Malé miestne mŕtve ramená patria medzi moje najobľúbenejšie a zároveň aj najnavštevovanejšie lokality. Každé jedno rameno v sebe ukrýva klenoty. Vo väčšine takýchto vôd sa nachádzajú rôzne prekážky a lov kapra tam býva zväčša náročný, ale o to príťažlivejší.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.06.2021.
Chytal som na rôznych riekach, priehradách, štrkoviskách, ale loviť kapra na krásnom zarastenom jazere sa mi zapáčilo zo všetkého najviac. Už ako malého chlapca ma zobral otec na krásne, staré, zarastené jazero, o ktorom som sa v dospelosti dozvedel, že tadiaľ kedysi pretekala stará rieka Nitra. Najviac ma tam fascinovala okolitá príroda. Tohto roku som sa rozhodol, že sa na to miesto vrátim – a bolo to neskutočné, akoby som vrástol do starých čias a vžil sa do všetkého, čo ma tam vtedy otec naučil. Keď som sa tu po rokoch znovu ocitol, bol som prekvapený, ako čas zmenil toto čarovné miesto. Príroda v okolí jazera zostala stále nedotknutá, akoby tam ani nikto nechodil.
Čarovné miesto, na ktoré som sa po rokoch opäť vrátil.
Správne miesto a správny čas
Voda, ktorú si pamätám z detských čias, bola takmer bez prekážok. Pred rokmi bolo jazero čisté, iba sem-tam bolo vidieť spadnuté vetvy zo stromov. Rybári si bez problémov zachytali a nemuseli mať strach, že sa im kaprík alebo amur zamotá do spadnutých stromov alebo iných prekážok. No keď som zastavil pri vode, vystúpil z auta a začal si prezerať okolie, tak som nezahliadol ani jediného rybára. Bolo skoro ráno, dážď sa valil z neba, ale ja som hneď vedel, že to je to správne miesto a správny čas na lov rýb. Poprechádzal som sa a pozoroval vodu, či sa mi na hladine neukáže nejaká rybka na mieste, ktoré som si vytypoval. Mal som našťastie so sebou krajec chleba, ktorý som po kúskoch rozhádzal po hladine. Sadol som si na kreslo a pozoroval, čo sa bude diať. Zhruba po polhodine sa ukázalo asi metrové torpédo a ja som nemohol uveriť vlastným očiam. Hneď som si prial dostať tohto krásavca na háčik! Hoci som, samozrejme, v taký úspech nedúfal, natešený som sa začal pomaličky a potichučky rozbaľovať, aby som nespôsobil okolo seba zbytočne veľký ruch.
Zbrane do boja (guľôčky zabústrované AMINO LIQUIDOM, príchuť B17).
Pripravujem „zbrane“
Ako prvé mi do rúk padli nové prúty Stalker, na ktoré som sa tešil ako malý chlapec. V ten deň mali u mňa premiéru a vložil som do nich všetku svoju dôveru a veril som, že dnes ma určite nesklamú.
Ráno som si trošku privstal a vyberal som krmivo, ktoré so sebou vezmem. Výber bol ťažký, no napokon v dileme medzi Anglickou jahodou a Kaprím guláš sa stal víťazom Kaprí guláš. Niežeby bola Anglická jahoda zlá, mám na ňu nachytaných kopec pekných rýb, ale Kaprí guláš je pre mňa „srdcovou záležitosťou“.
Boilies som mal vybratý, na rad sa dostal výber montáže. Rozhodol som sa pre moju osvedčenú jednoduchú montáž, ktorá sa skladá iba z 25 lb šnúrky Skinline StripShield a háčika M-Point CS vo veľkosti č. 5.
Po príchode na miesto som si asi kilo boilies hneď predmočil vo vedre s vodou z jazera a zaboostroval Amino Liquidom príchuť B17, ktorý som mal vždy pre prípad núdze odložený v aute.
Bol najväčší spomedzi všetkých, meral 108 cm.
Presondujem a nahadzujem
Vždy pred lovom si najprv prehádžem dno menším olovom, aby som vedel, či sa pod hladinou nenachádzajú prekážky. Dno som si riadne preťukal a zistil som, že dva metre od brehu je tvrdšie podložie. Tak som zobral marker a premeral si hĺbku, ktorá bola hneď pri brehu neuveriteľné dva metre. Zistil som, že to je staré koryto rieky Nitry a nameral som jeho hĺbku maximálne 1,5 metra na iných miestach. Pravdepodobne to bolo najhlbšie miesto v jazere, kam bez akéhokoľvek zaváhania smerovala moja prvá montáž. Pod háčik som dal jednu 20 mm guľôčku Kaprieho guláša, ktorú som obrezal, aby vyzerala ako futbalová loptička. Na druhú montáž som si spravil snehuliaka, pod ktorého som zavesil pančušku so 4 guľkami boilies rozdrvenými takmer na prach. Na panáčika som použil totožné boilies ako na prvej udici a obohatil som to o 14 mm pop-up Crazy liver. Táto strela smerovala na plytkú lavicu, kde bola hĺbka 0,8 m. Potom, ako som prúty hodil do vody, na každé miesto som prihodil asi za hrsť guliek a prikrmoval som pravidelne každú hodinu jednou hrsťou.
Guľôčka kaprieho guláša obrezaná na loptičku.
Boj s ruskou ponorkou
Keď ani po dlhom čase nemala ryba chuť na Kaprí guláš, tak som sa rozhodol pohostiť ryby o meter ďalej. Udicu som prehodil s nádejou, že cievka začne bzučať... Kaprí guláš zafungoval a o necelú polhodinu prišla razantná jazda. Bol to neskutočný boj, mal som pocit, ako keby som ťahal ponorku, ktorú som nevedel otočiť od potopených prekážok. Po náročnom boji sa mi objavila na podložke neskutočná „ponorka z Ruska“. Najhoršie pri ťahaní amura je, keď vám pri brehu robí také výpady, že sa bojíte, aby ste oň neprišli. Ani vo sne by mi nenapadlo, že na takej malej, zabudnutej vode chytím takú krásnu rybu. Áno, bol to skoro metrový amur. Do metra mu chýbalo len 5 centimetrov. Fešáka som rýchlo vyfotil a pustil späť do jeho kráľovstva. Mám rád lov amurov, aj keď je to pre mnoho kaprárov nežiaduca ryba (čomu nie celkom rozumiem).
Boilies
„Kaprí guláš“.
Jesenný súmrak
Po zdolaní krásneho amura nastalo ticho. Hladina ostala tichá, ako keby tam nebolo ani jednej ryby. Slnko pomaly zapadalo a ja som sa začal pomaličky zabaľovať do hrubšieho oblečenia. Je predsa už október a noci už nie sú najteplejšie, tak som si spravil čaj a čakal na záber.
Ďalšie miestne torpédo
Keď sa začalo stmievať, započul som, ako sa ozval ľavý signalizátor. Čakal som, že bude jazda, no čakal som márne. Ryba mi spravila pomaličky padák a v duchu som si myslel, že na konci bude zavesený pleskáč, lebo medzitým som ich tam pochytal celkom dosť. No v momente, keď som začal navíjať viac a viac, tak začalo rodeo. Vedel som, že na konci bude niečo väčšie. Záber prišiel okolo ôsmej hodiny večer a na konci ma čakalo ďalšie torpédo z malej miestnej vody. Na podložke sa mi ukázal asi brat toho predošlého, lebo prišiel z toho istého miesta, akurát mal poškodenú chrbtovú plutvu. Bola to veľmi podobne stavaná ryba, akurát mala o pár centimetrov menej. Amur meral neuveriteľných 93 cm. Bol som veľmi spokojný, a povedal som si, že na túto vodu si musím naplánovať ďalšiu, ale viacdňovú výpravu, lebo mi to naozaj za to stálo.
Do metra mu chýbalo len 5 centimetrov.
Skúšam inú vodu
Na druhý deň ráno som chcel zmeniť miesto, lebo v noci to utíchlo a nevidel som ani pohyb rýb v okolí. Tak som sa rozhodol, že sa presuniem na iné jazero s tým, že tam budem len dopoludnia. Nasledujúci deň som už musel ísť do práce, tak som si chcel trošku oddýchnuť... Niežeby som si na rybách neoddýchol psychicky, ale fyzicky som po rybačke vždy unavený.
Do tretice najväčší
Po príchode na ďalší flek som skúsil rovnakú taktiku ako deň predtým. Za celý čas som na tomto mieste vytiahol len troch pleskáčov a jedného krajšieho karasa. Bolo už pol desiatej, keď som si povedal, že začnem pomaličky baliť veci do auta. Keď som pripravoval ďalšiu pančušku, tak som začul signalizátor... Áááno! Bol to ďalší amur – do tretice. Bol najväčší spomedzi všetkých, mal až 108 cm. A to bolo krásne zakončenie mojej výpravy. Určite sa tam ešte vrátim. Žiaľ, do obeda už neprišiel ani jeden záber, ale aj tak som bol veľmi šťastný za to, čo sa mi podarilo chytiť.
Prúty Stalker mali pri premiére úspech.
Naozajstný rybársky raj
Tá nádherná scenéria okolo vôd bola úchvatná... Vtáčiky spievali zo všetkých strán, motýle lietali priamo nado mnou a v okolí nebolo počuť nič iné ako čistú prírodu, ktorá sa lúči s letom a chystá sa na chladnú zimu. Bol to neskutočný zážitok! Dúfam, že tieto miestne vody sa mi podarí navštíviť ešte viackrát a pošťastí sa mi vytiahnuť odtiaľ aj pekného kapra. Všetkým prajem, aby mali podobný zážitok, ako sa podaril mne a Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
