Listy na stromoch sa začínali ako každý rok s prvým ochladením sfarbovať do rozličných farieb a to okrem iného znamenalo jediné – blížili sa, kaprárske preteky World Carp Classic. Fantastické podujatie, za ktorého organizáciou stojí Ross Honey, si počas rokov vybudoval medzi rybárskymi akciami takmer neotrasiteľnú pozíciu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.05.2020.
Lákavé lokality, plné fantastických kaprov, úžasná atmosféra, priateľské stretnutia, ale aj tvrdé poveternostné podmienky, nekompromisná konkurencia najlepších tímov z celého sveta, alebo zradný žreb, to všetko sú drobné čriepky, kvôli ktorým sa ako Nikel tím rok čo rok vraciame pod „krídla“ WCC.
Zápolenie sa v priebehu rokov konalo na piatich jazerách – Lac de Madine, Lac Amance a Lac d‚Orient vo Francúzsku, Lago di Bolsena v Taliansku a Novomlýnske nádrže u nás doma, v Českej republike. Dvadsiaty prvý ročník sa uskutočnil už po tretíkrát za sebou na prekrásnom, francúzskom jazere Lac de Madine. Madine, to je spirituálny domov WCC, krásne, členité jazero, obklopené panenskou prírodou a tajuplnými lesmi, v ktorých si nejedno zvedavé oko všimne zvrásnenie spôsobené bojmi 1. aj 2. svetovej vojny. Náš tím vyrazil v osvedčenom zložení – Karel Nikl, Jan Dadák a Jakub Erhart + moja osoba, keď som sa už tradične staral o dokumentáciu a on‑line prenos. Asi nikdy by nás nenapadlo, že sa naša štvorčlenná výprava môže zmeniť za nepríjemných okolností iba na trojčlennú, ale skutočne to bolo tak…
Chlapci z Carpriders nosia dobré správy!
Do miesta diania sme vyrazili po dvojiciach Karel - Kuba, Honza - Radek už v piatok a zhruba do polnoci, sme boli všetci v kraji Lorraine. Ako býva zvykom, na mieste sme sa automaticky spojili s ostatnými českými tímami, a vytvorili tak český tábor, ktorý vždy tvorí výbornú partiu až do pondelňajšieho rána, keď sa vyráža na lovné miesta.
Plán bol taký, že počas soboty sa zaregistrujeme, člny prejdú povinnou kontrolou, vyžrebujeme si poradie, kedy pôjdeme na žreb a samo sebou je zraz na WCC dobrým dôvodom trochu oslavovať a celkovo sa dobre pobaviť. V nedeľu bol na programe vlajkový sprievod, následné losovanie a v pondelok skoro ráno cesta na loviská.
Na Madine na nás už čakal predvoj v podobe chalanov z tímu Carpriders - Tomáša Slávika a Petra Korbička, ktorí na jazere strávili predchádzajúci týždeň, sa tak stali cenným zdrojom informácií, ako to na vode ide. Chalani, ako býva ich zvykom, boli veľmi pozitívni, a mali preto správny dôvod - nachytali parádne kapry a Peter si dokonca krásnym lyscom s 22,5 kg, zdvihol osobák. Registrácia nám venovala číslo 21, čo nám urobilo radosť, že nebudeme musieť pri žrebe čakať dlho na miesto. Verte, že než sa na pódiu vystrieda vyše 100 tímov, žrebovanie býva naozaj veľmi dlhé.
Nasledujúca párty bola, ako to len povedať? Bola mocná. Smiech, spev, a dokonca snáď aj tanec, ma okolo polnoci poslal do spacáku, ktorý som mal na lehátku priamo za Kubovým bivakom. Keďže Kubu už nejaký piatok poznám, priznám sa, že ma celú noc znepokojovalo ticho, ktoré sa šírilo z bivaku…
Nepríjemný začiatok
Kubovo chrápanie je totiž neprepočuteľné a niekedy na nevydržanie. Moju podivnú predtuchu počas chvíľky potvrdil započutý rozhovor, ktorý farbisto popisoval udalosti včerajšej noci, ktoré vyústili v Kubov transport do nemocnice. Stále mi to pripadalo, že musí ísť o nejaký zlý vtip, ale Kuba bol skutočne v nemocnici v neďalekom Verdune, pretože si v noci nešťastne prisadol nohu a sanitka ho odviezla s podozrením na fraktúru členka. Počas dopoludnia sme s Karlom vyrazili smer Verdun, aby sme Kubovi dopravili aspoň nejaké osobné veci, pričom informácie, ktoré sme mali boli dosť kusé, pretože sa nášmu parťákovi vybil telefón.
Nájsť nemocnicu nebol problém, ale nájsť pacienta sa už ukázalo ako väčšia patália. Zdravotné zariadenia, hoci pekné a čistučké, pripomínalo zo všetkého najviac francúzske, nedeľné ráno. Teda nikde nikto a ak sa nám podarilo niekoho z personálu nájsť, hovoril iba po francúzsky, alebo veľmi zle anglicky. Zachránila nás až jedna sestra, ktorej docvaklo, že tí dvaja zvláštne hovoriaci čudáci, hovoria dosť podobne, ako pacient, ktorého priviezli v noci. Jakub mal, samozrejme, radosť, ale jeho zdravotná prognóza vyzerala zle – síce nešiel okamžite na operáciu, ale röntgen potvrdil dokonca trojitú zlomeninu členka a skorý presun do Českej republiky.
V tej chvíli sa navyše ponúkala otázka, či by nebolo dobré ma zapísať na pozíciu tretieho rybára, nie, že by to inak chlapci nezvládli, ale jednak už bolo raz štartovné zaplatené a potom je tu otázka člnov. Pravidlá hovoria tak, že používať dva člny môžete iba pri účasti 3 osôb, inak je povolený iba jeden, a to už je nepríjemnosť. Nové zloženie tímu sa stalo len formalitou a ja som sa prvýkrát presunul z role „dokumentaristu“ do úlohy pretekára.
Napätie na prasknutie
Pri tohtoročnom žrebe sme okolo seba cítil napätie, ktoré sa tvárilo, že každou sekundou exploduje. Tak šialene bolo všetkých 106 tímov v sále napnutých. Na pódium sme vyrazili dvadsiaty prví a Karel si dal s losom skutočne na čas, načo vylovil číslo 65! Šesťdesiat päťka nás katapultovala na veľký ostrov, ktorý si Karel síce prial, ale je pravda, že miesto mohlo byť všelijaké. Podľa prvých informácií išlo o roh ostrova, ktorý síce nebol priamo forhont, ale chytať sme mali priamo proti hlavnej lodenici, čo sľubovalo relatívne veľa miesta.
Presun
Okolo 5. – 6. ráno celý tábor ožil a začal sa pomaly presúvať na svoje miesta. Nás čakala cesta do lodenice, odkiaľ nás na pozíciu dostal veľký pontón. Bola to celkom fuška, nie nadarmo kapitán lode sarkasticky prehodil, že mu pripadá, že vyrážame minimálne na jeden mesiac. Čo bolo potrebné vypichnúť, bolo počasie, pretože prakticky po celú dobu pobytu v „bivvy city“ vládlo krásne, doslova letné počasie, ale v noci začalo pršať a to celkom dosť. Postupujúci studený front po celý deň prinášal silné prehánky a podobný ráz si počasie uchovalo v podstate až do konca pretekov.
Tradičné boje o sektor
Okolo obeda už tábor, ktorý sme mali týždeň obývať, nabral svoje obrysy a o 14.00 vyrazili chlapci na vodu. Neboli by to rybárske preteky, aby nedošlo k tradičnému súboju o miesta. Behom pár minút prichádza kolega z francúzskeho tímu po ľavej ruke s tým, že ich zľava všetky ostatné tímy tlačia na nás tak, že vlastne nemajú kde chytať. Rukami nohami, sme sa nakoniec na celej severnej strane veľkého ostrova dohovorili, že nebudeme chytať priamo pred sebou, ale všetky sektory sa stočia doprava. Bez veľkých emócií, k spokojnosti všetkých - tak to má byť.
Otázkou bolo, či bude niečo zaujímavé pred nami? Dobre sme si pamätali, že tu cca pred 3 rokmi sedeli naši poľskí priatelia, a tým sa vtedy podaril jeden parádny lysec nad 22 kg, avšak ten bol úlovkom aj posledným. Inak celý, veľký ostrov všeobecne neplatí medzi najobľúbenejšie miesta, rýb sa tu počas pretekov chytá pomenej. Nám to však nevadilo, verili sme, chlapcov nie je na mieste podceňovať - už raz v roku 2017 ostrov premohli, a tak tak, že z toho vtedy nebolo druhé víťazstvo!
Záber prichádza takmer ihneď
Karel chytal po našej ľavej ruke, Honza po pravej. Karlovo miesto bolo viac‑menej jednoliate, ílové dno, bez žiadnych väčších nerovností, s hĺbkou približne 3 - 4 m na 300 m. To Honza objavil na „jednom prúte“ väčšiu zaujímavosť, na nejakých 280 m sa nachádzal starý múrik zatopenej budovy. Veľmi sľubná pozícia, ktorej sme veľmi dôverovali. Na loviská putovalo obľúbené boilies Devill Krill, Gigantic. Karel skúšal jedným prútom atraktívne MGS a šancu sme dali aj tigriemu orechu.
S padajúcou tmou, som sa ešte venoval tvorbe nočných fotiek, keď sa z ničoho nič rozbehol, trhanou jazdou Karlov prút! Karel rýchlo skočil do člna a upaľovali na vodu, ale výsledkom nás na brehu príliš nepotešil. Naspäť sa vrátil so zhruba metrovým sumcom, ktorých sme už na sonare počas dňa videli veľa. O ďalšie 2 hodiny sa mu rozbehol aj druhý prút… Podľa Karla už išlo o kapra, ale, bohužiaľ, kapor sa vyrezal.
Ryba snov na úvod!
Ráno nás zobudilo cinkanie zvončekov, miestnych stád oviec, ktoré celý deň križujú celý ostrov krížom krážom. Stádo, hoci veľmi plaché, pravidelne neodolalo mladému tŕstiu rastúcemu pri našich prútoch. Noc už bola pokojná a záber neprišiel. Cez deň sa nad jazerom striedala prehánka za prehánkou a v iných sektoroch sa začali chytať pekné kapry. Ostrov zatiaľ mlčal, Karel vymýšľal a prevážal. Honza, naopak, v pokoji vyčkával a dôveroval svojim miestam. Počas dňa nás potešila správa od Kuby, ktorý už bol na ceste sanitkou do Českej republiky.
Aj keď záber neprichádzal, mali sme dobrý pocit, pretože naše miesta doslova „žili“, z člnov bol priamo nad montážami vidieť evidentný zákal a niekoľkokrát sa Karolovi podarilo chytiť veľkého pleskáča. Všetko vyvrcholilo pri súmraku okolo 8. hodiny večernej, keď sa znenazdajky rozbehol Honzov prút brutálnou jazdou práve od múrika! Skočili sme do člna a vyrazili v ústrety neznámemu „bojovníkovi“, ktorý si aj na člne dokázal vziať metre vlasca. Kus od bójky sa šnúra zarezávala do prekážky, ale stačil rýchly pohyb a opäť sme boli v kontakte priamo s rybou.
Vo chvíli, keď sa kapor prvýkrát ukázal na hladine, tak sa nám na tvárach rozlial veľký úsmev, pretože bol obrovský! Široký lysec ako z rozprávky! Aby bola rozprávka dramatickejšia, vo chvíli, keď sa kapor prvýkrát dostal na dosah, sa úplne nepochopiteľne úplne rozpadol podberák. Honza našťastie skúsene kapra zo siete vyviedol, ja podberák znovu rýchlo zostavil a na druhý pokus už bol náš. Vedeli sme, že bude mať cez 20 kg, ale rozhodcovia, ktorí boli u nás takmer okamžite, nás pri vážení príjemne prekvapili - parádnych 24 kg! To bol začiatok snov a parádna, prvá ryba. Našu dokonalú náladu podporil aj ďalší záber na Karlov prút, žiaľ, už podľa toho, ako sa vyzeral, bolo jasné, že to kapor nebude. Druhýkrát sumec narvaný na prasknutie – evidentne im chutilo, ale ďalší záber bol už ten pravý. Karel zdolal perfektného lysca s 11,8 kg a ten nás posunul na aktuálnu 4. pozíciu.
Návrat do reality
Po takej noci sa nám ráno veľmi dobre vstávalo. Na jazere sa všeobecne chytali, ako každý rok, fantastické ryby, prvý boli momentálne Rusi s veľmi pekným základom - 24,4 - 22,6 - 19,0 kg a aj ďalšie tímy lovili krásne kapry. Naša viera, že to, čo sa podarilo včera Honzovi, sa môže ešte niekoľkokrát opakovať, bola obrovská a vydržala nám až do posledného dňa. Aj keby sme chytili už len 2 kapry, ale ich hmotnosti by sa pohybovali okolo 20 kg, mohli sme myslieť na medailové umiestnenie.
Na Lac de Madine, to nie je nič mimoriadne, kapry sú tu parádne, avšak jazero s nami malo iné plány. Keby nám ten deň, niekto povedal, že Karlov kapor bol posledný, neverili by sme. Striedali sa dni a noci, pobyt na brehu jazera bol príjemný, ale vytúžený záber neprichádzal. Honza pevne veril svojej taktike, naopak Karol sa snažil situáciu rozlúsknuť za každú cenu - skúšal malé nástrahy, popky, nové Ronnie rigy od Carp‚R‚Us, method aj stick mixy a darilo sa mu loviť sumce a veľké pleskáče. Kapry ale ako by tu neboli a až na drobné výnimky mlčal celý ostrov, ale v rôznych kútoch jazera sa chytali veľmi veľké kapry. O rozruch sa postaral predovšetkým poľský tím, chytajúci v blízkosti lodenice. Chlapom sa podarilo chytiť najťažšieho kapra v histórii WCC! Neskutočný tank s 29,8 kg. So smiechom sme ľutovali, že sme tú rybu mali doslova na dohľad.
Záver a víťazstvo v sektore
Bez záberu nám preteky ubiehali až do samého konca. Dúfali sme, že nám ulovené kapry dopomôžu aspoň k víťazstvu v sektore, a to sa nakoniec podarilo. Vyťažili sme z minima maximum a pre tím Nikel/CRU to bol ďalší veľký úspech a veľa skúseností! Makali sme, po celý čas mysleli na zraneného Kubu, ale na madinské kapry sme tento rok boli krátki.
Závod celkovo tento rok patril poľským tímom, ktorí brali 2. a 3. miesto + najťažšiu rybu pretekov, ale celkové víťazstvo uhájil ruský tím v zložení Alexej Tretiakov a Evgeny Kiselev s parádnou trojčlenkou 24,4 - 22,6 - 20,9 kg! Na diaľku gratulujeme a tešíme sa na ďalší ročník, ktorý nás zavedie znovu na Lac de Madine.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
