na vegetácii na brehoch riek. Stačí ľahký vetrík a padajú do vody ako zrelé hrušky.
Na lov sa používajú iba suché napodobeniny dospelých jedincov. Veľké mušky na háčikoch veľkosti 10-6 viazané z jelenej srsti, umelej peny s lesklými krídlami a gumovými nohami. Pre hádzanie takých oblúd je ideálny prút AFTMA 5-6 s plávajúcou šnúrou. Je to snáď jediný spôsob muškárenia na Zélande, kde si veľmi nemusíme lámať hlavu so silou vlasca alebo prezentáciou nástrahy. Naopak, čím väčšie šplechnutie dopad mušky vyvolá, tým je väčšia šanca, že upúta pozornosť letargických rýb, ktoré sú prežrané z hojnosti potravy. Videl som aj fotografie, kde mala ryba v sebe okolo 50 kusov tohto hmyzu. Z toho logicky vyplýva, že najlepšie chytanie je na začiatku sezóny, kým sú ryby hladné. Najlepšie mesiace na lov sú december a január. Sezóna trvá až do marca a niekedy sa dajú ryby vydráždiť aj neskôr alebo, naopak, ešte pred sezónou, keď si stále pamätajú siluetu cikády zo sezóny uplynulej. Hoci sa dá na cikády loviť celý deň, najlepšie je vždy ráno a brieždenie.
Dospelá cikáda je poriadny kus.
Vyliahnuté larvy.
Lov na oko nie je podmienkou
Najvzrušujúcejšie je, ak sa nám darí nájsť stojace ryby a potom na ne cielene hádzať. Pri sledovaní stúpajúcich rýb sa človeku tají dych. Najviac sa mi osvedčilo hodiť mušku rybe tesne za hlavu. Pstruh reaguje inštinktívne okamžite a nemá veľa šancí prezrieť si nástrahu a odhaliť, že to je pasca. Druhá možnosť, ktorá spoľahlivo funguje, je nahodenie mierne bokom vedľa stojacej ryby.
Lov na oko však nie je podmienkou. Ryby sa nechajú vydráždiť alebo vyhádzať aj na slepo. Pstruhy dúhové stoja najviac v prudkých úsekoch rieky. Pstruhy potočné, naopak, v plytších a pokojnejších partiách. Za skúšku stoja aj hlboké tône a s muškou trochu "zabrázdit". Keď je ten správny čas, ryba si je ochotná pre potravu vyjsť aj z niekoľkometrovej hĺbky.
Lov na cikády patrí k jednému z najväčších rybárskych lákadiel Nového Zélandu a muškári z celého sveta podstupujú každý rok dlhú cestu na ostrovy s nádejou, že trafia dobré rojenie. Počas môjho 15-mesačného pobytu na Zélande som vlastne zažil dve letá. To prvé som nevidel prakticky žiadnu cikádu. To druhé som však mal to šťastie, že podmienky boli ideálne a bol to najlepší rok na cikády za poslednú dekádu, ak nie dlhšie. Prvé úlovky na napodobeniny cikád som začal registrovať v decembri, teda na začiatku zélandského leta. Občasné cvrlikanie postupne prešlo v celodenné koncerty. Cikády boli naozaj všade. Dospelé, zvyšky po vyliahnutí, mŕtve cikády, zvyšky krídel. Začiatok februára bol absolútny vrchol. Hmyzu dosť a ryby ešte ochotné sa pre potravu dvíhať. Dúhaky boli ochotné si pre mušku prísť na vzdialenosť aj niekoľkých metrov. Hoci som pri vode strávil mnoho dní a nachytal desiatky pstruhov, sú dni, ktoré zostanú v pamäti tak trochu viac. Na začiatku februára za mnou dorazil kamarát Peter. Prvé dni sme strávili na najznámejšej rieke severného ostrova, kde sme si veľmi slušne zachytali.
Krásne sfarbený potočák.
Dúhak je preč
Tongariro sme si užili, a tak prechádzame inam. Na tejto rieke som ešte nechytal. Cikády sú počuť všade okolo, a preto začínam suchou muchou. Peter nymfou. Ako inak, že? Začiatok je skvelý a prvý dúhak slušne bojuje. Potom už to ide z kopca. V hlbokej tôni prichádza kolega o celý nadväzec. O kus nižšie vidím zo skaly veľkú rybu uprostred rieky. Nie je však šanca sa k nej dostať.
O chvíľu neskôr mi pri nahodení praská prút. Namrzený sa vraciam k autu. Zo skaly vidím dúhaka ako teľa! Zliezť by tam išlo ale nemám na neho čím hodiť. Rýchlo idem do auta pre záložný prút a späť. Dúhak je však preč. Hore prúdom rúbu vŕby a tôňa je plná konárov. Pomaly sa vraciam k autu. Dobieha ma kolega. Nejaké ryby dole chytil, ale nič svetoborné. Ide ešte hore a ja skúšam hneď prvú tôňu pod autom. Na nymfu mám behom chvíle niekoľko pekných pstruhov.
Tento úsek nás úplne neoslnil a tak po raňajkách prechádzame vyššie. Vzdialenosť to nie je hrozná, ale cesta zaberá viac ako dve hodiny. Okolie i rieka však vyzerajú skvele. Na úplne neznámej vode začínam s nymfou. Po chvíli mám 8 potočákov a 5 dúhakov. To je dosť na to, aby som opäť skúsil suchú cikádu. Hneď mám menšieho potočáka. Dostať sa vyššie vyžaduje trochu horolezeckého umu.
Pomaly sa posúvam po skalnatej rímse a keď rozhrniem krovie, priamo podo mnou stojí veľký potočák. Opatrne mu ponúkam cikádu. Berie okamžite. Zatiaľ najväčší čo som tu chytil. Konečne som späť v rieke. Hádžem pod previsnuté stromy. Voda doslova exploduje a po chvíľke boja mám krásneho dúhaka. Potom sa mi chvíľu nedarí. Všetky ryby buď vyplaším alebo nezaseknem. Nakoniec sa dostávam až k hlbokej tôni. Hĺbku si vôbec netrúfam odhadnúť.
Letná "škatuľka".
Týmito čeľustami prešlo už pár cikád.
Voda neskutočne skresľuje
Chvíľu skúšam nymfu, ale bez úspechu. Otáčam sa na cestu späť. Nedá mi to a ešte brodím na druhú stranu. Zo skaly je vidieť niekoľko veľkých rýb poukladaných na hrane prúdu a tíšiny. S krovím za chrbtom tam prakticky nemožno nahodiť. Skúšam tam poslať cikádu ale ryby to plaší a sťahujú sa do hĺbky. O chvíľu sú však späť. Prerábam zostavu na francúzsky nadväzec a nymfy.
Sotva dopadnú mušky do vody, najväčší z dúhakov sa rozbieha a na moje prekvapenie berie nymfu. Boj zo skaly a v prúde je náročný, ale nakoniec sa mi darí preliezť cez krovie a dúhaka dostávam na konci tône. Voda neskutočne skresľuje. Prisahal by som, že to bola ryba 65+ avšak má s biedou 57. Po ceste do kempu už len párkrát prehadzujem tíšiny. Prináša to ďalších 5 rýb. S Petrom sa stretávam okolo ôsmej večer. Zachytal si pekne, ale skôr menšie ryby. Po večeri využívame prírodné kúpele pod kempom. Horúce pramene tu plnia dve veľké vane a po celodennom chytaní je to pekný relax.
Ráno sa nikam neženieme. Tentoraz ideme obaja spoločne. Nechávam kolegu s nymfou ísť ako prvého. Ja z druhého brehu púšťam cikádu okolo skaly. Ryby reagujú z pomerne veľkej hĺbky a behom chvíle mám dvoch potočákov. V prúde na začiatku pláne je obrovský kameň, za ktorým sa voda točí a vytvára pás tichej vody. A v nej ryba! Suchú mušku ignoruje, a tak mu pod ňu pridávam malú nymfičku. Zaberie to pomerne dosť času než sa mi podarí valivým hodom dostať mušku na správne miesto. Berie okamžite! Ďalší krásny potočák. Ďalej je breh zarastený a konáre siahajú až do vody. Občas medzi nimi stojí slušný potočák. Nie je však šanca tam nahodiť. Prichádzam k Petrovi práve keď zdoláva pekného potočáka, a tak mu aspoň robím fotku na pamiatku.
Rok cikád = ryby v skvelej kondícii.
Pstruh snáď zo štvormetrovej hĺbky
Na veľkej pláni mám okamžite dva potočáky. Krásne si pre cikády jazdia aj meter alebo dva. Zo skaly vidieť veľkú rybu uprostred tíšiny. Vysielam cikádu. Ryba reaguje okamžite a ide za muškou. Dvakrát ju obkrúži dookola a potom sa potápa. Tep mi však zdvihol pekne! Prúdy nechávam Petrovi s nymfami a ja som na ďalšej hlbokej tôni. Ryby nie sú nikde vidieť, tak hádžem chvíľu naslepo. Nič sa nedeje, a tak navíjam šnúru. Sotva muška „zabrázdi“, z hĺbky vyjde potočák, ale mušku nestíha zobrať. Preväzujem za inú a skúšam ho znova. Taktika vychádza a mám ďalší krásnu rybu. Zdvihol sa pre mušku zo snáď štvormetrovej hĺbky!
Čakám na kolegu a ten postupne na nymfu dostáva niekoľko rýb. Opäť mu nechávam prúdy a som na ďalšej pláni. Lokalizujem 4 slušné potočáky. Všetky sa mi darí presvedčiť, zdolávam dvoch z nich. Zvyšok padá chvíľu po záseku. Aj tak je to neskutočné divadlo sledovať v krištáľovo čistej vode záber. Na mieste, kde som včera končil, opäť stoja veľké ryby na zlome. Tentoraz ich je snáď desať. Moju pozornosť však púta potočák, ktorý pomaly krúži v slepom ramene. Skúšam mu ponúkať cikádu, potom prírodnú nymfičku v závese ale nič. Vždy hádžem keď ide odo mňa a len čo sa vracia, trochu mušku oživím. Nakoniec radikálne nasadzujem nie úplne prírodný vzor s oranžovým tipom a pávím telom. Berie na prvú dobrú.
Občas aby sa v tých rybách čert vyznal! Posúvame sa ďalej do neznáma. Slnko sa už pomaly stráca za kopcom, a tak preväzujem na nymfu. Do vody už nie je veľmi vidieť. Nymfovanie produkuje niekoľko rýb, prevažne dúhakov. Tiež je tu niekoľko obrovských úhorov. To je znamenie, že je pomaly čas ísť späť. Ich aktivita totiž stúpa s úbytkom svetla. Ešte si neodpustím prehodiť rýchly prúd okolo skaly. Je domovom minimálne dvoch pekných dúhakov. Druhá ryba sa mi, bohužiaľ, prepichuje za chvost a v perejách nemám šancu ju udržať. Potom už je čas ísť.
Zastavujem sa na jedinom mieste, ktoré kolega nemal šancu prechytať. Jeho škoda. Bol tu ďalší slušný potočák. Pri zdolávaní za ním prišiel veľký úhor až tesne ku mne. Keďže brodím len v šortkách a spodkoch, odstrkujem ho nohou. Uhryznutie nehodlám riskovať! Do kempu prichádzam úplne hotový. Dobieha ma Francúz, ktorý sa pýta, kde je tu najbližšia benzínka. Bratu, 80 kilometrov. Chlapcom už však svieti rezerva nádrže. Majú šťastie, že so sebou vozím desaťlitrový kanister. Na oplátku dostávame skvelé francúzske víno z Bordeux. Potom už len horúci kúpeľ a do hajan.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
